Význam slova "tieãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

húštie -ia s. húština, húšťava

kaštieľ -a m. väčšia (umelecky cenná) stavba vybudovaná v min. ako sídlo šľachty: zemiansky, barokový k.;
dom ako k. výstavný;

kaštieľsky príd.: k. park;

lieštie -ia s. hromad. lieština

medzipristátie -ia s. pristátie medzi východiskom a cieľom cesty (v let. doprave): letieť bez m-ia

napätie -ia s.

1. napätá pozornosť, vzrušené očakávanie: s n-ím počúvať, film sľubuje n.

2. nevyjasnená situácia hroziaca konfliktom: medzinárodné n., n. v rodine

3. vystupňovanie námahy, úsilia, vypätie: duševné n.

4. fyz. hodnota: n. pary tlak;
elektrotech. rozdiel dvoch potenciálov: striedavé, vysoké n.;

predpätie -ia s. stav. vopred vyvolané trvalé napätie v konštrukcii na zlepšenie nosných vlastností;
elektrotech. záporné napätie vopred privedené na mriežku, aby sa zaistila funkcia elektrónky

prepätie -ia s. nadmerné napätie: nervové p., pracovné p.;
elektrotech. napätie vyššie ako predpísané, op. podpätie

priehrštie -ia s. dve spojené hrste; množstvo, kt. sa do nich vmestí: piť z p-ia, držať niečo v p-í;
za p. múky

● rozdávať niečo plným p-ím štedro

prútie -ia L -í s. hromad. prúty: plot z p-ia

rozpätie -ia s.

1. vzdialenosť, rozsah, rozmer medzi 2 krajnými bodmi: časové r., r. klenby;
r. krídel;
ekon. mzdové r.

2. kniž. rozmach (význ. 1): tvorivé r., r. síl

sítie -ia L -í s. hromad. sitinový porast

spanštieť -ie -ejú dok. pejor. osvojiť si panské spôsoby; stať sa povýšeným: s-ené správanie;
s-l, už nás nepozná

tie [t-] N a A mn. č. zámena ten (neživ.), zámen tá, to

tieň -a m.

1. obraz, kt. vrhá osvetlené teleso; priestor, kt. nie je priamo osvetlený, tôňa: predmety vrhajú t., t-e sa predlžujú;
sedieť v t-i (stromov) v chládku;
je 30 °C v t-i;
astron. t. Zeme

2. tmavšie zafarbenie niečoho, tieňovanie: vyznačiť t. na nakreslenom predmete;
očné t-e zvýraznenie očí podfarbením; príslušný kozmet. prípravok

3. náznak; vonkajší prejav, stopa; tôňa: ani t. podozrenia, nedôvery, nedorozumenia;
t. smútku, nevôle na tvári, t. smrti;
už je len ako t., iba t. toho, čo býval slabá, nevýrazná podoba

4. negatívna stránka, tôňa: t-e minulosti, t-e civilizácie

● chodiť za niekým ako t. vytrvalo, ustavične;
to → vrhá t. na niekoho, na niečo;
→ svetlá a t-e niečoho;

tieňava -y -ňav ž. expr. tienisté miesto, tôňava: lesné t-y

tieňohra -y -hier ž. tieňová hra

tieňovať nedok. naznačovať tiene, odtiene; odstupňúvať tieňmi: t. kresbu, písmo;
t-nie máp

tieňový príd.: t-á hra založená na pohybe tieňov;
publ. t. kabinet, t-á vláda potenciálni ministri opozičnej strany;
t-á ekonimka podnikanie (mimo legálnych štruktúr), ktoré sa vyhýba zdaneniu;

tiež [ť-] čast. zdôrazňuje výraz, za kt. stojí (je vždy pod dôrazom); i, aj; ani (v zápore); taktiež, rovnako, práve tak: toto je t. taký prípad (ako predchádzajúce);
jeho otec nebol odtiaľto, matka tuším t. nie

tiežkritika -y ž. pejor. nepravá, falošná kritika

tiežpodnikateľ -a mn. -ia m. pejor. podnikateľ zneužívajúci podnikanie na svoje obohacovanie;

tiežpodnikateľka -y -liek ž.;

tiežpodnikateľský príd.

tiežslovák -a mn. -ci m. pejor. Slovák, kt. sa nepriznáva k svojmu pôvodu al. sa zaň hanbí;

tiežslovenka -y -niek ž.

tiežšportovec -vca m. pejor. nepravý športovec, športovec iba podľa mena

tiežumelec -lca m. pejor. nepravý umelec, umelec iba podľa mena

úpätie -ia s. najspodnejšia časť vrchu

vypätie -ia s. vystupňovanie námahy, úsilia, napätie: duševné, fyzické v., veľké pracovné v., s v-ím všetkých síl

zľudštieť -ie -ejú dok. stať sa ľudskejším, ľudským: jeho postoj k nám z-l