Význam slova "t" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

televízor -a m. telev. prijímač: farebný t. na príjem farebného signálu

telex -u m. spojenie cez ďalekopisnú ústredňu s priamym stykom účastníkov;

telexový príd.

teliatko -a -tok s. zdrob.

telíčko -a -čok s. zdrob. expr. k 1

teliesko -a -sok s. zdrob. k 1: anat. krvné t-a;
tech. brúsne t.

teliť sa teľ! nedok. (o krave) privádzať na svet mláďa

telnato prísl.;

telnatosť -i ž.

telnatý príd. majúci objemné telo, zavalitý, tučný: t-á postava;

teľnosť -i ž.

teľný príd.: t-á krava majúca sa oteliť;

telo -a tiel s.

1. organizmus, najmä ľudský, vo svojej materiálnej podobe: ľudské, rastlinné t., živé, mŕtve t., držanie t-a;
triasť sa na celom t-e;
(ťažké) ublíženie na t-e;
šport. hra na t. tvrdá hra

2. odb. podstatná časť niečoho: t. vrtáka, ložiska, t. oštepu

● t-om aj dušou a) úplne b) oduševnene; (držať niekoho) na → tri kroky od t-a;
chrániť niekoho, niečo vlastným t-om oddane;

telocvičňa -e ž. miestnosť určená na teles. cvičenie, na šport. hry ap.: školská t.

telocvičný príd.: t-é náradie, t. úbor

telocvik -u m.

1. zámerné teles. cvičenie; gymnastika: ranný t., nápravný t., pestovať t.

2. hovor. škol. predmet, teles. výchova: hodina t-u;

telocvikár -a m. hovor.

1. učiteľ al. poslucháč teles. výchovy

2. kto pestuje telocvik (obyč. v rámci organizovanej činnosti): najlepší t. v triede;

telocvikárka -y -rok ž.;

telocvikársky príd. i prísl.

telový príd.: t-é dutiny v tele;
t-á farba ako telo;
t. sprej na telo;

telovýchova -y ž. výchovná činnosť zameraná na rozvoj teles. zdatnosti; inštitúcia organizujúca túto činnosť: t. a šport;

telovýchovný príd.: t-á jednota, t. pracovník;
t-é lekárstvo sledujúce vplyv telovýchovy na organizmus

telúr [t-] -u m. nekovový chem. prvok, zn. Te

temä -mena -mien s. kniž. al. zastar. temeno

téma -y tém ž. zákl. myšlienka umel. diela; predmet rozhovoru al. úvahy, námet: historická, súčasná t., hudobná t.;
t. rozhovoru, úvaha na aktuálnu t-u;
lingv. východisko, základ výpovede;

tematickosť -i ž.

tematický príd.: t. okruh, t. plán;
t. zájazd sledujúci ústrednú myšlienku, programový;

tematicky prísl.: t. rôznorodý;

tematika -y ž. súhrn tém: súčasná, historická t.;
romány, filmy so sociálnou t-ou

temenný príd.: anat. t-á kosť;

temeno -mena -mien s.

1. vrchná časť hlavy: holé t.

2. vrchol niečoho, najmä vrchu: vystúpiť na t. vrchu;

temer čast. takmer, skoro; bezmála; priam: o tom sa t. vôbec nehovorilo;
t. holé stromy

temienko -a -nok s. zdrob.

temnica -e -níc ž. zastar. žalár, väzenie

temnieť -ie -ejú nedok.

1. stávať sa temným, tmavieť: obloha t-ie

2. (o tvári, očiach) stávať sa zachmúreným: zrak mu t-ie od zlosti

// temnieť sa javiť sa temným, tmavieť sa: hory sa t-ejú

temno

I. vetná prísl. k 1: v izbe bolo t.

II. temno -a s.

1. tma, temnota: t. hustého lesa

2. kniž. záhadnosť, nejasnosť, temnota: t. minulosti

3. kniž. potláčanie pokroku, útlak, temnota: obdobie t-a, duchovné t.

temno, temne prísl.: t. zafarbený;
t. hučať;

temnomodrý príd. kniž. tmavomodrý, tmavobelasý: t-á hladina vody

temnota -y -nôt ž. temno (význ. 1 – 3): horská t.;
ponoriť sa do t-ôt minulosti

temnozelený príd. kniž. tmavozelený: t-é borovice

temný príd.

1. bez svetla, tmavý: t-á noc, t-é hory

2. záhadný, nejasný: t-á minulosť

3. zaostalý, tmársky: t-é, pavedecké učenie

4. bezútešný, chmúrny: t-é dni poroby

5. (o zvuku) hlboko znejúci, pritlmený: t-é dunenie hromu

6. zlovestný; podlý, nízky: t-á predtucha;
t-é plány;
t-é sily;

tempera -y -pier ž. mal.

