Význam slova "ty" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 67 výsledkov (1 strana)
-
ty G, A teba, ťa D tebe, ti L tebe I tebou (kratšie tvary ťa, ti použ. bez dôrazu a bez predl.) zám. osob. 2. os. jedn.
1. označ. adresáta prejavu, na kt. sa hovoriaci obracia: to si ty? ty si sa vôbec nezmenil;
prosím ťa, pomôž mi;
čo ti je? spytoval sa na teba;
tebe nič nehovorím;
expr.: čo ťa do toho! ty naničhodník! čo s tebou?2. hovor. označ. všeob. adresáta, u kt. hovoriaci predpokladá city, myšlienky, zážitky zhodné so svojimi; niekedy ním hovoriaci adresuje obsah reči sebe: len sa ozveš, hneď ťa zahriaknu;
keď pozeráš na tú krásu, zdá sa ti, že snívaš;
oni si chodia po výletoch a ty seď doma3. expr. má citový význ.: ty, počuj, daj ty tomu pokoj! mňa ty neoklameš!
4. D ti a) expr. vyj. psychickú účasť podávateľa na deji (etický datív): to ti bol zážitok! zrazu len sa ti zablysklo b) hovor. vyj. privlastňovanie: on ti je rodina?
● (len tak) mne nič, tebe nič a) bezdôvodne b) nenazdajky;
ako ty mne, tak ja tebe;
ja pán, ty pán, kto bude kravy, kozy, svine pásť? expr. môj ty svete! zvolanie;
(ja) byť tebou keby som bol na tvojom mieste -
tyč -e ž. žrď: kovová, sklená, ebonitová t.;
tech. vrtná, piestna t.; -
tyčinka -y -niek ž.
1. tyčka malých rozmerov: drôtená, grafitová t.
2. vec tvarom pripomínajúca tyčinku: slané t-y druh pečiva;
bot. časť kvetu nesúca peľ; -
tyčinkový príd.
-
týčiť sa -i nedok. kniž. vypínať sa (význ. 3), čnieť: nad mestom sa t-ia veže
-
tyčka -y -čiek ž. zdrob.
-
tyčový príd.: fyz. t. magnet v podobe tyče;
-
týfus -u m. infekčná choroba s horúčkami: brušný t.;
-
týfusový príd.: t-á nákaza
-
tykadlo -a -diel obyč. mn. s. nitkovité hmatové ústroje na hlave niekt. drobných živočíchov: t-á chrobákov
-
tykať nedok. používať zám. ty na označenie 2. os. v dialógu: učiteľ t-á žiakom;
t. si s kolegami, navrhnúť t-nie -
týkať sa -a nedok.
1. dotýkať sa (význ. 1): ničoho sa net-aj!
2. vzťahovať sa: tá vec sa ma net-a;
záležitosti t-júce sa všetkých;
čo sa t-a (výživy), ... vzhľadom na (výživu), pokiaľ ide o (výživu) -
tyl -u m. jemná drobno sieťovaná tkanina;
-
tylo -a s.
1. zadná časť hlavy, záhlavie: vlasy začesané do t-a
2. zadná časť krku, šija, zátylok: ohorené t.
3. územie za frontom, zázemie; voj. jednotky v ňom operujúce: obsadiť t. nepriateľa;
slúžiť v t-e -
tylový1 príd.: t. závoj
tylový2 príd.: t-á kosť;
t-é zložky armády -
tým spoj. podraď.
1. → čím
2. s tým, že uvádza spôsobové vety: odišiel s t., že sa ešte vráti
-
tymian, temian [t-] -u m.
1. aromatické stredomorské korenie
-
tymianový, temianový príd.: t-á vôňa
-
tympan -u obyč. mn. m. bicí hud. nástroj v podobe polguľovitého kotla;
t-y kotly; -
tympanový príd.
-
týmus -u m. anat. žľaza v hrudi mláďat, brzlík;
-
týmusový príd.
-
typ -u m.
1. jednotlivá osoba al. vec ako predstaviteľ celej skupiny: (pravý) t. učenca, umelca;
t-y zobrazené v románe;
t. moderného sídliska2. súhrn jednotlivcov al. vecí s rovnakými znakmi, druh: slovanský t., nordický t.;
pôvodný t., t. jazyka3. teles. al. duš. znaky charakterizujúce skupinu jednotlivcov: atletický t., cholerický t., vizuálny t.
4. výrobok ako predstaviteľ celej série, prototyp, model: nový t. automobilu, lietadla, obytného domu
5. charakter, ráz, ktorému zodpovedá skupina javov: strana liberálneho, konzervatívneho t-u;
t. odbornej, strednej školy6. i mn. typy polygr. jednotlivé písmená, litery; tlačové písmo
-
typickosť -i ž.
