Význam slova "tĺ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

tlač -e ž.

1. reprodukčná technika, ktorou sa prenáša písmo al. iné znaky na papier, kníhtlač: vyjsť t-ou;
polygr. t. z plochy, z hĺbky

2. súhrn činností potrebných na vytlačenie diela: pripraviť rukopis do t-e;
chyba t-e;
sloboda t-e

3. i mn. tlače tlačené knihy, noviny, časopisy ap.: pôvodná t. 1. vydanie;
denná, periodická t., odborná t.;
výstava starých t-í

4. text. technika nanášania farebnej vzorky na tkaniny: strojová, ručná t.;
filmová t. uskutočňovaná fotograficky;

tlačenica -e -níc ž. zhluk tlačiacich sa ľudí, stisk: t. pri pokladnici, v električke

● expr. vyznať sa v t-i

tlačenka -y -niek ž. údenársky výrobok z vnútorností a mäsa: domáca t., hydinová t.;

tlačený príd.

1. vydaný tlačou, vytlačený: t-á publikácia;
kniž. t-é slovo tlač;
t-é médium zhotovené tlačou (význ. 1);
t-é písmená používané v kníhtlači, op. písané

2. zdobený tlačou, potlačený: t-á zástera

tlačiar -a m.

1. odborník v kníhtlačiarstve, v reprodukčnej technike

2. odborník v text. priemysle zaoberajúci sa tlačením vzoriek na tkaniny;

tlačiareň -rne ž.

1. podnik, v kt. sa zhotovuje tlač (význ. 3)

2. prídavný mechanizmus umožňujúci vytlačenie počítačových údajov;

tlačiarenský príd. k 1: t-á čerň;

tlačiarka -y -rok ž.;

tlačiarnička -y -čiek ž. zdrob.: ručná t. gumové písmenká fungujúce ako pečiatka

tlačiarňový príd. k 2: t. kábel;

tlačiarsky príd. i prísl.;

tlačiarstvo -a s. polygr. priemysel

tlačidielko -a -lok s. zdrob.

tlačidlo -a -diel s. súčasť mechanizmu ovládaná stláčaním: t. spínača, telefónneho automatu, stisnúť t.;

tlačidlový príd.: t. vypínač;

tlačiť nedok.

1. tlakom pôsobiť na niečo, vyvíjať tlak: t. na pedál, para t-í na steny valca;
t. ceruzkou;
t. pri pôrode;
t. koleno k brade;
t. kapustu (do suda)

2. tlakom posúvať, tisnúť, tískať: t. vozík, fúrik, t. auto (do kopca), t. kameň pred sebou;

3. tlakom pôsobiť bolesť: topánky ho t-ia omínajú, tískajú;
t-í ho žalúdok

4. trápiť, súžiť, skľučovať: t-í ho pocit viny

5. hovor. vyvíjať nátlak, naliehať: t. (na) niekoho, aby ... , t. na veriteľa

6. rozmnožovať, sprostredkúvať tlačou: t. knihy, noviny, plagáty, bankovky

7. nanášať (na tkaninu) farebné vzorky: t. plátno, šatovku

● každý → vie, kde ho topánka t-í;
t. niekoho k → múru;
t-í ho → mora

// tlačiť sa

1. tlakom si vynucovať priestor, tisnúť sa, tískať sa: t. sa do autobusu, t. sa k východu

2. mať nedostatok priestoru, tisnúť sa, tiesniť sa: t. sa v malom byte

3. tlakom sa dostávať tesne k niekomu, niečomu: chlapec sa t-í k otcovi;
t. sa k zemi

● t. sa do → popredia;
t. sa do pera byť aktuálny

tlačivo -a -čív s. natlačený formulár, blanketa: úradné t., t. žiadosti, vyplniť t., (prihláška) na predpísanom t-e

tlačovina -y -vín ž.

1. súhrn polygr. výrobkov

2. pošt. zásielka obsahujúca časopisy al. knihy

tlačovka -y -viek ž. hovor. tlačová porada

tlačový príd.: t-é písmo;
t-á agentúra;
t-á beseda, konferencia;
t. tajomník poverený tlmočiť názory nejakej osoby al. inštitúcie pre hromadné oznamovacie prostriedky, hovorca;
t-é médium tlač (význ. 3);
práv. t. zákon

tlak -u m.

1. sila pôsobiaca na nejaký predmet: povoliť pod t-om niečoho;
fyz. sila pôsobiaca na jednotku plochy: t. vzduchu;
vysoký, nízky t.;
atmosférický t.;
krvný t.

