Význam slova "t" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

takticky prísl.: t. postupovať;

taktiež čast. kniž. takisto: t. je nesporné to, že ...

taktik -a mn. -ci m. kto ovláda taktiku; odborník v taktike;

taktika -y -tík ž. premyslený postup v konaní: vyčkávacia, zastrašovacia t., volebná t., zmeniť t-u;
voj. spôsob riadenia vojsk v boji; náuka o vedení boja: vojenská t., stratégia a t.;

taktizovať nedok.

1. konať, postupovať takticky: premyslene t.

2. expr. konať vyhýbavo, opatrnícky v úsilí neprezradiť zámer: zákulisné t-nie

taktne prísl.: t. mlčať;

taktnosť -i ž.

taktný príd. ohľaduplný, jemnocitný: t. človek;
t-é správanie;

takto

I. zám. ukaz. príslov. ukazuje na vlastnosť práve pozorovaného deja, stavu al. odkazuje na spôsob bezprostredne spomínaný: t. rob! t. si to nepredstavoval;
včera t. nepršalo tak veľmi;
chodieva t. zrána o takomto čase;
na t. rok o rok

II. čast. hovor.

1. vcelku, ináč: nebol t. zlý človek

2. napríklad (význ. 1), povedzme; tak: a t. poza uši by si nechcel?

taktovať nedok. udávať takt pohybmi rúk, nôh al. taktovky

taktovka -y -viek ž. palička, ktorou dirigent udáva takt

taktový príd.: hud. t-á čiara oddeľujúca jednotlivé takty

taký zám. ukaz.

1. ukazuje na vlastnosť al. jej (veľkú) mieru: pozri, t-é rádio sa mi páči;
t-ého pracovníka by prijali;
má t-é vlasy, po plecia;
čo si t. smutný? je tam viacej t-ch ako on;
buď t. dobrý, buďte t-í dobrí zdvorilostná formula

2. odkazuje na vlastnosť a/al. jej mieru (vyjadrenú často vedľ. vetou;
často súvzť. t. aký, aký – t., t. – že, t. – aby): nečakal, že bude mať t-é šťastie;
dostal t-ú odmenu, akú si zaslúžil;
aký človek, t-á reč;
je t. hladný, že zje hocčo;
nebola t-á hmla, aby musel naraziť;
kniž. problém ako t. sám osebe, vo svojej podstate

3. expr. má citový význ. (často vo zvol. vetách): veď nebuď t.! čo sa trápiš pre t-é nič;
všetko je t-é krásne, t-é svieže!

4. hovor. robí (číselný) údaj neurčitým: o t. týždeň;
vystačiť na t-ých 50 km

● t. alebo onaký akýkoľvek;
t. a t. istý, bližšie neurčený, nejaký

taký istý zám. vymedz. vyj. totožnosť al. podobnosť vlastností, rovnaký, zhodný: on je prchký a ty si t. i.;
t-é i-é podmienky

takýto zám. ukaz.

1. ukazuje al. odkazuje na vlastnosti, stavy spomínané bezprostredne, taký: t. tovar (ne)pôjde na odbyt;
aj my máme takéto auto také isté;
od rána je t. mrzutý;
v takomto prípade, za takýchto okolností;
zajtra o takomto čase v rovnakom

2. expr. má citový význ. (vo zvol. vetách): takáto hanba! takéto niečo, čosi! výraz prekvapenia

takže

I. spoj. podraď. uvádza dôsledkovú vetu, a tak: motor hučal, t. nič nebolo rozumieť

II. čast. hovor. vyj. zhrnujúci význ., tak, teda: t. sme dohovorení

takzvane prísl.: (iba) t. pokrokový

takzvaný, skr. tzv. príd.

1. všeobecne nazývaný istým spôsobom: obdobie t-ého babieho leta

2. pejor. nepravý, klamný, falošný: t-á sloboda, t. priateľ;

taľafatka -y -tiek obyč. mn. ž. expr.

