Význam slova "t" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

tvrdohlavý príd. kt. neústupne (a nerozumne) trvá na svojom, zaťatý, zanovitý, hlavatý; svedčiaci o tom: t. človek, t-é dieťa;
t-é odmietnutie;

tvrdošijne prísl.;

tvrdošijnosť -i ž.

tvrdošijný príd.

1. tvrdohlavý, zaťatý, hlavatý: t-á povaha

2. vytrvalý, húževnatý: t. odpor;

tvrdosť -i ž.: t. reality;
miner. stupnica t-i

II. tvrdé s. hovor. pálenka, tuhé

tvrdý

I. príd.

1. odolávajúci tlaku, nepoddajný, pevný, tuhý, op. mäkký: t-é drevo, t. kov, t. ľad, t-á posteľ, t-á podložka, t-á ceruzka;
t. ako kameň;
mäso t-é ako podošva;
t-á voda obsahujúca množstvo rozpustených solí;
odb. t-é podnebie;
t-á valuta podložená zlatom;
t-é pristátie s nárazom

2. pôsobiaci na zmysly dojmom ostrosti, drsnosti, strohosti, op. mäkký: t. zvuk, t. pohľad, t-é črty tváre, t-á výslovnosť;
t. obraz kontrastný;
t-á droga prudko a rýchlo pôsobiaca na duševný stav (napr. heroín, kokaín, pervitín);
lingv.: t-é spoluhlásky, t-é skloňovanie;
t-é y ypsilon

3. bezcitný, prísny, neprístupný, neoblomný, op. mäkký: t. človek, mať t-é srdce, byť t. voči sebe;
t-é slová

4. nemilosrdný, krutý, surový, bezohľadný: t. boj, t. trest, t-á skutočnosť;
t-á hra

5. majúci al. dosahujúci veľkú mieru, intenzitu niečoho, intenzívny, tuhý; ťažký, namáhavý: t. spánok;
t-á práca, t-é normy, t. tréning

● t. oriešok ťažký problém;
t-á hlava hlavatý človek;
mať t-é → lakte;

tvrdza -e ž. kniž. pevnosť (význ. 2), citadela

tvŕdza -e ž. núdza (význ. 2, 3), tieseň: t. o robotu, v časoch t-e, byť v t-i

twist -u m. spoloč. tanec v rýchlom tempe;

twistový príd.

ty G, A teba, ťa D tebe, ti L tebe I tebou (kratšie tvary ťa, ti použ. bez dôrazu a bez predl.) zám. osob. 2. os. jedn.

1. označ. adresáta prejavu, na kt. sa hovoriaci obracia: to si ty? ty si sa vôbec nezmenil;
prosím ťa, pomôž mi;
čo ti je? spytoval sa na teba;
tebe nič nehovorím;
expr.: čo ťa do toho! ty naničhodník! čo s tebou?

2. hovor. označ. všeob. adresáta, u kt. hovoriaci predpokladá city, myšlienky, zážitky zhodné so svojimi; niekedy ním hovoriaci adresuje obsah reči sebe: len sa ozveš, hneď ťa zahriaknu;
keď pozeráš na tú krásu, zdá sa ti, že snívaš;
oni si chodia po výletoch a ty seď doma

3. expr. má citový význ.: ty, počuj, daj ty tomu pokoj! mňa ty neoklameš!

4. D ti a) expr. vyj. psychickú účasť podávateľa na deji (etický datív): to ti bol zážitok! zrazu len sa ti zablysklo b) hovor. vyj. privlastňovanie: on ti je rodina?

● (len tak) mne nič, tebe nič a) bezdôvodne b) nenazdajky;
ako ty mne, tak ja tebe;
ja pán, ty pán, kto bude kravy, kozy, svine pásť? expr. môj ty svete! zvolanie;
(ja) byť tebou keby som bol na tvojom mieste

tyč -e ž. žrď: kovová, sklená, ebonitová t.;
tech. vrtná, piestna t.;

tyčinka -y -niek ž.

1. tyčka malých rozmerov: drôtená, grafitová t.

