Význam slova "teľ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

teľa -aťa mn. -ce/-atá -liec/-liat s. mláďa kravy: odstaviť t.;

● kniž. → klaňať sa zlatému t-u;
expr.: hľadieť, pozerať ako t. (na nové vráta) vyjavene;
ten by → vymámil aj z jalovej kravy t.;

teľací príd.: t-ia koža, t-ie mäso;

teľacina -y ž.

1. teľacie mäso: dusená t.

2. vypracovaná teľacia koža;

teľacinka -y ž. zdrob. expr.

teľatník -a m. maštaľ pre teľce: družstevný t.

telefax -u m. zariadenie na elektronický prenos tlačených, rukopisných al. obrazových materiálov, fax;

telefaxový príd.

telefikácia -ie ž. rozširovanie telev. siete, zavádzanie televízie

telefón -u m.

1. zariadenie na diaľkové prenášanie zvuku obyč. po drôte: domáci t., zavádzať t., zavolať niekoho t-om

2. telefónny prístroj: t. zvoní;
hovor. mať hluchý t. bez signálu;
(ne)dvíhať t. slúchadlo;
→ prenosný t.

3. hovor. telefonát: mať, prevziať t.;

telefonát -u m. telefonická správa, telefonický hovor: prevziať, vybaviť t.

telefónia -ie ž. prenášanie zvuku telefónom (význ. 1)

telefonický príd.: t-é spojenie, t. (roz)hovor;

telefonicky prísl.: dohovoriť sa t.;

telefónik -a m. zdrob.: detský t.

telefonista -u m. pracovník (telefónnej ústredne) obsluhujúci telefón;

telefonistka -y -tiek ž.

telefonizácia -ie ž. rozširovanie telefónnej siete, zavádzanie telefónu

telefónny príd.: t-a ústredňa, t. prístroj, t-e číslo, t. zoznam, t-a búdka;
t-a karta plastová karta na bezhotovostné používanie telefónnych automatov;

telefonovať nedok. dorozumievať sa pomocou telefónu; telefonicky volať: t. s priateľom, priateľovi;
t. na sekretariát, t. po lekára

telefoto -a s. prenos obrazov prostriedkami oznam. techniky

telegraf -u m. elektr. zariadenie na prenášanie kódovaných správ na diaľku;

telegrafia -ie ž. prenášanie správ telegrafom: odb. bezdrôtová, iskrová t.

telegrafický príd.: t-é spojenie, t-á správa;

telegraficky prísl.: podať správu t.;

telegrafista -u m. kto obsluhuje telegraf;

telegrafistka -y -tiek ž.

telegrafný príd.: t-á ústredňa, t. prístroj, t. stĺp, t-á páska;

telegrafovať nedok. podávať správu telegrafom

telegram -u m. telegrafická správa; blanketa s touto správou: blahoprajný t., dostať t.;
ozdobný t.;

telegramový príd.: t-á blanketa

telekomunikácia -ie ž. odb. prenos informácií na diaľku; oznam. technika a jej inštitúcie: rozvoj dopravy a t-ií;
správa t-ií;

telekomunikačný príd.: t-á sieť;
t-á družica

telemechanický príd.: t-é zariadenie

telemechanika -y ž. odb. náuka o riadení a ovládaní mechanizmov na diaľku;

telemetria -ie ž. diaľkové meranie;

telemetrický príd.

telemost -a m.

1. simultánne telev. vysielanie z rozličných miest cez telekomunikačnú družicu

2. telev. relácia využívajúca túto techniku

teleobjektív -u m. fyz. objektív na fotografovanie vzdialených al. neprístupných predmetov

telepatia -ie ž. schopnosť niekt. osôb vnímať javy priestorovo nedostupné, jasnovidnosť;

telepatický príd.: t-é nadanie;

telepaticky prísl.

telerekording -u m. oznam. tech. záznam telev. obrazu na film. pás;

telerekordingový príd.: t. záznam

teleservis -u m. televízny servis

teleskop -u m. fyz. hvezdársky ďalekohľad;

teleskopický príd.

1. k teleskop: t-á sústava

2. (o rúrach) dajúci sa zasúvať do seba: t-á anténa;
motor. t-á vidlica, t. tlmič špeciálne perovanie vozidiel

telesne prísl.: t. pracovať, t. zdatný;
t. sa stýkať;

telesnosť -i ž.

