Význam slova "trie" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 33 výsledkov (1 strana)
-
trieda -y tried ž.
1. skupina jednotlivcov al. vecí so spoločnými znakmi, kategória: rozčleniť veci, javy do tried, t. rastlín, živočíchov, vozidlá v t-e do 500 cm3;
gram. slovesná t.2. skupina ľudí utvárajúca istú vrstvu spoločnosti na zákl. svojej ekon. situácie; podľa marxistického chápania spoloč. vrstva majúca rovnaký vzťah k výr. prostriedkom: robotnícka t., vládnuca t.;
nemajetné t-y, t. vzdelancov3. postupný ročník s rovnakým vyučovacím programom; skupina žiakov tohto ročníka: žiak 5. t-y;
celá t. je na výlete4. škol. miestnosť pre takúto skupinu žiakov: učiteľ vchádza do t-y
5. poradie podľa kvality, dôležitosti, charakteru práce, služieb ap.: akostná t., platová t., prvá výkonnostná t., vozeň, hotel 2. t-y
6. úroveň dosiahnutá cvikom: svetová t., o t-u lepší;
-
triedený príd. pri kt. sa triedi; kt. sa triedi, roztriedený: t. zber; kontajnery na t. odpad
-
triéder -dra L -i mn. -e m. opt. dvojitý ďalekohľad
-
triediaci príd.
1. určený na triedenie: t. stroj
2. umožňujúci triedenie, uplatňovaný pri triedení: t-e hľadisko
-
triediareň -rne ž. oddelenie al. závod, v kt. sa triedi: t. vajec, t. rúd
-
triedička -y -čiek ž.
-
opak. triedievať -a
-
triediť -i nedok. rozdeľovať do tried, klasifikovať: t-enie osív, t. (materiál, výrobky) podľa istých kritérií;
-
triedna ž.
-
triedne prísl. k 2: posudzovať veci t.;
-
triednický príd.: t-é povinnosti
-
triednosť -i ž. k 2
-
triedny
I. príd. k 1 – 3: t-a príslušnosť;
t-a kniha; -
trieliť -i -ľ! nedok. expr. bežať (význ. 1), utekať, letieť, hnať (sa): t. dolu kopcom
-
trienále neskl. s. (tal.) kult. podujatie opakujúce sa každý 3. rok: t. insitného umenia
-
trieska -y -sok ž.
1. tenký kúsok dreva získaný štiepaním al. ako odpad pri kresaní ap., íver: t-y na podkurovanie;
-
trieskať -a nedok. expr.
1. búchať (význ. 1, 2), plieskať, práskať, ráchať: t. dvermi, hromy t-jú
2. udierať (význ. 1), búchať, trepať: t. niekoho palicou po chrbte, t. päsťou o stôl, na bránu
3. prudko narážať, (do)padať: ťažké predmety t-li na zem
4. hádzať (a rozbíjať), trepať: t. hrnce, taniere
5. hovoriť (význ. 1, 2), trepať: t. hlúposti
● expr. t. si hlavu o múr zúfať si;
-
trieskový príd.: t-é dosky;
t-é obrábanie; -
trieslo2, správ. slabina
trieslo1 -a s. garb. výťažok z kôry použ. pri spracúvaní kože;
-
trieslovina -y -vín ž. chem. org. zlúčenina z niekt. častí rastlín, kyselina trieslová, tanín
-
trieslový príd.: t. extrakt
-
triesočka -y -čiek ž. zdrob.
-
triešť -e ž. kniž. niečo roztrieštené (na drobné úlomky, čiastočky): ľadová t.
-
trieštiť -i -šť/-i! nedok.
1. rozbíjať (význ. 1), roztĺkať: t. ľad
2. robiť nejednotným, rozptyľovať: t. sily
// trieštiť sa: vlny sa t-ia o skaly;
názory sa t-ia -
trieť -ie -ú nedok.
1. tlačiac pohybovať niečím po ploche, po povrchu niečoho, šúchať, drhnúť: t. si pokožku uterákom, t. si oči;
leštiť sklo trením2. robiť sypkým al. kašovitým; drviť, rozomieľať, rozotierať: t. farby, t. zemiaky;
t. cesto prudko miešať● t. biedu žiť v biede
// trieť sa
1. pod tlakom sa pohybovať po ploche, po povrchu, šúchať sa, drhnúť sa: kotúče sa trú o seba
2. (o rybách) oplodňovať sa: kapry sa trú
-
triezvo prísl.: t. rozmýšľať;
-
triezvosť -i ž.
-
triezvy príd.
1. neomámený alkoholom, op. opitý: konať v t-om stave
2. rozumný (význ. 1, 2), rozvážny, vecný: t. náhľad, úsudok, po t-ej úvahe
3. obyčajný, jednoduchý; holý, číry: t-e zariadenie izby;
t-a skutočnosť;