Význam slova "ter" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

tér -u L -i m. hovor. decht;

terajší príd. kt. je, existuje teraz, súčasný, dnešný: t-ie pomery, t-ia situácia, t. typ školy

terajšok -ška m. súčasnosť (význ. 1), prítomnosť, dnešok: t. rozhoduje o budúcnosti;
od t-a odteraz

terakota -y ž.

1. ker. jemná tehlovočervená keramikárska hlina; výrobky z nej

2. odtieň tehlovočervenej farby;

terakotovo prísl.: t. sfarbený

terakotový príd.

1. z terakoty: t-á soška

2. tehlovočervený: t-á farba;

terapeutický príd.: t-é účinky, t. zákrok;

terapeuticky prísl.

terapia -ie ž.

1. odbor medicíny zaoberajúci sa liečením chorôb

2. spôsob liečby: fyzikálna t., spánková t.;

terárium -ia s. priestor upravený na chov obojživelníkov a plazov

terasa -y -rás ž.

1. prír. al. umelý stupeň terénu: stupňovité t-y záhrad;
geol. pobrežná t.

2. upravená plochá strecha budovy al. jej časti: sedieť, opaľovať sa na t-e;
t. kaviarne;

teraska -y -siek ž. zdrob.

terasovito, terasovite prísl.: t. upravený pozemok

terasovitý príd. stupňovito sa zvažujúci;

terasový príd.: t-á plošina;

teraz [t-] prísl. v tejto chvíli, v tomto čase; v súčasnosti: t. nemám čas;
to sa t. nenosí;
čo t.? čo robiť

● t. alebo nikdy a) je to veľká príležitosť b) treba sa rozhodnúť

terc -u m.

1. hovor. melódia o terciu vyššia al. nižšia ako základná: spievať, chytiť t.

2. kart. zoskupenie troch kariet: postupný t.

terč -a m.

1. predmet, obyč. kruhový obrazec, použ. ako cieľ pri streľbe: strieľať do t-a, pohyblivý t.;
→ živý t.;

2. predmet podobný terču: žel. návestný t. signalizačné zariadenie;

terceto [-c-] -a -cet s. hud. skladba pre 3 nástroje al. hlasy

tercia -ie ž.

1. hud. 3. st. stupnice; interval medzi 1. a 3. st.

2. tretia trieda osemročného gymnázia

3. polygr. tlačiarske písmo istej veľkosti;

tercián -a m. žiak tercie (význ. 2);

terciánka -y -nok ž.;

terciánsky príd.

terciárny príd. tretí v poradí, treťoradý: ekon. t. sektor, t-a sféra odvetvie uskutočňujúce obeh a realizáciu materiálnych úžitkových hodnôt (služby, peňažníctvo, obchod, spoje ap.)

terčík -a m. zdrob.

terciový príd. k 1, 3: t. akord;
t-é písmo

tercovať nedok. hovor. spievať terc

terén -u m.

1. prirodzený tvar zemského povrchu: kopcovitý t., členitosť t-u;
lyžiarsky t.;
voj. bojový t.

2. pracovisko, prac. oblasť mimo mesta, v prírode ap.: ísť do t-u, výskum v t-e;
poznať t. i pren. príslušnú problematiku;

terenár -a m. hovor. terénny pretekár

terénny príd.: t. beh;
t. prieskum

teriér -a mn. N a A -y m. poľovný pes s hrubou chlpatou srsťou využívaný na durenie zveri

terigať [ť-] nedok. expr. vliecť (význ. 2), teperiť, trepať: t. nábytok na piate poschodie

// terigať sa

1. vliecť sa (význ. 2), teperiť sa, trepať sa: t. sa po rebríku na povalu

2. nepohodlne cestovať: t. sa na voze, t. sa vlakom celú noc

teritoriálne prísl.: t. vymedziť

teritoriálny príd.: t-e požiadavky;

teritórium -ia D a L -iu mn. -iá s. kniž. územie: historické t. štátu;

terkelica [t-] -e ž. liehový nápoj z hroznových výliskov;

terkelička -y ž. zdrob. expr.

termálne prísl.

termálny príd. odb. teplý (význ. 1): t. prameň;
t-e kúpele;

termický príd.: t-á účinnosť, bariéra tepelná

termika -y ž. fyz. odbor zaoberajúci sa teplom a tepelnými javmi;

termín² -u m. pomenovanie pojmu v sústave pojmov daného vedného odboru, odb. názov: odborný, ľudový t., ustaľovanie t-ov

termín¹ -u m. vymedzenie času, v kt. treba splniť niečo, lehota: plánovaný t., dodržať t., dokončiť úlohu v určenom t-e;
t. skúšok, volieb čas konania;

terminál -u L -i mn. -y m.

1. koncové zariadenie prenosového okruhu, ktorým možno lokálne al. diaľkovo komunikovať s počítačom

2. dopr. prekladisko kontajnerov

3. dopr. vybavovacie objekty pre cestujúcich a na tovar: kamiónový t.;

terminálový príd.

terminológia -ie ž.