1. hmotnosť, op. duševnosť

2. teles. žiadostivosť

telesný príd.

1. týkajúci sa tela, fyzický: t-á konštrukcia, t-á zdatnosť, slabosť, t-á chyba;
t-á práca;
t-á výchova telovýchova;
t-á stráž na ochranu osobnej bezpečnosti;
t-é pozostatky mŕtve telo človeka

2. pohlavný, zmyselný: t. pôžitok;

teleso -a -lies s.

1. trojrozmerný priestorový útvar, obyč. väčších rozmerov;
fyz. každá ohraničená časť hmoty: pevné t.;
astron. nebeské t-á;
geom. povrch t-a;
odb.: vyhrievacie, osvetľovacie t.;
cudzie t. cudzí predmet v organizme, v látke ap.

2. organizovaný celok, súbor: hudobné, spevácke t., športové, vojenské t.;

telesový príd.: geom. t-á uhlopriečka;

teletext -u m. súbežný prenos textu a telev. obrazového signálu; text takto zobrazený;

teletextový príd.

televízia -ie ž.

1. jeden z prostriedkov hromadnej informácie založený na vysielaní obrazu pomocou elektromagnetických vĺn: čierno-biela, farebná t., priemyselná t., káblová t.;
pozerať (na) t-iu, vystupovať v t-ii

2. inštitúcia zabezpečujúca toto vysielanie: Slovenská t.;
verejnoprávna, súkromná t.;

televízny príd.: t. vysielač, prijímač, t. kanál;
t. technik;
t. prenos, t-a hra

televízor -a m. telev. prijímač: farebný t. na príjem farebného signálu

telex -u m. spojenie cez ďalekopisnú ústredňu s priamym stykom účastníkov;

telexový príd.

teliatko -a -tok s. zdrob.

telíčko -a -čok s. zdrob. expr. k 1

teliesko -a -sok s. zdrob. k 1: anat. krvné t-a;
tech. brúsne t.

teliť sa teľ! nedok. (o krave) privádzať na svet mláďa

telnato prísl.;

telnatosť -i ž.

telnatý príd. majúci objemné telo, zavalitý, tučný: t-á postava;

teľnosť -i ž.

teľný príd.: t-á krava majúca sa oteliť;

telo -a tiel s.

1. organizmus, najmä ľudský, vo svojej materiálnej podobe: ľudské, rastlinné t., živé, mŕtve t., držanie t-a;
triasť sa na celom t-e;
(ťažké) ublíženie na t-e;
šport. hra na t. tvrdá hra

2. odb. podstatná časť niečoho: t. vrtáka, ložiska, t. oštepu

● t-om aj dušou a) úplne b) oduševnene; (držať niekoho) na → tri kroky od t-a;
chrániť niekoho, niečo vlastným t-om oddane;

telocvičňa -e ž. miestnosť určená na teles. cvičenie, na šport. hry ap.: školská t.

telocvičný príd.: t-é náradie, t. úbor

telocvik -u m.

1. zámerné teles. cvičenie; gymnastika: ranný t., nápravný t., pestovať t.

2. hovor. škol. predmet, teles. výchova: hodina t-u;

telocvikár -a m. hovor.

1. učiteľ al. poslucháč teles. výchovy

2. kto pestuje telocvik (obyč. v rámci organizovanej činnosti): najlepší t. v triede;

telocvikárka -y -rok ž.;

telocvikársky príd. i prísl.

telový príd.: t-é dutiny v tele;
t-á farba ako telo;
t. sprej na telo;

telovýchova -y ž. výchovná činnosť zameraná na rozvoj teles. zdatnosti; inštitúcia organizujúca túto činnosť: t. a šport;

telovýchovný príd.: t-á jednota, t. pracovník;
t-é lekárstvo sledujúce vplyv telovýchovy na organizmus

telúr [t-] -u m. nekovový chem. prvok, zn. Te

bezútešne prísl.;

bezútešnosť -i ž.

bezútešný príd.