1. nevážne, bezobsažné reči, táranie, pletky, povedačky: netreba počúvať také t-y

2. bezvýznamná vec, haraburda, daromnica: vyhadzovať peniaze za t-y

talár -a L -i mn. -e m. ceremoniálne rúcho sudcov, vysokoškolských al. cirk. hodnostárov ap.

talent -u m. nadanie: hudobný, pozorovací t., (ne)mať t.;

talentovane prísl.;

talentovanosť -i ž.

talentovaný príd. nadaný: t. básnik, t. žiak;

talentový príd.: t-é skúšky

Tália -ie ž. (v gréc. mytol.) múza herectva

● kniž.: chrám, stánok T-ie divadlo;
služobníci T-ie herci

talian -a m. pejor. človek, s kt. sa nedá dohovoriť (často v nadávke)

taliančina -y ž. tal. jazyk; ako učebný predmet i tal. literatúra

taliančinár -a m. odborník v taliančine; učiteľ al. poslucháč taliančiny;

taliančinárka -y -rok ž.

taliansky príd. k Talian, Taliansko: t. jazyk;
t-i majstri umelci pochádzajúci z Talianska;

taliansky prísl.: dohovoriť sa (po) t.

taliga -y -líg ž. dvojkolesový vozík, kára

tálium -ia s. kovový chem. prvok, zn. Tl

talizman -u/-a m. predmet, ktorému sa pripisuje moc prinášať šťastie, amulet

talmudista -u m. vykladač Talmudu, zbierky mimoblických žid. zákonov a tradícií;

talmudistický príd.: t-á frázovitosť;

talmudisticky prísl.

talón -a/-u m.

1. zvyšok karát, kt. ostane po rozdaní

2. peňaž. poukážka na vydanie nového kupónového hárka k cenným papierom

● mať niečo v t-e v zásobe, k dispozícii;

talónový príd.

tam

I. zám. ukaz.

1. ukazuje al. odkazuje na vzdialené miesto, op. tu (často súvzť. t. – kde, kde – t.): vchod je t. za rohom;
čo nové t. u vás? poznám to (miesto), už som t. bol;
kde sa pracuje, t. sú aj výsledky;
sme t., kde sme boli

2. ukazuje al. odkazuje na smer na vzdialené miesto, ta, op. sem (často súvzť. kde, kam tam): sadni si t. dozadu, už t. nechodím;
kde nechodí slnko, t. chodí lekár;
kam vietor, t. plášť

3. sem-tam občas, zavše, kedy-tedy: sem-t. ho stretnem;
→ sem a t.;
(sused) → sem, (sused) t.

● t. a t. na istom, bližšie neurčenom mieste, na isté, bližšie neurčené miesto, niekde, kdesi;
už je t. zomrel;
expr. jedna noha sem, druhá t. chytro;
hrub. t. sú dvere choď(te) von!

II. čast. hovor. (s odtienkom zápor. hodnotenia) zdôrazňuje výraz, ku kt. patrí, už, len: čo t. po tom! kto by t. jedol také dačo

● je t. toho to je nič

tamariška -y -šiek ž. ozdobný strom al. ker s ružovými kvetmi, bot. Tamarix;

tamariškový príd.

tambur -a m. odb.

1. valec na navíjanie papiera

2. súčasť mykacieho stroja

tambura -y -búr, tamburica -e -ríc ž. balkánsky strunový hud. nástroj podobný mandolíne: brnkať na t-re, na t-ci

tamburáš -a m. hráč na tambure, na tamburici;

tamburášsky príd.: t. súbor

tamburína -y -rín ž. bubník s hrkálkami použ. pri niekt. tancoch

tamojší príd. týkajúci sa miesta, o kt. už bola reč; pochádzajúci odtiaľ, vyskytujúci sa tam: t-í obyvatelia;
t. život

tampón -u/-a m. chumáč gázy al. vaty použ. obyč. na zastavenie krvácania;

tampónovať nedok. čistiť, utierať, upchávať tampónom: t. ranu, dutinu

tampónový príd.

tamtam -u m. bicí hud. nástroj podobný gongu; bubon použ. pri kultových tancoch, na dorozumievanie na diaľku ap.: černošské t-y

tamten, tamtá, tamto¹ G m. a s. tamtoho, ž. tamtej zám. ukaz.

