Význam slova "tú" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 155 výsledkov (2 strán)

  • tu

    I. hovor. i tuná zám. ukaz. príslov.

    1. ukazuje na miesto v blízkosti hovoriaceho, op. tam: tu bývame, čo tu robíš? cíťte sa tu ako doma

    2. so sponou byť označ. prítomnosť niekoho, niečoho: už som tu;
    onedlho sú tu Vianoce;
    tu! hlásenie sa pri zisťovaní prítomnosti

    3. poukazuje na situáciu, v tomto prípade: o čo tu ide? tu sa nedá nič robiť

    4. hovor. poukazuje na bezprostrednú blízkosť osoby, tuto: tu(ná) kolega ti poradí

    5. tu a tam kde-tu, sem-tam: tu a tam badať ešte nepokoj

    kde nič, tu nič nikde nič;
    tu (ho) máš! výraz prekvapenia, rozhorčenia

    II. čast. zdôrazňuje výraz, ku kt. patrí, hneď, priam, akurát: už nečakal nikoho, a tu dvaja hostia

    cit. napodobňuje trúbenie

  • tuba -y túb ž.

    1. pružný obal rúrkovitého tvaru na uchovávanie polotuhých látok: t. horčice, lepidla;
    vytlačiť pastu, krém z t-y

    2. rúrkovitá schránka: t. celaskonu, diplom uložený v t-e

    3. plechový nátrubkový hud. nástroj s nízkymi tónmi;

  • tubera -y ž. hovor. expr. tuberkulóza, suchoty

  • tuberkulotička -y -čiek ž.

  • tuberkulotik -a mn. -ci m. človek chorý na tuberkulózu, suchotinár;

  • tuberkulóza -y ž. nákazlivá choroba zasahujúca najmä pľúca, suchoty: pľúcna, kostná t.;

  • tuberkulózny príd.: t. bacil

  • tubička -y -čiek ž. zdrob.

  • tubus -u m. odb. trubica, rúrka (ako súčasť opt. prístrojov): t. mikroskopu, ďalekohľadu;

  • tubusový príd.

  • tucet -cta m.

    1. 12 kusov toho istého druhu: t. vreckoviek, gombíkov

    2. expr. neurč. (väčšie) množstvo, hocikoľko: takých prípadov poznám t.

    mať, byť niečoho na t-y veľa

  • tuchnúť -e -ú -chol nedok. kaziť sa vlhkosťou, plesn(iv)ieť: múka, obilie začína t.;
    odb. t-tie olejov, tukov rozkladanie

  • tučko -a mn. -ovia m. expr. tučný človek, tučniak, bucko

  • tučne prísl.;

  • tučniak -a mn. N a A -y m. vták žijúci v Antarktíde, zool. Aptenodytes;

  • tučnieť -ie -ejú nedok. stávať sa tučnejším, tučným, tlstnúť, op. chudnúť: pren. t. z práce, z mozoľov iných žiť na úkor iných

  • tučnosť -i ž.: t. mlieka obsah tuku v mlieku

  • tučnota -y ž. tučnosť: nadmerná t., sklon k t-e

  • tučnučko, tučnunko, tučnulinko prísl.

  • tučnučký, tučnunký, tučnulinký príd. expr. (pekne, na pohľad príjemne) tučný: t-é dieťa, t-á tvárička;

  • tučný príd.

    1. obalený, porastený tukom, sadlom, tlstý: t-á tvár, t. dobytok;
    t-é mäso mastné;

    2. obsahujúci väčšie množstvo (potrebného) tuku: t. syr

    3. hrubý (význ. 1): t-é litery;
    polygr. t-é písmo

    4. expr. výdatný, značný: t. zisk

    expr. t. ako brav, ako medveď, ako sud veľmi;

  • tuctovosť -i ž.

  • tuctový príd. expr. bežne sa vyskytujúci, obyčajný, všedný: t. výrobok;
    t. román málo hodnotný;

  • tuf -u m. geol. hornina, kt. vznikla sopečnou činnosťou: vápenný t. travertín;

  • tufový príd.

  • tuha -y túh ž.

    1. miner. grafit

    2. grafitová náplň ceruzky: tvrdá, mäkká, farebná t.;

    túha -y túh ž. poet. túžba

  • tuhnúť -e -ú -hol nedok.

    1. stávať sa tuhším, tuhým (význ. 1): med t-e, láva t-e, t-tie cementu

    2. (o údoch ap.) meravieť, tŕpnuť: nohy t-ú

    krv mu t-e v žilách

  • tuho prísl. k 4: t. stisnúť, stiahnuť niečo;
    t. rozmýšľať;
    t. spať tvrdo;

  • tuhobelasý príd. sýtobelasý, tmavobelasý

  • tuhočervený príd. sýtočervený, tmavočervený

  • tuhosť -i ž.

    II. tuhé s. hovor. pálenka, tvrdé: poldeci t-ého

  • tuhový príd.

  • tuhozelený príd. sýtozelený, tmavozelený

  • tuhý

    I. príd.

    1. pevný (význ. 1), tvrdý: t. sneh, t-á láva;
    t-é palivo;
    fyz. t-é skupenstvo

    2. odolný, silný: t. život;
    t. koreň i fraz. zdravie, odolnosť

    3. expr. horlivý, presvedčený: t. vlastenec, t. fanúšik

    4. majúci al. dosahujúci veľkú mieru, intenzitu niečoho, intenzívny, silný: t. boj, t. mráz, t-á káva, t-á pálenka, t. tabak;
    t. fajčiar

    → ide do t-ého;

  • tuja -e ž. cudzokrajná ihličnatá drevina u nás pestovaná v parkoch, bot. Thuja

  • tuk -u m.