2. i mn. násilné pôsobenie, nátlak: spoločenský t.;
pod t-om udalostí, okolností;
čeliť rozličným t-om;

tlakomer -a/-u L -e mn. -y m. prístroj na meranie tlaku, manometer: kvapalinový t.;

tlakomerný, tlakomerový príd.: t-é zariadenie;
t-ová stupnica

tlakový príd. k 1: t-é rozdiely;
t. hrniec na varenie pod tlakom;
meteor. t-á výš, níž;
lek. t. obväz

tlama -y tlám ž. papuľa (väčších zvierat): levia t.;

tlamisko -a s., N a A jedn. i ž. zvel.: vlčie t.

tlamový príd.;

tlapa -y tláp ž.

1. laba, dlaba: medvedia t.;

2. stopa zvieracieho chodidla: t-y v snehu;

tlapka -y -piek ž.

1. zdrob. k tlapa

2. medvedie t-y druh krehkého pečiva

tľapka -y -piek ž.

1. ploský predmet, obyč. kameň: schodíky z t-piek

2. ryba s plochým telom, zool. Pleuronectes

tľapkať nedok.

1. dlaňou zľahka udierať, ťapkať, potľapkávať: t. koňa po chrbte;
t. sa po bruchu

2. tlieskať (význ. 1), ťapkať, čapkať: dieťa t-á rukami

3. expr. ísť, kráčať, obyč. bosými nohami, ťapkať, capkať: t-nie bosých nôh

4. dlaňou formovať, ťapkať, utľapkávať: t. koláč z cesta;

tľapkavý príd. plochý (význ. 2), ploský, sploštený: t. kameň, t. koláč;
t-á čiapka

dok. tľapnúť -e -ú -pol

1. k 1 – 3

2. tľapnúť si podať si ruku ples(k)nutím dlaní, ťapnúť si: t-me si! (na znak dohovoru)

tlčhuba -u mn. -ovia m. pejor. táraj, táradlo

tĺčik -a m. zdrob.

tĺcť tlčie tlčú tĺkol nedok.

1. prudko narážať na niečo, udierať, biť, búchať: t. päsťou do stola, t. kladivom po niečom;
srdce t-ie

2. takto umiestňovať, zatĺkať, vtĺkať, vbíjať: t. klinec do steny

3. údermi rozdrobovať, roztĺkať: t. orechy, korenie, t. skaly

4. expr. biť (význ. 1), udierať: t-li ho palicou, päsťami po chrbte

5. expr. rozbíjať (význ. 1), roztĺkať, ničiť: t. riad

● expr.: t. niekoho ako koňa veľmi biť;
t. si hlavu o múr veľmi banovať za niečím;
t. niekomu niečo do hlavy nástojčivo vysvetľovať

// tĺcť sa expr. potulovať sa (význ. 1, 2), potĺkať sa: t. sa po svete, po cudzích ľuďoch

tlecí príd. týkajúci sa tlenia, prejavujúci sa tlením: odb. t. výboj prebiehajúci medzi studenými elektródami;
t-ia výbojka lampa s tlecím výbojom

tlejivka -y -viek ž. tlecia výbojka malých rozmerov

dok. tlesknúť -e -ú -kol, tlesnúť -e -ú -sol

tliapať -e -u nedok. expr. tárať, trepať: netliap toľko!

tlieskať -a nedok.

1. dlaňami udierať o seba (na znak súhlasu, nadšenia ap.); tľapkať, ťapkať, čapkať: t. v divadle, publikum t-a;
t. niekomu i pren. nadšene s ním súhlasiť

2. plieskať (význ. 3): t. kartami o stôl;

tlieť -ie -ejú nedok.

1. slabo, bez plameňa horieť: oheň pomaly tlie;
v peci, v pahrebe t-li uhlíky;

2. (o org. látkach) rozkladať sa, práchnivieť: t-úce lístie, kosti;
tlenie biol. proces rozkladu org. látok

tĺk -a m. nástroj na roztĺkanie, mliaždenie: ubíjať zem, mliaždiť zemiaky, ovocie t-om;

● expr. sprostý ako t. veľmi;

tlkot -u m. búchanie, tlčenie, tlkotanie: t. srdca, t. bubnov

tlkotať -ce -cú nedok. tĺcť (význ. 1): t-nie srdca

tlmene, tlmeno prísl.;

tlmenosť -i ž.

tlmený príd. menej intenzívny, zmiernený; pridusený: t. zvuk, smiech, t-é svetlo, t. odtieň;
t-é svetlá (na motor. vozidle);
fyz. t-é kmity;

tlmič -a m. zariadenie určené na tlmenie: t. zvuku, chvenia, t. výfuku, t. pruženia

tlmiť nedok. zmierňovať intenzitu, výraznosť niečoho: t. hlas, smiech, radosť;
t. bolesť liekom;
koberec t-í kroky;
odb. t. energiu, nárazy, vibráciu

// tlmiť sa strácať na intenzite, zmenšovať sa

tlmivo prísl.;

tlmivosť -i ž. schopnosť tlmiť

tlmivý príd. tlmiaci: t. účinok;
t-é impulzy;

tlmočiť nedok.