1. kt. nemožno utešiť; beznádejný, zúfalý: b. žiaľ;
b. život;
b-á situácia;
b. pesimizmus

2. neutešený, smutný, pošmúrny: b-á krajina, b-á púšť;

chriašteľ -a mn. N a A -e m. kráčavý sťahovavý vták žijúci na močaristých miestach, zool. Rallus;

ešte

I. prísl., blíži sa k význ. čast.

1. vyj. trvanie deja, stále, naďalej, (v zápornej vete) nezačatie deja, dosiaľ, zatiaľ: e. je tma;
e. nekúria;
môžem vojsť? – e. nie

2. vyj. rozmnožovanie, zväčšovanie (počtu účastníkov, miery, deja ap.), okrem toho, navyše: prišli e. dvaja;
prosím si e. kávy;
povedať e. raz opäť, znova

3. vo výrazoch e. len e., e.-e. vyj., že daný stav je únosný, znesiteľný ap., ako-tak: v lete bolo e.-e., ale v zime!

II. čast.

1. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred kt. stojí; často v spoj. s čast. len, i, aj, dokonca: e. ľahší, e. viac, e. dodnes to nevie, e. to by chýbalo! e. (len) i, aj svojich sa bojí

2. pripája aktuálny výraz: on je z nich e. najlepší

3. v spoj. ešte čo, expr. i ešteže čo vo zvol. vetách vyj. zdôraznený zápor, prekvapenie ap.: zabudnúť? – ešteže čo! postaviť nový dom e. čo!

4. má význ. modálnej čast. hádam, možno, azda: e. ho nakoniec vysmejú;
e. o zdravie prídeš

III. ešte (ani) – (a) už spoj. priraď. vyj. prerušenie iným dejom: e. ani nedojedol, (a) už ho odvolali;
e. vlka nezabili, už na jeho kožu pili

kliešte -í ž. pomn. nástroj umožňujúci pevné zovretie predmetov pri manipulácii s nimi: vytiahnuť klinec k-ami, štikacie k.;
chirurgické k.;
hydraulické k.

● držať ako v k-ach pevne;
→ ťahať z niekoho niečo (ako) k-ami;

kolbište -ťa -bíšť s.

1. v min. miesto konania rytierskych turnajov

2. kniž. miesto stretania rozlič. záujmov, zápasisko: politické, športové k.

mätež -e ž. kniž. zmätok, chaos: m. jazykov;

mätežný príd.

nástupište -a -píšť, nástupisko -a -písk s. miesto, kde sa nastupuje (do hromadného dopr. prostriedku): čakať na n-i/-sku na vlak;
autobusové n.;
vlakové n. perón

stanovište -a -víšť, zried. stanovisko² -a -vísk s. vyhradené miesto, na kt. niekto, niečo stojí al. vykonáva nejakú činnosť: s. taxíkov;
pozorovateľské, veliteľské s.

šteňa -aťa mn. -nce/-atá -niec/-niat s. mláďa psa: slepé š., chovať š.;

šteňací príd.;

sväto, sväte prísl. k 3, 5 – 7: s. sa tváriť, s. veriť;

svätosväte prísl.: byť o niečom s. presvedčený, s. sľubovať

teáter -tra/-tru L -i mn. -e m. zastar. divadlo

● expr. robiť t. nápadne sa správať; vyčíňať

tečna, správ. dotyčnica

tečúci príd. ktorý tečie: odb. t-e vody, op. stojaté;
t. piesok nesúdržný

teín -u m. alkaloid vyskytujúci sa v čaji;

teínový príd.

teória -ie ž. zovšeobecnený, vnútorne usporiadaný súbor overených poznatkov, op. prax: vedecká t.;
t. relativity, t. informácie;
filoz. t. poznania, t. odrazu;
fyz. kvantová t.;
spájať t-iu s praxou;
hovor. mať vlastnú t-iu názor, výklad veci;

opak. tešievať -a

// tešiť sa mať radosť: t. sa z úspechov, dieťa sa t-í novej hračke;
t-í sa, že obstál;
už sa na to t-ím i iron. mám z toho obavy;

opak. tešievať sa

tešiť nedok.

1. spôsobovať radosť: robota ho t-la;
už ma nič net-í výraz rezignácie

2. potešovať, utešovať: t. chorého

● t-í ma, veľmi ma t-í zdvorilostná formula (pri zoznamovaní ap.);

tešla [ť-] -y -šiel, tešlica [ť-] -e -líc ž. tesárska sekera

učilište -a -líšť, učilisko -a -lísk s. vzdelávacia ustanovizeň, vzdelávacie stredisko: stredné odborné, vojenské u.;
univerzitné u.

výstupište -a -píšť, výstupisko -a -písk s. miesto, kde sa vystupuje (z hromadného dopr. prostriedku)