Význam slova "u" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 1714 výsledkov (15 strán)
-
uzlinový príd.
-
uzlovito prísl.;
-
uzlovitosť -i ž.
-
uzlovitý príd. kt. má uzly: u. povraz;
u-é drevo hrčovité; -
uzlový príd.: u. bod i pren. zákl. problém;
u. telefónny obvod, skr. UTO; -
uzmieriť -i dok. zmieriť (význ. 1 – 3): spoločné nešťastie ich u-lo;
-
nedok. uzmierovať
// uzmieriť sa zmieriť sa (význ. 1, 2): u. sa s osudom;
-
nedok. uzmierovať sa
-
uznanie -ia s.
1. kladné ohodnotenie, ocenenie, pochvala: vysloviť u.;
dostalo sa mu u-ia;
čestné u. vyznamenanie2. pochopenie, porozumenie, súcit: nemá u-ia
-
uznanlivo prísl.;
-
uznanlivosť -i ž.
-
uznanlivý príd.
1. kt. vie pochopiť, uznať; svedčiaci o pochopení: u. človek;
u-é prikývnutie2. pochvalný, uznávajúci: u-é slová, u. potlesk;
-
uznášanianeschopnosť -i ž.
-
uznášanianeschopný príd. neschopný uznášať sa: parlament bol u.;
-
uznášaniaschopnosť -i ž.
-
nedok. uznášať sa -a
-
uznať dok.
1. prejaviť porozumenie, pochopiť: ty mi nič neu-š! u-j, že nemôžem ináč
2. po predchádzajúcom zdráhaní pripustiť, priznať: u. svoj omyl, u. pravdivosť niečoho
3. po úvahe nadobudnúť isté presvedčenie: u. konanie za správne, za vhodné;
urob, ako za najlepšie u-š4. úradne vyhlásiť platnosť niečoho; potvrdiť, schváliť: u. štát, vládu;
lekár u-l pacienta za práceneschopného;
rozhodca (ne)u-l gól;
poľnohosp. u-né osivo, plemeno5. zhodnotiť, oceniť: u. zásluhy, ochotu;
vedieť u. aj prácu iných; -
uznávací príd. ktorým sa niečo uznáva: u. poplatok, u-ie konanie
-
nedok. uznávať -a: u-ný odborník vážený
-
uznesenie -ia s. kolektívne rozhodnutie, ustanovenie: u. výboru, vládne u., prijať u., plniť u-ia
-
uzniesť sa -nesie -nesú dok. kolektívne rozhodnúť, dohodnúť sa: u. sa na spoločnom postupe;
výbor sa u-l žiadosti vyhovieť, že žiadosti vyhovie; -
uzol uzla m.
1. útvar, kt. je výsledkom viazania: zaviazať špagát na u., u. na kravate, námornícky u.
2. niečo tvarom podobné uzlu: u. na dreve hrča;
žily tvoriace u-y na lýtkach3. batoh: veci zviazané do u-a;
u. húb4. žen. účes zo skrútených al. spletených vlasov: grécky u.
5. miesto, v kt. sa pretínajú komunikácie, čiary ap.: dopravný, železničný u.
6. jednotka rýchlosti námorných plavidiel (1,85 km/hod.)
● kniž. → gordický u.;
-
užovka -y -viek ž. nejedovatý had žijúci na vlhkých miestach, zool. Natrix
-
uzrieť -ie -ú dok. kniž. uvidieť (význ. 1), zazrieť: ešte raz u. rodný kraj!
● u. svetlo sveta a) narodiť sa b) (o veci) vzniknúť, zjaviť sa
-
uzrozumený príd. dohodnutý, dorozumený: sme u-í;
byť s vecou u. súhlasiť -
uzuálny príd.: u. postup zvyčajný
-
uzučký, uzunký, uzulinký príd. expr. veľmi úzky: u-á ulička, u-é pásiky
-
uzurpátor -a m. kniž. uchvatiteľ: fašistickí u-i;
-
uzurpátorský príd.;
-
uzurpátorstvo -a s.
-
uzurpovať nedok. i dok. kniž. násilne osvojovať, osvojiť, uchvacovať, uchvátiť: u. si moc
-
úzus úzu m. kniž. zvyk, obyčaj: vžitý ú.;
jazykový ú. jazyková prax; -
užuť -je -jú užul, užuvať -uje -ujú -uval dok. požuť, požuvať: mäso sa nedalo u.
-
bisťu, bisťubohu cit. mierne zahrešenie: pusť ma, bisťu! to je chlapík, bisťubohu!
-
byľku, byľu hovor. expr.
-
chvíľu, chvíľku prísl. s malým časovým rozsahom, krátko: ch. sa učiť
-
čučať -í -ia nedok. expr.
-
čučko -a mn. -y/-ovia A -y/-ov m. zdrob.
-
čučo -a mn. -ovia m. hypok. pes, psík;
-
čučoriedie -ia s. hromad. čučoriedkový porast
-
čučoriedka -y -dok ž.