1. prekladať (ústny) jazykový prejav do iného jazyka: t. z angličtiny do slovenčiny, t. na konferencii

2. i dok. oznamovať, oznámiť v mene niekoho: t. pozdrav, blahoželanie, odkaz, t. niečí názor;
t. vôľu národa vyjadrovať, vyjadriť

tlmočníčka -y -čok ž.;

tlmočnícky príd.

tlmočník -a mn. -ci m.

1. osoba tlmočiaca jazykový prejav: dorozumieť sa pomocou t-a

2. hlásateľ (význ. 1), predstaviteľ; prostredník: t. názorov;
t. vôle niekoho;

tlo -a s. iba v spoj. do tla celkom, úplne: zhorieť do tla

nedok. tľoskať

tľosknúť -e -ú -kol dok. expr. vydať zvuk odtrhnutím jazyka od podnebia: t. na kone;

tlstnúť -e -ú -tol nedok. tučnieť

tlstučký, tlstunký, tlstulinký príd. expr. zjemn. pekne, príjemne tlstý, tučnučký: t-é tielko

tlstý príd. tučný (význ. 1): t. človek, t. v tvári

● expr. t. ako brav, ako medveď veľmi

tlupa -y tlúp ž. expr., obyč. pejor. húf, kŕdeľ; banda: t. študentov;
t-y dobyvateľov, skinhedov;
spolčovať sa do tlúp

ablegát -a m. hist. poslanec krajinského snemu v Rakúsko-Uhorsku

● chodí ako a. správa sa povýšene

achát -u m. mnohofarebný polodrahokam chalcedón

adresát -a m.

1. osoba, ktorej je určená zásielka

2. osoba, ktorej je určený prejav: nájsť a-a i fraz. dostať sa k príslušnej osobe;

advokát -a m. práv. zástupca, obhajca: práv. ustanoviť niekomu a-a;

● robiť niekomu a-a obhajovať ho;

agát -a m. tŕnitý strom so strapcami bielych kvetov, bot. Robinia;

agregát -u m. zoskupenie, stmelenie: kombajnový a.;
miner. hrubozrnný a.

akurát hovor.

I. prísl. práve, priam: a. sme prišli

II. neskl. príd. vhodný, dobrý, priliehavý, akurátny (v prís.): šaty sú mi a.

III. čast.

1. zdôrazňuje platnosť výrazu; priam, práve, presne: a. taký, a. sto, a. vtedy;
už mám toho a. dosť

2. expr. vyj. zápor, popieranie: no a.! ale kde!

anakolút -u m. štyl. vybočenie z väzby, z vetnej stavby

antikvariát -u m. obchod so staršími knihami, časopismi, rukopismi ap.

aparát -u m.

1. prístroj: fotografický, premietací a.

2. výkonný admin. orgán, úrad; jeho pracovníci: štátny, stranícky a.;
byrokratický a.

apetít [-t-] -u m. hovor. chuť do jedla: mať dobrý a., jesť s a-om

árešt -u m. zastar. väzenie, žalár: sedieť, byť v á-e

atentát -u m. útok na život z polit. pohnútok: pripravovať, spáchať a. na niekoho

atlét -a m. športovec pestujúci atletiku;

atribút -u m.

1. kniž. podstatná, nevyhnutná vlastnosť niečoho, príznak: a-y národa

2. gram. prívlastok;

autoportrét -u m. vlastný portrét: maliarov a.

bigbít, pôv. pís. big beat -u m. (angl.) bít (význ. 2, 3)

brokát -u m. ťažká hodvábna látka pretkávaná zlatými al. striebornými niťami; jej napodobnenina z bavlny;

buchnát -a m. expr. úder päsťou do chrbta: dostať b., dať niekomu b.

bútľavieť -ie -ejú nedok. stávať sa bútľavým, práchnivieť: starý peň b-ie

bútľavina -y ž. spráchnivené, bútľavé drevo: b. v starej vŕbe

bútľavý príd. práchnivý; dutý: b. strom, peň;
b-é drevo

celibát -u m. povinný slobodný stav rím. kat. kňazov

celoštátne prísl.: súťaž prebieha c.

celoštátny príd. týkajúci sa celého štátu: c-a konferencia, mať c. význam;

certifikát -u m. práv. úr. osvedčenie použ. najmä v obch. styku: vydať c.

chalát -a/-u m. dlhý voľný kabát: tatársky ch.;
expr. dlhé voľné oblečenie: hodvábny, brokátový ch.;

chomút -a m. časť postroja kladená ťažnému zvieraťu na šiju: založiť koňovi ch.;

chorvátčina -y ž. chorvátsky jazyk

chrbát -bta m.