1. krycia, po zaschnutí trvanlivá vodová farba

2. mal. technika používajúca túto farbu; obraz maľovaný touto technikou;

temperament -u m.

1. súhrn vlastností určujúcich správanie človeka a reagovanie na vonkajšie podnety; povaha, letora: pokojný, výbušný t.

2. hovor. živá povaha, živosť: (ne)mať t., prekypovať t-om, tlmiť svoj t.

temperamentne prísl.: t. reagovať;

temperamentnosť -i ž.

temperamentný príd. kt. má živý temperament; svedčiaci o tejto vlastnosti: t. rečník, tanečník;
t-é gesto;

temperatúra -y -túr ž. teplota (význ. 1): nízka t., merať t-u, pokles t-y;

temperatúrny príd.

temperovať nedok. i dok.

1. zahrievať, zahriať na istú teplotu: t. vzduch;
tech. t. surové železo zmäkčovať, zmäkčiť, skujňovať, skujniť

2. hud. t-ný klavír so špeciálne ladenými intervalmi

temperový príd.: t-é farby

tempo -a temp s.

1. bez mn. stupeň rýchlosti;
hud. rýchlosť striedania taktov: pracovné t., t. rozvoja, udržiavať (pravidelné) t., nasadiť (rýchle) t.;
valčíkové t.

2. bez mn. rýchly pohyb, rýchlosť: dostať sa do t-a;
tempo! tempo! povzbudzovanie (obyč. športovcov)

3. rytmický pohyb (pri dýchaní, plávaní ap.): urobiť dve-tri t-á

● robiť niečo slimačím t-om pomaly

temrava -y -ráv ž. expr. prítmie, šero; temnota: nočná t.

temravo prísl. i vetná prísl.: vonku je t.;

temravosť -i ž.

temravý príd. expr. temný, šerý: t-é lesy, t-é tône;

ten istý, tá istá, to isté zám. vymedz. vyj. totožnosť al. podobnosť osôb, vecí, javov; v porovnávacích vetách v súvzť. dvojiciach t. i. -ktorý, t. i. – čo, t. i. – ako;
pri dôraze v spoj. jeden a t. i.: bol to t. i. človek, viezol sa v tom istom vozni, robí tie isté chyby, ešte v tom istom roku;
bola to tá istá pieseň, ktorú hrali včera;
videl to isté čo oni, ako oni;
stále tvrdí jedno a to isté

ten, tá, to m. a s. G toho D tomu A m. živ. toho, neživ. ten, s. to L tom I tým ž. G, D a L tej A tú I tou mn. m. živ. tí, neživ., ž. a s. tie G tých D tým A m. živ. tých, neživ., ž. a s. tie L tých I tými zám. ukaz.

1. ukazuje na prítomnú osobu, vec: čo tu chce t. človek? je to tá blondína v čiapke;
to slovo prečiarkni

2. odkazuje na osobu, vec a) už spomínanú al. známu zo súvislosti; v dvojici t. – tento označ. vzdialenejšiu osobu, vec, v dvojici t. – onen bližšiu z dvoch osôb, vecí: hlavné znaky sa nemenia, tie ostávajú;
s tým prípadom som skončil;
jemu sa nepáčili ani tí, ani títo;
zvolí t. alebo onen spôsob b) pomenúvanú vo vytýčenom vetnom člene al. spojením s 3. st. príd.: otec, t. je už raz taký;
nestrpí ani t. najmenší odpor c) ktorej označenie je bližšie určené prísudkovou al. prívlastkovou vetou (má význ. zám. taký): už nie je t., čo býval;
nepatrí k tým (ľuďom), čo veľa rozprávajú;
som tej mienky, toho názoru, že treba už začať

3. ukazuje na práve prebiehajúci čas al. odkazuje na časový úsek spomínaný v kontexte: tej noci si už neoddýchne;
v tom roku bolo veľmi sucho;
od tých čias, čo, ako odišli odvtedy;
v tom čase, keď študoval vtedy;
za ten čas, čo, kým boli preč zatiaľ

4. pri dôraze je synonymné so zám. on al. ho nahrádza (pri odkaze na veci): zvedavý je, čo žena, čo tá povie na to;
umy obloky, nech sú aspoň tie čisté

5. expr. má citový význ., pričom a) vyj. nespokojnosť, neľúbosť, počudovanie, nadšenie (obyč. vo zvol. vetách): čo bude s tým obedom?! tá potvora! a tých kvetov! ten výhľad! b) zastupuje osob. zám. 3. os.: neboj sa, t. sa nestratí, ten má smelú povahu

6. je súčasťou spojkových a príslov. výrazov: z toho dôvodu, z tej príčiny, s tým cieľom, aby preto;
pri tej príležitosti pritom;
tým spôsobom tak

