Význam slova "tyã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

diéty diét ž. pomn. náhrada výdavkov pri prac. ceste: vyplatiť d.

koľkáty zám. opyt. nár. koľký: do k-ej (triedy) chodíš?

ľúty príd. kniž.

1. divý, zúrivý: ľ-a zver

2. krutý, neľútostný: ľ. vrah, nepriateľ

počty -ov m. pomn. zastaráv. matematika; príslušný vyučovací predmet v zákl. škole: vedieť p.;
zajtra máme p.;

roráty -ov m. pomn. cirk. kat. adventná ranná omša: chodiť na r.

svätyňa -e -týň ž.

1. obyč. budova určená na náb. obrady, kostol, chrám; modlitebnica: pohanská, kresťanská s.

2. posvätné miesto, kde sa pripomína nejaká mimoriadna udalosť, vec ap.: lurdská s.

sýty príd.

1. kt. necíti hlad, (dobre) najedený, nasýtený, op. hladný, lačný: s. človek, pes;
mať s. žalúdok;

2. (o pokrmoch) sýtiaci, výdatný, výživný: s-e raňajky, s-a strava

3. veľmi zreteľný, výrazný, intenzívny, silný: s. odtienok farby, s-a vôňa;
s. hlas

● s. hladnému, lačnému neverí;

ty G, A teba, ťa D tebe, ti L tebe I tebou (kratšie tvary ťa, ti použ. bez dôrazu a bez predl.) zám. osob. 2. os. jedn.

1. označ. adresáta prejavu, na kt. sa hovoriaci obracia: to si ty? ty si sa vôbec nezmenil;
prosím ťa, pomôž mi;
čo ti je? spytoval sa na teba;
tebe nič nehovorím;
expr.: čo ťa do toho! ty naničhodník! čo s tebou?

2. hovor. označ. všeob. adresáta, u kt. hovoriaci predpokladá city, myšlienky, zážitky zhodné so svojimi; niekedy ním hovoriaci adresuje obsah reči sebe: len sa ozveš, hneď ťa zahriaknu;
keď pozeráš na tú krásu, zdá sa ti, že snívaš;
oni si chodia po výletoch a ty seď doma

3. expr. má citový význ.: ty, počuj, daj ty tomu pokoj! mňa ty neoklameš!

4. D ti a) expr. vyj. psychickú účasť podávateľa na deji (etický datív): to ti bol zážitok! zrazu len sa ti zablysklo b) hovor. vyj. privlastňovanie: on ti je rodina?

● (len tak) mne nič, tebe nič a) bezdôvodne b) nenazdajky;
ako ty mne, tak ja tebe;
ja pán, ty pán, kto bude kravy, kozy, svine pásť? expr. môj ty svete! zvolanie;
(ja) byť tebou keby som bol na tvojom mieste

tyč -e ž. žrď: kovová, sklená, ebonitová t.;
tech. vrtná, piestna t.;

tyčinka -y -niek ž.

1. tyčka malých rozmerov: drôtená, grafitová t.

2. vec tvarom pripomínajúca tyčinku: slané t-y druh pečiva;
bot. časť kvetu nesúca peľ;

tyčinkový príd.

tyčka -y -čiek ž. zdrob.

tyčový príd.: fyz. t. magnet v podobe tyče;

výtyčka -y -čiek ž. striedavo červeno-biela drevená al. kovová tyč použ. v geodézii