1. lingv. disciplína zaoberajúca sa odb. termínmi

2. súhrn termínov istého vedného al. prac. odboru: lekárska, technická t.;

terminologický príd.: t-á sústava;
t. slovník;

terminologicky prísl.: t. vymedziť niečo

termínovaný príd. vymedzený presným termínom¹: t. vklad, účet, t-é dodávky, t-á zmluva

termínový príd.

termit -a mn. N a A -y m. hmyz vyznačujúci sa veľkou žravosťou, zool. Calotermes, Macrotermes ap.

termočlánok -nku m. fyz. termoelektrický článok

termodynamický príd.

termodynamika -y ž. odbor fyziky skúmajúci zmenu tepelnej energie na iný druh;

termoelektrický príd.: fyz.: t. jav vznik elektr. napätia v mieste spojenia dvoch (polo)vodičov s rozdielnou teplotou;
t. prúd vznikajúci spojením dvoch kovov nerovnakej teploty;
t. článok využívajúci termoelektrický jav na meranie teploty

termofor -a/-u m. gumový vak s teplou vodou použ. na zahrievanie al. ako teplý obklad, zahrievacia fľaša

termonukleárny príd.: fyz.: t-a reakcia syntéza atómových jadier, pri kt. z ľahších jadier vznikajú ťažšie jadrá za prudkého uvoľňovania tepelnej energie;
t-a zbraň založená na termonukleárnej reakcii

termoplast -u m. plastická látka, kt. nadobúda tvárnosť účinkom tepla;

termoplastový príd.: t-á fólia

termoregulácia -ie ž. biol. schopnosť živočíchov udržiavať teplotu tela na rovnakej výške, teplotná regulácia

termoska -y -siek ž. tepelne izolovaná fľaša udržiavajúca obsah v pôv. teplote

termostat -u m. zariadenie na udržiavanie rovnakej teploty;

termostatový príd.

termovízia -ie ž. telev. systém reagujúci na infračervené žiarenie, kt. sa využíva v diagnostike;

termovízny príd.: t-e vyšetrenie

terno -a tern s. v min. uhádnutie troch čísel v lotérii;

teror -u m. najostrejšia forma boja proti (polit.) odporcom, násilie; hrôzovláda: krvavý t., individuálny t., vládnuť t-om

terorista -u m. osoba uskutočňujúca teror, násilník;

teroristický príd.: t-é akcie, t-á organizácia;

teroristicky prísl.

teroristka -y -tiek ž.;

terorizmus -mu m. uskutočňovanie teroru, násilenstvo;

terorizovať nedok. uplatňovať teror: t. obyvateľstvo;

térový príd.: t. papier lepenková krytina napustená dechtom

terpentín -u m. živica ihličnatých stromov použ. ako riedidlo: rozpustiť farbu t-om;

terpentínový príd.: t-á silica

amfiteáter -tra L -i mn. -e m.

1. kruhovitá div. stavba so stupňovitým hľadiskom obyč. vo voľnej prírode (pôv. u starých Grékov a Rimanov): prírodný a.

2. miestnosť so stupňovite rozloženými radmi sedadiel

éter -u L -i m.

1. chem. prchavá kvapalina použ. ako rozpúšťadlo a pri narkóze

2. v star. chápaní látka vypĺňajúca vesmír; vesmírny priestor: na vlnách é-u;
vysielať do é-u;

fráter -tra m. rehoľník, kt. nie je kňazom ani diakonom, rehoľný brat;

jašter -a mn. N a A -y m. štvornohý šupinatý plaz s dlhým chvostom;
zool. jaštery Sauria: praveké j-y;

jašterí príd.

katéter -tra L -i mn. -e m. lek. tenká rúrka zavádzaná do dutých orgánov, cievka

kráter -u/-a L -i mn. -y m.

1. ústie sopky: vulkanický k.

2. priehlbina podobná kráteru: mesačné k-y, k. po bombe

náter -u m.

1. odb. natieranie (farbou ap.): robiť n. rámov

2. materiál na natieranie (farba ap.); jeho vrstva na predmetoch: n. na drevo, ochranný, lakový n.

3. hovor. vonkajší ráz, zdanie: dať niečomu slávnostný n.;

páter -tra m. titul rehoľného kňaza;

skúter -tra L -i mn. -e m. jednostopové motor. vozidlo s malými kolesami a s karosériou: malý s.;
vodný s. vozidlo podobné skútru slúžiace na pohyb po vode;

teáter -tra/-tru L -i mn. -e m. zastar. divadlo

● expr. robiť t. nápadne sa správať; vyčíňať

veľjašter -a mn. N a A -y m. dinosaurus

výter -u m.

1. vytretie (význ. 3, 4), vytieranie: v. hrdla;
v. rýb

2. vzorka takto získaná: dať v. pod mikroskop