2. vec tvarom pripomínajúca tyčinku: slané t-y druh pečiva;
bot. časť kvetu nesúca peľ;

tyčinkový príd.

týčiť sa -i nedok. kniž. vypínať sa (význ. 3), čnieť: nad mestom sa t-ia veže

tyčka -y -čiek ž. zdrob.

tyčový príd.: fyz. t. magnet v podobe tyče;

týfus -u m. infekčná choroba s horúčkami: brušný t.;

týfusový príd.: t-á nákaza

tykadlo -a -diel obyč. mn. s. nitkovité hmatové ústroje na hlave niekt. drobných živočíchov: t-á chrobákov

tykať nedok. používať zám. ty na označenie 2. os. v dialógu: učiteľ t-á žiakom;
t. si s kolegami, navrhnúť t-nie

týkať sa -a nedok.

1. dotýkať sa (význ. 1): ničoho sa net-aj!

2. vzťahovať sa: tá vec sa ma net-a;
záležitosti t-júce sa všetkých;
čo sa t-a (výživy), ... vzhľadom na (výživu), pokiaľ ide o (výživu)

tyl -u m. jemná drobno sieťovaná tkanina;

tylo -a s.

1. zadná časť hlavy, záhlavie: vlasy začesané do t-a

2. zadná časť krku, šija, zátylok: ohorené t.

3. územie za frontom, zázemie; voj. jednotky v ňom operujúce: obsadiť t. nepriateľa;
slúžiť v t-e

4. plochá strana nástroja oproti ostriu: t. sekery, noža;

tylový¹ príd.: t. závoj

tylový² príd.: t-á kosť;
t-é zložky armády

tým spoj. podraď.

1. → čím

2. s tým, že uvádza spôsobové vety: odišiel s t., že sa ešte vráti

tymian, temian [t-] -u m.

1. aromatické stredomorské korenie

2. voňavá živica použ. ako kadidlo pri náb. úkonoch;

tymianový, temianový príd.: t-á vôňa

tympan -u obyč. mn. m. bicí hud. nástroj v podobe polguľovitého kotla;
t-y kotly;

tympanový príd.

týmus -u m. anat. žľaza v hrudi mláďat, brzlík;

týmusový príd.

typ -u m.

1. jednotlivá osoba al. vec ako predstaviteľ celej skupiny: (pravý) t. učenca, umelca;
t-y zobrazené v románe;
t. moderného sídliska

2. súhrn jednotlivcov al. vecí s rovnakými znakmi, druh: slovanský t., nordický t.;
pôvodný t., t. jazyka

3. teles. al. duš. znaky charakterizujúce skupinu jednotlivcov: atletický t., cholerický t., vizuálny t.

4. výrobok ako predstaviteľ celej série, prototyp, model: nový t. automobilu, lietadla, obytného domu

5. charakter, ráz, ktorému zodpovedá skupina javov: strana liberálneho, konzervatívneho t-u;
t. odbornej, strednej školy

6. i mn. typy polygr. jednotlivé písmená, litery; tlačové písmo

typickosť -i ž.

typický príd.

1. kt. má vlastnosti typu (význ. 1), charakteristický, príznačný: t. predstaviteľ staršej generácie;
t. prípad, t-á vlastnosť;
to je preňho t-é

2. rázovitý, originálny: t-á figúra, t-á krajina;

typicky prísl.;

typizácia -ie ž. typizovanie;

typizačný príd.: t-é postupy

typizovať nedok. i dok.

1. zachytávať, zachytiť v zákl. znakoch ako umel. typ: t. románové postavy

2. výberom určovať, určiť najvhodnejšie výrobky, výr. postupy ap.: t. súčiastky, t-ná stavba

typograf -a mn. -i m. odborník v typografii;

typografia -ie ž. technika tlače s použitím sadzby, kníhtlačiarstvo;

typografický príd.: t-á úprava knihy;

typograficky prísl.

typografka -y -fiek ž.;

typológia -ie ž. veda o typoch: psychologická, jazykovedná t.;

typologický príd.;

typologicky prísl.

typovať nedok.

1. vyberať, voliť, odhadovať ako vhodný typ: t. pracovníkov;
t. páchateľa (napr. podľa spôsobu vykonania trestného činu)

2. odb. určovať, potvrdzovať typ: t. motorové vozidlo

tyran -a m. despota, utláčateľ: revolta proti t-ovi;

tyrania -ie ž. despotizmus, krutovláda, hrôzovláda: fašistická t.

tyranizovať nedok. despoticky vládnuť: t. poddaných;

tyranka -y -niek ž.;

tyranský príd.;

tyransky prísl.;

tyranstvo -a s. tyrania

týrať -a nedok.