1. lesný krík s tmavomodrými guľkovitými plodmi, bot. brusnica č. Vaccinum myrtillus
-
čučoriedkový príd.: č. koláč, č-é víno
-
čušať -í -ia nedok. mlčať: nič nehovorí, č-í;
● expr.: č. ako pena, ako ryba, ako zarezaný, ako voš pod chrastou byť celkom ticho
-
čuť -je -jú nedok. kniž.
1. počuť: vonku č. hlasy;
vo funkcii cit.: čujme! povzbudenie, aby niekto prehovoril;
čujte, čo si to dovoľujete!2. uvedomovať si, cítiť: č-m, ako mi tlčie srdce
-
dopočuť -je -jú dok. zachytiť sluchom, začuť: d. buchot;
viac ned-la// dopočuť sa z počutia sa (náhodne) dozvedieť: všeličo sa o tom d-l;
d-l sa, že svadba nebude -
dožuť, dožuvať -žuje -žujú dok. skončiť žutie, prestať žuť: d. kôrku;
-
kaťuša -e -í ž. voj. raketomet používaný v 2. svetovej vojne Červenou armádou
-
kľučiar -a m. kto má na starosti kľúče: zámocký k.;
-
kľučiarka -y -rok ž.;
-
kľučiarsky príd.
-
kľučka1 -y -čiek ž. predmet na otváranie a zatváranie dvier, oblokov ap.: mosadzná, bakelitová k., stisnúť k-u
● tam si podávajú k-y striedajú sa (často) pri návšteve
kľučka2 -y -čiek ž.
1. oblúkovité vybočenie, zákruta: k-y chodníka
2. pohyb pripomínajúci kľučku: robiť k-y (na bicykli)
-
kľučkovať nedok. kľukato bežať: zajac k-l, k. pomedzi stromy;
-
kľuť sa, kľuvať sa -je -jú nedok.
1. (o vtákoch) pri liahnutí zobákom prerážať škrupinu: k. sa z vajca
-
korčuľa -e -čúľ obyč. mn. ž. šport. náčinie na kĺzanie po ľade, príp. na pohyb po zemi: pripevniť k-e na topánky;
kolieskové k-e -
korčuľovanie -ia s. jazda na korčuliach
-
korčuľovať, korčuľovať sa nedok. pohybovať sa na korčuliach: k. sa na klzisku;
dobre (sa) k-je ovláda techniku jazdy na korčuliach -
kožušina -y -šín ž. vypracovaná koža s jemnou srsťou; výrobok z nej: kabát podšitý k-ou;
-
kožušinka -y -niek ž. zdrob. expr.
-
kožušinový príd.: k. golier;
-
kožušníčka -y -čok ž.;
-
kožušnícky príd.;
-
kožušníctvo -a -tiev s.
1. iba jedn. kožušnícky odbor
2. obchod s kožušinami
-
kožušník -a mn. -ci m. odborník na spracovanie kožušín a na zhotovovanie kožuchov; samostatný živnostník;
-
kožuštek -a, kožúšok -ška m. zdrob.
-
krasokorčuľovanie -ia s. korčuľovanie so šport. a umel. prvkami, krasokorčuliarstvo;
-
ľuľkový príd.
-
ľuľok -ľka m. poľná liečivá bylina, bot. Solanum;
-
maňuška2 -y -šiek obyč. mn. maňušky ž. hovor. bahniatka, baburiatka
maňuška1 -y -šiek ž. bábka ovládaná prstami, mikulka;
-
maňuškový príd.: m-é divadlo, m-á hra
-
namojdušu
I. čast. expr. veru, skutočne, naozaj: zaveril sa: n., n.;
n., závidím tiII. pís. i na moj dušu cit. vyj. rozlič. citové hnutia: ej, n., už je dobre! no n., to bol výlet!
-
napľuť, napľuvať -je -jú -pľul/-pľuval dok. pľutím zasiahnuť: n. na dlážku;
n. si do dlaní i fraz. povzbudiť sa, priprieť sa do roboty● n. niekomu do tváre, do očí prejaviť hlboké opovrhnutie;
hrub. n. na to! n. na neho! výrazy záporu, rezignácie -
našuchoriť, našušoriť dok. expr. šuchorením upraviť, načuchrať: n. seno, n. si vlasy
// našuchoriť sa, našušoriť sa (o vtákoch) načuchrať si perie: sliepka sa n-la
-
našuškať dok. pošepkať (význ. 2), našepkať: n. spolužiakovi odpoveď;
-
nedok. našuškávať -a: nen-jte!
-
náučný príd. poskytujúci poučenie: n-á literatúra;
n. slovník encyklopedický;
n. chodník (v chránenej prírodnej oblasti) -
náušnica -e -níc ž. ozdoba, kt. sa pripevňuje na ušný lalôčik: zlaté, briliantové n-e;
-
náušnička -y -čiek ž. zdrob.
-
nedok. obkľučovať
-
odpľuť, odpľuť si -je -jú dok. vypustiť slinu z úst: o. horkú slinu;
od jedu si (cez zuby) o-l; -
odušu, pís. i o dušu prísl. expr. rýchlo, horlivo, intenzívne: bežať, robiť o.