7. iba to a) všeobecne, súhrnne (bez rozdielu rodu) ukazuje al. odkazuje na osobu, vec, jav: kto je to? si to naozaj ty? kedy to bolo? to je pekný kabát;
to všetko je vaše;
teraz príde to hlavné;
hovor. robiť, to sa mu nechce;
uspokoj sa s tým, čo máš;
čo tým sleduješ? hovor. expr. čo ťa do toho! b) expr. má citový význ., vyj. nadšenie, nevôľu, opovrhnutie: to je nádhera! koho to obhajuješ! nevie to nič a ide ťa poúčať! c) hovor. má spájaciu funkciu: uviedol pár faktov, to ako na vysvetlenie;
opakované to to (pri vymenúvaní) má význ. raz – raz, i – i: to jeden, to druhý pribehol;
stále je robota, to variť, to prať, to okolo detí;
je súčasťou spájacích výrazov miesto toho, aby;
napriek tomu, že;
vďaka tomu, že

● ten alebo onen ktokoľvek;
to alebo ono všeličo;
ten a ten istá, bližšie neurčená osoba, niekto, ktosi;
to a to istá, bližšie neurčená vec, niečo, čosi;
je → tam toho;
→ dosť na tom;
už má toho → dosť

ten-ktorý, tá-ktorá, to-ktoré zám. neurč. kniž. označ. osobu, vec, o kt. ide, príslušný: najvýznamnejšie dielo toho-ktorého autora

tenčiť sa nedok.

1. stávať sa tenším, stenčovať sa, tenknúť: ľad sa t-í

2. expr. strácať sa, zmenšovať sa: zásoby sa t-ia

tendencia -ie ž.

1. isté uplatňujúce sa myšlienky, úmysly, koncepcie ap., zámer; úsilie uplatniť ich: politické t-ie, sociálnodemokratické t-ie

2. smer vývinu; sklon: vývinové t-ie, klesajúca, stúpajúca t.;
t. po stálosti

□ mať t-iu, prejavovať t-iu a) usilovať sa b) smerovať;

tendenčne prísl.;

tendenčnosť -i ž. k 1: t. literatúry

tendenčný príd.

1. prejavujúci istú zreteľnú tendenciu: t-é umenie

2. vyhovujúci istým záujmom, jednostranný, zaujatý: t-é tvrdenie, t-á správa;

tender -dra L -i mn. -e m. práv. verejné ponukové výberové konanie: medzinárodný t., vyhrať t.;

tendrový príd.

tenis -u m. šport. hra s loptou odrážanou pomocou rakety ponad sieť: hrať t.;
stolný t. hraný s celuloidovou loptičkou na stole, pingpong;

teniska -y -siek obyč. mn. ž. ľahká plátenná šport. obuv

tenisový príd.: t-á lopta, raketa;
t. turnaj;

tenista -u m. športovec hrajúci tenis;

tenistka -y -tiek ž.

tenknúť -e -ú -kol nedok. tenčiť sa, stenčovať sa: predieraním látka t-e

tenko prísl.: pero t. píše;
t. spievať;

tenkonohý príd. majúci tenké nohy: t-é chlapča

tenkosť -i ž.

tenkostenný príd. majúci tenké steny: t-é nádoby;
t-é rúrky;
biol. t-é bunky

tenký príd.

1. majúci malú hrúbku, op. hrubý: t. papier, t-á látka, t-á vrstva niečoho;
t-é nohy, t. krk;
anat. t-é črevo

2. expr. (o ľuďoch) štíhly, chudý: vysoký, t. chlapec;
t. v páse

3. (o zvuku) vysoko, obyč. slabo, jemne znejúci: t. hlas, t-é zahvizdnutie

4. expr. skromný, biedny (čo do množstva): t. obed, t-á výživa

● mať t-é → uši;

tenor -u m. neživ. vysoký muž. hlas: lyrický, hrdinský t.;

tenor -a m. živ. hovor. tenorista

tenorista -u m. spevák spievajúci tenorom

tenorový príd.: t. hlas, part;

tento, táto, toto G m. a s. tohto ž. tejto mn. m. živ. títo, neživ. ž. a s. tieto zám. ukaz.

1. ukazuje na osobu, vec v blízkosti hovoriaceho; v dvojici t. – ten, t. – tamten ukazuje al. odkazuje na bližšiu z dvoch osôb, vecí, príp. vyj. ich odlišnosť: spýtajme sa týchto ľudí, toto jablko je kyslé;
neber si tamtie šaty, daj si tieto nové;
napokon odmenili obidvoch, tohto za prácu, tamtoho za hrdinstvo;
v dôraze zosilnené zámenami tu, tuto: viac obchodov niet, iba t. tu

2. ukazuje na čas, kt. práve prebieha: o tomto čase už býva tma, tohto roku končí (štúdiá)

3. expr. vyj. kladné al. zápor. citové hodnotenie: títo mladí, len samý žart a smiech

4. iba toto súhrnne (bez rozdielu rodu) ukazuje na osoby, veci, javy v blízkosti podávateľa: t. sú moji hostia, čie sú t. veci? t. je ťažký prípad

5. hovor. toto, tento vyj. rozpaky hovoriaceho, onô: keby ste dačo ... toto ... potrebovali ...