1. zámerne spôsobovať bolesť, mučiť, trýzniť: t. zvieratá, t. deti

2. spôsobovať (duš.) trápenie, sužovať: t-ný výčitkami svedomia

// týrať sa trápiť sa, sužovať sa

tyristor -a m. elektrotech. riadený polovodičový usmerňovač

tyrkys -u m. polodrahokam modrozelenej farby;

tyrkysový príd.: t. odtieň

týždeň -dňa m.

1. obdobie 7 dní (od pondelka do nedele): prvý t. v mesiaci, na budúci t., o niekoľko týždňov, raz do t-a;
cirk. Veľký t. pred Veľkou nocou

2. sled, súbor pracovných dní: päťdňový pracovný t.;
vybaviť veci cez t., v t-i

3. iba mn. väčší časový úsek: prešli t-e, kým napísal odpoveď;
medové t-e čas po svadbe;

týždenne prísl.: raz t.

týždenníčka -y -čok ž.;

týždennícky príd.;

týždenníctvo -a s. funkcia týždenníka

týždenník -a m. neživ. časopis, spravodajský film ap. vychádzajúci raz do týždňa: redigovať t.;
filmový t.;

týždenník -a mn. -ci m. živ. žiak majúci týždennú službu v triede;

týždenný príd.

1. trvajúci týždeň, týždňový (význ. 1): t-á dovolenka, rekreácia

2. opakovaný každý týždeň: t-á kontrola;
t. lístok platný týždeň;

týždňový príd.

1. trvajúci týždeň, týždenný (význ. 1): t. pobyt

2. týždeň starý: t-é kurča;

tzn. skr. to značí, to znamená

tzv. skr. takzvaný

ablegát -a m. hist. poslanec krajinského snemu v Rakúsko-Uhorsku

● chodí ako a. správa sa povýšene

achát -u m. mnohofarebný polodrahokam chalcedón

adresát -a m.

1. osoba, ktorej je určená zásielka

2. osoba, ktorej je určený prejav: nájsť a-a i fraz. dostať sa k príslušnej osobe;

advokát -a m. práv. zástupca, obhajca: práv. ustanoviť niekomu a-a;

● robiť niekomu a-a obhajovať ho;

agát -a m. tŕnitý strom so strapcami bielych kvetov, bot. Robinia;

agregát -u m. zoskupenie, stmelenie: kombajnový a.;
miner. hrubozrnný a.

akurát hovor.

I. prísl. práve, priam: a. sme prišli

II. neskl. príd. vhodný, dobrý, priliehavý, akurátny (v prís.): šaty sú mi a.

III. čast.

1. zdôrazňuje platnosť výrazu; priam, práve, presne: a. taký, a. sto, a. vtedy;
už mám toho a. dosť

2. expr. vyj. zápor, popieranie: no a.! ale kde!

anakolút -u m. štyl. vybočenie z väzby, z vetnej stavby

antikvariát -u m. obchod so staršími knihami, časopismi, rukopismi ap.

aparát -u m.

1. prístroj: fotografický, premietací a.

2. výkonný admin. orgán, úrad; jeho pracovníci: štátny, stranícky a.;
byrokratický a.

apetít [-t-] -u m. hovor. chuť do jedla: mať dobrý a., jesť s a-om

árešt -u m. zastar. väzenie, žalár: sedieť, byť v á-e

atentát -u m. útok na život z polit. pohnútok: pripravovať, spáchať a. na niekoho

atlét -a m. športovec pestujúci atletiku;

atribút -u m.