-
opľuť, opľuvať -je -jú dok. vypľuť sliny na niečo, niekoho: o. dlážku;
-
pančuška -y -šiek ž. zdrob.: detské p-y;
-
pančuškový príd.: detské p-é nohavičky
-
pľušť -e ž. (dlhšie trvajúce, sychravé) daždivé počasie, čľapkanica: jesenné p-e;
-
pľušťať -í nedok. neos. expr. p-í mu smädí ho (po pijatike)
-
pľušťový príd.
-
pľuť, pľuvať -je -jú pľul/pľuval nedok.
1. (prudko) vypúšťať z úst sliny, odpľúvať: p. na zem;
2. prudko vyrážať, odstraňovať z úst, vypľúvať: p. krv, hlien;
-
počuť -je -jú nedok. i dok.
1. vnímať, zachytávať, zachytiť sluchom: p-m spev, hudbu;
zajtra p-me nové melódie;
zapamätať si niečo na prvé p-tie;
do p-tia pozdrav;
v inf. iba nedok. zle ťa p.;
odtiaľ (bolo) dobre p. (orchester);
je krik, že nep. vlastného slova2. iba nedok. mať schopnosť počuť, mať sluch: dobre, slabo p-je;
nep-je na ľavé ucho3. iba dok. dostať, prijať správu, informáciu (prostredníctvom sluchu), dozvedieť sa: p. (o niekom) zlú novinu;
o tom som ešte nep-l;
p-l som to od známych;
chcel by som p. tvoju mienku;
vedieť niečo z p-tia sprostredkovane4. počuj(te) hovor. v platnosti cit. vyj. výzvu, upozornenie ap.: p-j, nerob to! p-te, kedy ste sa vrátili?
● iron. p. trávu rásť veľmi zveličovať;
nechcieť o niečom, niekom ani p. zaujímať zápor. postoj, odmietať;
expr.: ktože to len p-l! p-l to svet? výrazy počudovania;
chceš ho? ani p. vôbec nie;
p. niečo na vlastné uši osobne;
p., že ... hovorí sa, že ... -
popľuť, popľuvať -je -jú -pľul/-pľuval dok.
1. navlhčiť slinami: p. zapekačku;
p. (si) dlane, ruky obyč. na povzbudenie do roboty i pren. -
populárno-náučný príd. populárno-vedecký: p-á literatúra
-
pošuškať dok. pošepkať: p. niekomu tajnosť do ucha;
p-li si niečo medzi sebou -
pošuškávať -a nedok.
1. pošepky rozprávať, pošepkávať (si): p. si s niekým;
nehovoril nahlas, iba čosi p-l2. expr. šepkať (význ. 3), pošepkávať: dôverne, po kútoch si p.;
ľudia p-jú, že ...;
p-a sa neverejne sa hovorí, pošepkáva sa -
pošušky prísl. hovor.
-
požuť, požuvať -je -jú -žuj(te)! -žul/-žuval dok. žutím spracovať: p. jedlo, mäso
-
prepočuť -je -jú dok. zastaráv. sluchom nezachytiť, nezačuť: p. otázku
-
prežuť -je -jú -žul -žutý, prežuvať -uje -ujú -žuval -žuvaný dok. dôkladne rozhrýzť a premiešať slinami: p. potravu;
-
príučka -y -čiek ž. ponaučenie, obyč. v podobe niečoho nepríjemného: dostať p-u, dať niekomu p-u
-
príučné s. zastaráv. príučka: dostať p.
-
príušnica -e -níc ž. anat. príušná žľaza
-
príušný príd. ležiaci v blízkosti ucha: anat. p-á žľaza
-
nedok. rozčuľovať
// rozčúliť sa dostať sa do prudkého citového napätia, nepokoja, rozrušiť sa, vzrušiť sa; nahnevať sa: tak sa r-l, že nemohol spať;
premáhať r-enie; -
nedok. rozčuľovať sa
-
rozkorčuľovať sa dok. korčuľovaním sa rozcvičiť
-
rozžuť, rozžuvať -je -jú dok. žutím, žuvaním rozdrviť: r. tvrdé mäso;
-
rýchlokorčuľovanie -ia s. beh na korčuliach ako šport. disciplína
-
šešuľa -e -šúľ ž. bot. pukavý plod s viacerými semenami;
-
šešuľka -y -liek ž. zdrob.
-
nedok. skľučovať
-
šťučí príd.: š-ie zuby, plutvy
-
šuška -y -šiek ž. šiška (význ. 1);
-
šuškačka -y -čiek ž. hovor. expr. tajné rozširovanie nepravdivých informácií o niekom, niečom: v meste sa šírila š. šuškalo sa
-
šuškanda -y -kánd ž. subšt. šuškačka
-
šuškať nedok. šepkať (význ. 1 – 3): š. priateľovi do ucha;
zamilovane š.;
š. si medzi sebou;
celá trieda mu š-á;
š-li si novinu;
š-á sa, že bude svadba;
š-ná propaganda tajné rozširovanie (nepravdivých) správ -
šuškový príd.;
-
šušlať -e -ú nedok.
1. zle vyslovovať sykavky: dieťa, starenka š-e