● (obstarať) toto a hento jedno-druhé, to i ono;
expr. ale toto! no toto! výrazy prekvapenia;
t. svet pozemský život, op. druhý, onen

tentoraz prísl. v tomto prípade, teraz: t. ti to ešte odpustím;
t. mu to neprejde

tentovať sa nedok. niž. hovor. sloveso s neurč. význ., ondiať sa, ondieť sa: čo sa t-ješ? net-j sa!

tenučko, tenuško, tenunko, tenulinko prísl.

tenučký, tenušký, tenunký, tenulinký príd. expr. veľmi tenký: t. kúštiček chleba, t-á kožtička;
t. hlások;

tenúť -ie -ú nedok. kniž. zastar. byť unášaný prúdom vody, plávať: t. dolu vodou;
t-úci člnok

tenže, táže, tože G m. a s. tohože, ž. tejže zám. ukaz. kniž. zastaráv. ten istý: v tomže prípade

tenzia -ie ž. odb. napätie (význ. 4), tlak: t. pary, plynov

teodolit -u m. geod. zameriavací prístroj na meranie vodorovných i zvislých uhlov

teológ -a mn. -ovia m. odborník v teológii; poslucháč teologickej fakulty, bohoslovec;

teológia -ie ž. veda zaoberajúca sa Bohom a náb. pravdami, bohoslovie;

teologička -y -čiek ž.;

teologický príd.: t-á fakulta;

teologicky prísl.

teoréma -y -rém ž. odb. všeobecne platná poučka

teoretička -y -čiek ž.

teoretickosť -i ž.

teoretický príd.: t. problém, t. výskum, t. prístup;
t-á fyzika;

teoreticky prísl.: t. zdôvodniť, to platí iba t.;

teoretik -a mn. -ci m. kto sa venuje teórii istého odboru, op. praktik;

teoretizovať nedok. teoreticky myslieť, uvažovať: t. o umení;
mať sklon t.;
hovor. škoda o tom t. hovoriť, spomínať to

teória -ie ž. zovšeobecnený, vnútorne usporiadaný súbor overených poznatkov, op. prax: vedecká t.;
t. relativity, t. informácie;
filoz. t. poznania, t. odrazu;
fyz. kvantová t.;
spájať t-iu s praxou;
hovor. mať vlastnú t-iu názor, výklad veci;

tep -u m. pulz: t. srdca, slabý, nepravidelný t.

tepaný príd. zhotovený al. ozdobený tepaním: t-é striebro;
t-á misa

tepať -e -ú nedok.

1. vytĺkať, najmä ozdobne, kovať: t. kov;
t. mreže

2. kniž. (o srdci, tepnách) biť, pulzovať

tepelne prísl.: t. izolovať

tepelnoizolačný príd. tech. týkajúci sa tepelnej izolácie; zabraňujúci úniku tepla al. izolujúci pred teplom: t. materiál

tepelný príd.: t-á energia;
t-á elektráreň;
t-é hospodárstvo zabezpečujúce dodávku tepla;
t-á vodivosť;

teperiť nedok. expr. vliecť (význ. 2), trepať, terigať: t. kufor, t. batoh na chrbte

// teperiť sa vliecť sa (význ. 2), trepať sa, terigať sa: ledva sa t-í hore vrchom;
t. sa z postele vstávať

tepich -a/-u m. subšt. pokrovec (význ. 1), koberec

tepláčiky -ov m. pomn. zdrob.

teplákový príd.: t-á súprava;

tepláky -ov m. pomn. (šport.) nohavice z trikotovej látky; takéto nohavice s blúzou ako súprava;

tepláreň -rne ž. výrobňa tepelnej energie na vykurovanie al. pre priemysel;

teplárenský príd.: t-é kotly

teplársky, teplárenský príd.: t. pracovník

teplárstvo, teplárenstvo -a s. odbor zameraný na zásobovanie teplom;

teplo

I. prísl. k 1, 2, 4 i vetná prísl. k 1: t. sa obliekať;
t. sa usmiať;
je t.

● bolo mu t. okolo srdca cítil sa šťastný

II. teplo -a s.

1. jedna z foriem energie; stav medzi studeným a horúcim: slnečné t.;
kvety potrebujú t.

2. príjemný, hrejivý pocit: t. domova

● sedieť v t-e neriskovať;

teplokrvník -a mn. N a A -y m. teplokrvný kôň

teplokrvnosť -i ž.