1. ukazuje na vzdialenú osobu, vec al. odkazuje na osobu, vec už spomínanú; v dvojici ten(to) – t. ukazuje al. odkazuje na vzdialenejšiu z dvoch osôb, vecí, príp. vyj. ich odlišnosť, poradie: t. vysoký, to je on;
podaj mi t-o kladivo;
po t-ých skúsenostiach zmúdrel;
túto knihu som už čítal, t-ú nepoznám;
tento sa smeje, t. sa zlostí;
t-ých vonku si nevšímaj

2. hovor. minulý, predchádzajúci: t. týždeň, t-ú zimu

tamto² zám. ukaz. príslov. hovor. (dôraznejšie) tam, op. tuto: t. sa ešte svieti;
t. suseda bude vedieť niečo tamtá

tamto ten, tamto tá, tamto to zám. ukaz. (dôraznejšie) tamten: hranicu tvoria t. tie vrchy

tamže zám. vymedz. kniž. vyj. totožnosť miesta: pozri t. odkaz (v knihe ap.)

tancachtivý príd. túžiaci tancovať: t-á mládež

tancovačka -y -čiek ž. hovor. tanečná zábava, tanec: ísť na t-u

tancovať nedok.

1. pohybovať sa v tanci; predvádzať tanec: mládež spieva a t-je;
t. valčík, t. moderné tance;
t. v súbore byť tanečníkom (v súbore)

2. (o veciach) prudko sa pohybovať: poháre t-jú po stole;
písmená t-jú pred očami

● t-je, ako mu pískajú, hrajú poslušne plní rozkazy

tandem -u m.

1. sedadlo pre spolujazdca na motocykli: sedieť na t-e

2. bicykel pre dvoch jazdcov; dvojica cyklistov;

3. usporiadanie dvoch strojov za sebou;

tandemista -u m. kto sedí na tandeme; spolujazdec (na bicykli, motocykli);

tandemistka -y -tiek ž.

tandemový príd.: t-é sedadlo;
t. stroj;
t. traktor

tanec -nca m.

1. opakované rytmické pohyby podľa hudby: rýchly, pomalý t., krútiť sa v t-i, vziať dievča do t-a

2. takéto pohyby podľa ustálených pravidiel; hud. sprievod k nim: klasický t., ľudové t-e, spoločenské t-e, rituálny t.

3. hovor. tanečná zábava: ísť na t.;

tanečnica -e -níc ž.

1. k tanečník: sólová t.

2. drobná jedlá huba s tenkým hlúbikom, bot. Marasmius

tanečník -a mn. -ci m. kto tancuje (zo zábavy al. profesionálne): dobrý t., striedať t-ov;
prvý t. súboru;

tanečný

I. príd.: t. pohyb, t. pár, t. večierok, t. orchester

II. tanečná ž. hovor. tanečná škola: chodiť do t-ej

tangenciálne prísl. v smere dotyčnice

tangenciálny príd. kt. má smer dotyčnice: t-a rovina, t-a sila;

tangens -u m. mat. goniometrická funkcia, skr. tg

tangenta -y -gent ž. geom. dotyčnica;

tangentový príd.: t-á veta;

tango -a táng s. spoloč. tanec v pomalom tempe;

tangovať nedok. hovor. obyč. v spoj. to ma net-je to sa ma netýka

tangový príd.: t-é kroky

tanier -a L -i mn. -e m.

1. nádoba na podávanie pokrmov; jej obsah: hlboký, plytký, porcelánový t.;
naložiť si plný t.;
zjesť (za) t. polievky

2. vec podobná tanieru: t. lustra;
hovor. lietajúce t-e údajné vesmírne telesá

● podať (ako) na t-i prístupne;

tanierik -a m.

1. zdrob. k tanier: múčnikový t.

2. predmet podobný malému tanieru: t. lyžiarskej palice;
anat. kĺbový t.

tanierovitý príd. kt. má podobu taniera: t. luster, t. tvar

tanierový príd.: poľnohosp. t-é brány;

tanín [-n-] -u m. chem. trieslovina používaná v lekárstve, garbiarstve ap.;

tanínový príd.

tanistra [-n-] -y -tier ž. kožená al. plátenná kapsa na dlhšom remienku: prehodiť si t-u cez plece;
plná t. jedla

tank -u m.

1. bojové pásové terénne vozidlo: ťažký t.;
dunieť, valiť sa ako t.