1. kniž. podstatná, nevyhnutná vlastnosť niečoho, príznak: a-y národa

2. gram. prívlastok;

autoportrét -u m. vlastný portrét: maliarov a.

bigbít, pôv. pís. big beat -u m. (angl.) bít (význ. 2, 3)

brokát -u m. ťažká hodvábna látka pretkávaná zlatými al. striebornými niťami; jej napodobnenina z bavlny;

buchnát -a m. expr. úder päsťou do chrbta: dostať b., dať niekomu b.

bútľavieť -ie -ejú nedok. stávať sa bútľavým, práchnivieť: starý peň b-ie

bútľavina -y ž. spráchnivené, bútľavé drevo: b. v starej vŕbe

bútľavý príd. práchnivý; dutý: b. strom, peň;
b-é drevo

celibát -u m. povinný slobodný stav rím. kat. kňazov

celoštátne prísl.: súťaž prebieha c.

celoštátny príd. týkajúci sa celého štátu: c-a konferencia, mať c. význam;

certifikát -u m. práv. úr. osvedčenie použ. najmä v obch. styku: vydať c.

chalát -a/-u m. dlhý voľný kabát: tatársky ch.;
expr. dlhé voľné oblečenie: hodvábny, brokátový ch.;

chomút -a m. časť postroja kladená ťažnému zvieraťu na šiju: založiť koňovi ch.;

chorvátčina -y ž. chorvátsky jazyk

chrbát -bta m.

1. zadná časť ľudského tela od krku po pás: rovný ch., dať si ruky za ch., ležať na ch-e, sedieť ch-om k dverám, nosiť niečo na ch-e;
naložiť niekomu veľa na ch. i fraz. zavaliť prácou

2. vrchná časť zvieracieho tela: ch. koňa

3. vrchná al. zadná časť niekt. predmetov: horský ch., ch. ruky, skrine, knihy

● → mráz mu chodí, behá po ch-e;
→ ukázať niekomu ch.;
ohýbať ch. byť poslušný;
mať → široký ch.;
robiť niečo za ch-om;
expr.: namastiť niekomu ch. zbiť ho;
dať si na ch-e → drevo rúbať;
byť, bývať → pánubohu za ch-om;

citát -u m. doslovne uvedený cudzí výrok, citácia: c. zo Štúra, z Písma

□ uviesť c. citovať;

dekanát [d-] -u m.

1. dekanstvo (význ. 2)

2. cirk. obvod v kat. cirkvi skladajúci sa z viacero farností

dekrét -u m.

1. rozhodnutie s povahou zákona: znárodňovacie d-y;
prezidentský d.;
vydávať d-y

2. listina, príslušný dokument s rozhodnutím: prevziať d. o vymenovaní za profesora

delegát -a m. vyslaný zástupca: zahraniční d-i na konferencii, zvoliť d-ov;

demikát [d-] -u m. polievka pripravená z bryndze a nakrájaného chleba

deputát -u m. v min. časť mzdy al. platu vyplácaná v naturáliách: pracovať za d.;

derivát -u m. odb. odvodenina; odvodená chem. zlúčenina: ópiové d-y

desaťkrát, desať ráz neskl. čísl. nás. k 10: d. povedať báseň

destilát -u m. produkt pripravený destilovaním: ovocný, vínny d.;
d-y uhlia

deväťkrát, deväť ráz neskl. čísl. nás. k 9: d. väčší

diktát -u m.

1. diktovanie textu; takto (na)písaný text: písať (niečo ako) d.

2. diktovanie, vnucovanie vôle, nátlak: hitlerovský, politický d.

doktorát -u m.

1. doktorský titul: d. filozofie;
udeliť čestný d.

2. doktorské skúšky: urobiť d.

3. hodnosť DrSc.: hovor. urobiť (veľký) d.

doštípať -e -u dok. (na viacerých miestach, silno ap.) poštípať, dopichať: včely ho d-li

drevokombinát -u m. závod na spracúvanie dreva

drôt -u m. kovové vlákno získané ťahaním al. valcovaním: oceľový, medený d., ťahaný d., zväzok d-ov;
stiahnuť nádobu d-om;

● ide to ako po d-e, po masle ľahko;
(mať) vlasy ako d-y tvrdé;

druhýkrát, druhý raz neskl. čísl. rad. nás. príslov.

1. k 2: d. povedať niečo

2. blíži sa význ. zám., inokedy: príď d.;
odložiť niečo na d. na neskoršie

dukát -a m. v min. zlatá (uhorská) minca: kremnický d.

● ani čo by mu d-mi platil v nijakom prípade;

duplikát -u m. náhradný exemplár: d. listiny, vysvedčenia, d. kľúča

dvadsaťkrát, dvadsať ráz neskl. čísl. nás.

1. k 20

2. expr. veľa ráz: d. som ti to povedal