1. zadná časť ľudského tela od krku po pás: rovný ch., dať si ruky za ch., ležať na ch-e, sedieť ch-om k dverám, nosiť niečo na ch-e;
naložiť niekomu veľa na ch. i fraz. zavaliť prácou

2. vrchná časť zvieracieho tela: ch. koňa

3. vrchná al. zadná časť niekt. predmetov: horský ch., ch. ruky, skrine, knihy

● → mráz mu chodí, behá po ch-e;
→ ukázať niekomu ch.;
ohýbať ch. byť poslušný;
mať → široký ch.;
robiť niečo za ch-om;
expr.: namastiť niekomu ch. zbiť ho;
dať si na ch-e → drevo rúbať;
byť, bývať → pánubohu za ch-om;

citát -u m. doslovne uvedený cudzí výrok, citácia: c. zo Štúra, z Písma

□ uviesť c. citovať;

dekanát [d-] -u m.

1. dekanstvo (význ. 2)

2. cirk. obvod v kat. cirkvi skladajúci sa z viacero farností

dekrét -u m.

1. rozhodnutie s povahou zákona: znárodňovacie d-y;
prezidentský d.;
vydávať d-y

2. listina, príslušný dokument s rozhodnutím: prevziať d. o vymenovaní za profesora

delegát -a m. vyslaný zástupca: zahraniční d-i na konferencii, zvoliť d-ov;

demikát [d-] -u m. polievka pripravená z bryndze a nakrájaného chleba

deputát -u m. v min. časť mzdy al. platu vyplácaná v naturáliách: pracovať za d.;

derivát -u m. odb. odvodenina; odvodená chem. zlúčenina: ópiové d-y

desaťkrát, desať ráz neskl. čísl. nás. k 10: d. povedať báseň

destilát -u m. produkt pripravený destilovaním: ovocný, vínny d.;
d-y uhlia

deväťkrát, deväť ráz neskl. čísl. nás. k 9: d. väčší

diktát -u m.

1. diktovanie textu; takto (na)písaný text: písať (niečo ako) d.

2. diktovanie, vnucovanie vôle, nátlak: hitlerovský, politický d.

doktorát -u m.

1. doktorský titul: d. filozofie;
udeliť čestný d.

2. doktorské skúšky: urobiť d.

3. hodnosť DrSc.: hovor. urobiť (veľký) d.

doštípať -e -u dok. (na viacerých miestach, silno ap.) poštípať, dopichať: včely ho d-li

drevokombinát -u m. závod na spracúvanie dreva

drôt -u m. kovové vlákno získané ťahaním al. valcovaním: oceľový, medený d., ťahaný d., zväzok d-ov;
stiahnuť nádobu d-om;

● ide to ako po d-e, po masle ľahko;
(mať) vlasy ako d-y tvrdé;

druhýkrát, druhý raz neskl. čísl. rad. nás. príslov.

1. k 2: d. povedať niečo

2. blíži sa význ. zám., inokedy: príď d.;
odložiť niečo na d. na neskoršie

dukát -a m. v min. zlatá (uhorská) minca: kremnický d.

● ani čo by mu d-mi platil v nijakom prípade;

duplikát -u m. náhradný exemplár: d. listiny, vysvedčenia, d. kľúča

dvadsaťkrát, dvadsať ráz neskl. čísl. nás.

1. k 20

2. expr. veľa ráz: d. som ti to povedal

dvakrát, dva razy neskl. čísl. nás. k 2: d. denne, za deň;
d. vymeškal vyučovanie;
d. toľko dvojnásobok niečoho

● to je ako d. dva je štyri jasné, nesporné;
d. meraj a raz strihaj vždy treba všetko premyslieť

dvanásťkrát, dvanásť ráz neskl. čísl. nás. k 12: d. sa obrátiť (s vozidlom)

dvestokrát, dvesto ráz neskl. čísl. nás. k 200: d. vyskúšať niečo

elaborát -u m. písomné spracovanie témy, námetu ap.

emirát -u m. štát na čele s emirom: arabské e-y

eštébé neskl. s. i ž. hovor. Štátna bezpečnosť za totalitného režimu

estét -a m.

1. milovník a znalec krásy a umenia: literárny e.

2. často pejor. kto preceňuje estetické hľadisko;