2. nádrž na kvapaliny, cisterna: benzínový t., t. na mlieko, na vodu;

tanker -a L -i mn. -y m. loď prepravujúca tekutý náklad al. plyny, tanková, cisternová loď: potopenie t-a

tankista -u m. vojak ako člen osádky tanku; príslušník tankového vojska

tankovať nedok. čerpať (pohonné látky) do nádrží motorov: t. benzín;
lietadlo t-je

tankový príd.: voj. t-á jednotka;
t-á loď cisternová

tantal -u m. tvrdý vzácny kov, chem. prvok, zn. Ta;

tantalový príd.: t-á rúrka

Tantalus -la m.

● T-love muky veľké utrpenie, obyč. od túžby po niečom nedosiahnuteľnom

tantiéma [-nti-é-] -y -tiém ž.

1. podiel na zisku vyplácaný členom správnych rád podnikov

2. podiel autora na výnose hud. al. dram. diela

tanúť -ie -ú nedok. kniž. obyč. v spoj. t-ie mu to na mysli (stále) premýšľa o tom

ťap, ťap-ťap cit. napodobňuje zvuk pri tlieskaní, pri chôdzi obyč. bosými nohami ap.: det. ťap, ťap, ťapušky riekanka pri tlieskaní

ťapa -y tiap ž.

1. hovor. expr. laba, tlapa, dlaba

2. pejor. nemotorná, ťarbavá žena (často v nadávke): (taká) ť. rozkysnutá

tápať -e -u táp! -uc/-ajúc -uci/-ajúci nedok.

1. neisto sa pohybovať, habkať: t. v tme

2. byť neistý, bezradný, blúdiť: t. v neistote, v pochybnostiach

tápavo prísl.

tápavý príd. neistý (význ. 2), nesmelý, váhavý: t. krok;

tapeta -y -piet ž. ozdobný papier al. iný materiál na pokrývanie stien, častí nábytku ap.: lepiť t-y, hodvábne t-y;

tapetovaný príd. pokrytý tapetami: t-é dvere

tapetovať nedok. pokrývať tapetami: t. steny, t. kuchyňu

tapetový príd.: t-á vzorka

tapír -a mn. N a A -y m. tropický bylinožravec príbuzný koňovi, zool. Tapirus

tapiséria -ie ž. ozdobný nástenný pokrovec, často s figurálnymi motívmi;

tapisériový príd.

ťapka -y -piek ž. hovor.

1. zdrob. k ťapa (význ. 1): malá tučná ť.

2. ľahká dámska obuv: nosiť v lete ť-y

3. ploská fľaška: naliať pálenku do ť-y

4. nástroj na zabíjanie múch: ť. na muchy;

ťapkanica -e -níc ž. expr. čľapkanica, čľapkanina

ťapkať nedok. expr.

1. tľapkať (význ. 1), potľapkávať: ť. niekoho po pleci, ť. sa po lícach

2. tlieskať, tľapkať, čapkať: ť. do taktu

3. tľapkať (význ. 3), čľapkať, capkať: ť. po blate

4. tľapkať (význ. 4), utľapkávať: ť. cesto;

dok. ťapnúť -e -ú -pol

1. k 1 – 3: ť. po ruke;
ť. do taktu;
ť. po mláke

2. ťapnúť si tľapnúť si (na znak dohovoru)

ťapôčka -y -čok ž. zdrob. expr.

ťapot -u m. expr. ťapotanie, plieskanie, pľaskot: ť. piestov

ťapotať -ce -cú nedok. expr. tľapkať (význ. 1 – 3), ťapkať, plieskať: dieťa ť-e rúčkami

ťapša -e ž. hovor. plech (na pečenie); pekáč;

ťapuškať nedok. det. tlieskať (význ. 1), ťapkať: ť. od radosti

ťapušky, ťapulienky cit. det. iba v spoj. ťap, ťap, ť-y riekanka pri tlieskaní

tárač, táraj -a m. expr. táravý človek, táradlo, trepaj;

táračka¹ -y -čiek, tárajka -y -jok ž.;

táračka² -y -čiek obyč. mn. ž. expr. táranie, táraniny, pletky: nezmyselné t-y

táračský, tárajský príd.;

táračsky, tárajsky prísl.;