-
typický príd.
1. kt. má vlastnosti typu (význ. 1), charakteristický, príznačný: t. predstaviteľ staršej generácie;
t. prípad, t-á vlastnosť;
to je preňho t-é2. rázovitý, originálny: t-á figúra, t-á krajina;
typicky prísl.;
-
typizácia -ie ž. typizovanie;
-
typizačný príd.: t-é postupy
-
typizovať nedok. i dok.
1. zachytávať, zachytiť v zákl. znakoch ako umel. typ: t. románové postavy
2. výberom určovať, určiť najvhodnejšie výrobky, výr. postupy ap.: t. súčiastky, t-ná stavba
-
typograf -a mn. -i m. odborník v typografii;
-
typografia -ie ž. technika tlače s použitím sadzby, kníhtlačiarstvo;
-
typografický príd.: t-á úprava knihy;
typograficky prísl.
-
typografka -y -fiek ž.;
-
typológia -ie ž. veda o typoch: psychologická, jazykovedná t.;
-
typologický príd.;
typologicky prísl.
-
typovať nedok.
1. vyberať, voliť, odhadovať ako vhodný typ: t. pracovníkov;
t. páchateľa (napr. podľa spôsobu vykonania trestného činu)2. odb. určovať, potvrdzovať typ: t. motorové vozidlo
-
tyrania -ie ž. despotizmus, krutovláda, hrôzovláda: fašistická t.
-
tyranizovať nedok. despoticky vládnuť: t. poddaných;
-
tyranka -y -niek ž.;
-
tyranský príd.;
tyransky prísl.;
-
tyranstvo -a s. tyrania
-
týrať -a nedok.
1. zámerne spôsobovať bolesť, mučiť, trýzniť: t. zvieratá, t. deti
2. spôsobovať (duš.) trápenie, sužovať: t-ný výčitkami svedomia
-
tyristor -a m. elektrotech. riadený polovodičový usmerňovač
-
tyrkys -u m. polodrahokam modrozelenej farby;
-
tyrkysový príd.: t. odtieň
-
týždeň -dňa m.
1. obdobie 7 dní (od pondelka do nedele): prvý t. v mesiaci, na budúci t., o niekoľko týždňov, raz do t-a;
cirk. Veľký t. pred Veľkou nocou2. sled, súbor pracovných dní: päťdňový pracovný t.;
vybaviť veci cez t., v t-i3. iba mn. väčší časový úsek: prešli t-e, kým napísal odpoveď;
medové t-e čas po svadbe; -
týždenne prísl.: raz t.
-
týždenníčka -y -čok ž.;
-
týždennícky príd.;
-
týždenníctvo -a s. funkcia týždenníka
-
týždenník -a m. neživ. časopis, spravodajský film ap. vychádzajúci raz do týždňa: redigovať t.;
filmový t.;týždenník -a mn. -ci m. živ. žiak majúci týždennú službu v triede;
-
týždenný príd.
1. trvajúci týždeň, týždňový (význ. 1): t-á dovolenka, rekreácia
2. opakovaný každý týždeň: t-á kontrola;
t. lístok platný týždeň; -
týždňový príd.
-
diéty diét ž. pomn. náhrada výdavkov pri prac. ceste: vyplatiť d.
-
koľkáty zám. opyt. nár. koľký: do k-ej (triedy) chodíš?
-
ľúty príd. kniž.
2. krutý, neľútostný: ľ. vrah, nepriateľ
-
počty -ov m. pomn. zastaráv. matematika; príslušný vyučovací predmet v zákl. škole: vedieť p.;
zajtra máme p.; -
roráty -ov m. pomn. cirk. kat. adventná ranná omša: chodiť na r.
-
svätyňa -e -týň ž.
1. obyč. budova určená na náb. obrady, kostol, chrám; modlitebnica: pohanská, kresťanská s.
2. posvätné miesto, kde sa pripomína nejaká mimoriadna udalosť, vec ap.: lurdská s.
-
sýty príd.
1. kt. necíti hlad, (dobre) najedený, nasýtený, op. hladný, lačný: s. človek, pes;
mať s. žalúdok;2. (o pokrmoch) sýtiaci, výdatný, výživný: s-e raňajky, s-a strava
3. veľmi zreteľný, výrazný, intenzívny, silný: s. odtienok farby, s-a vôňa;
s. hlas● s. hladnému, lačnému neverí;
-
výtyčka -y -čiek ž. striedavo červeno-biela drevená al. kovová tyč použ. v geodézii