    1. mastná org. látka obsiahnutá v tele živočíchov al. v niekt. rastlinách: podkožný t., rybací t.

    2. potrav. produkt (masť, maslo, olej ap.) použ. pri príprave pokrmov: variť na t-u, prepálený t.;

    ťuk cit. naznač. ťukanie: ť., ť. na oblok

  • ťukať nedok. expr.

    1. vydávať jemné zvuky, klepkať: ť-nie prístroja

    2. spôsobovať takéto zvuky, klepkať: ť. na oblok;
    ť. na stroji;

  • dok. ťuknúť -e -ú -kol

    // ťukať si hovor. štrngať si: ť. si na zdravie;

  • dok. ťuknúť si

  • tukovosť -i ž. obsah tuku v prírodných produktoch: t. mlieka

  • tukový príd.: t-á vrstva;
    t-é pečivo;

  • tuláčka -y -čok ž.;

  • tulácky príd.: t. život;
    t-a krv;

  • tuláctvo -a s.

  • tuľajka -y -jok ž. objímka, do kt. sa vkladá pozdĺžny predmet, napr. porisko: t. lopaty, sekery

  • tulák -a mn. -ci m.

    1. osoba bez domova, vandrák, vandrovník

    2. expr. ktosklon túlať sa, kto sa nerád zdržiava doma: kade chodíš, ty t.!

  • tularémia -ie ž. veter., lek. nákazlivá choroba hlodavcov prenášaná i na človeka

  • túlať sa -a nedok.

    1. žiť bez domova, tuláckym životom: t. sa svetom

    2. chodiť bez cieľa, ponevierať sa, blúdiť: t. sa po meste, po hore, poľom;
    t. sa dlho do noci

    3. s obľubou sa zdržiavať mimo domu: chlapec sa začína t.;

  • opak. túlavať sa -a

  • túlavo prísl.;

  • túlavosť -i ž.

  • túlavý príd. túlajúci sa, potulný; tulácky: t-á mačka;
    t. spôsob života;

  • tuleň -a mn. N a A -e m. morský cicavec s končatinami pripomínajúcimi plutvy, zool. Phoca;

  • tulení príd.: t-ia koža

  • tulipán -a/-u m. cibuľovitá rastlina s kvetom podobným kalichu pestovaná ako jarný záhradný kvet, bot. Tulipa;

  • tulipánový príd.

  • túliť -i -ľ! nedok. nežne pritískať, vinúť, privíňať: t. k sebe dieťa

    // túliť sa: dieťa sa t-i k matke;

  • tuľkať nedok. expr. túliť, láskať, vinúť: t. mača, t. (vystrašené) dieťa

    // tuľkať sa túliť sa, vinúť sa

  • ťulpas -a m. hovor. pejor. (obyč. v nadávke) hlupák, trpák, truľo

  • tumor -u m. odb. nádor;

  • tumorový príd.

  • tunajší príd. týkajúci sa miesta v blízkosti hovoriaceho; pochádzajúci odtiaľto, vyskytujúci sa tu: t-í rodáci;
    t-ie pomery

  • tundra -y -dier ž. stepná oblasť v arktickom pásme na krátky čas v roku zarastajúca nízkym porastom;

  • tundrový príd.

  • tunel -a L -i mn. -y m. stavba pod povrchom (zeme) umožňujúca pokračovanie komunikácie: železničný t.

    svetlo na konci t-a;

  • tunelár -a m.

    1. kto pracuje na stavbe tunelov

    2. pejor. kto tuneluje (význ. 2);

  • tunelárka -y -rok ž.

  • tunelovať nedok.

    1. raziť tunel

    2. pejor. vykonávať podvodné finančné operácie: t. podnik, banku

  • tunelový príd.: hut. t-á pec majúca podobu tunela

  • tuner -a/-u L -i mn. -y m. oznam. tech. ladiaca časť rozhlas. al. telev. prijímača

  • tuniačí príd.

  • tuniak -a mn. N a A -y m. morská ryba príbuzná makrele, zool. Thynnus;

  • tunika -y -ník ž.

    1. oblečenie starých Rimanov siahajúce nad kolená

    2. strih dámskych šiat na tento spôsob

  • tupec -pca m. expr. tupý človek, hlupák, sprosták

  • opak. tupievať -a

  • tupírovať nedok. šuchoriť (vlasy) smerom od končekov ku koreňom: t. si vlasy

  • tupiť2 nedok. urážlivo sa vyjadrovať, hanobiť, znevažovať: t. vlastnú rodinu;
    t. rodnú reč;

    tupiť1 nedok. robiť tupým, tupším: t. ostrie noža, sekery, t. korčule

    // tupiť sa stávať sa tupým, tupším

  • tupo prísl.: t. znieť;
    t. bolieť;
    t. hľadieť;

  • tuposť -i ž.

  • tupouhlý príd. kt. má tupý uhol: geom. t. trojuholník;
    tech. t-é zuby

  • tupý príd.

    1. kt. má slabé, nedostačujúce ostrie, zbavený ostrosti, op. ostrý: t. nôž, t-á sekera, žiletka

    2. kt. má zaoblený tvar, op. ostrý: t-á hrana, t. nos;
    geom. t. uhol väčší ako pravý a menší ako priamy

    3. (o zvuku) nejasne znejúci, dutý, temný: t-é zvuky, t-é údery

    4. (o teles. a duš. prejavoch) nevýrazný, neurčitý: t-á bolesť, t. pocit

    5. (o duš. schopnostiach) obmedzený, nechápavý: t. žiak, t-á hlava, t. rozum;

  • tur -a mn. N a A -y m. vyhynutý predok rožného statku, zool. Bos;
    t. domáci Bos taurus rožný statok, dobytok

  • túra -y túr ž. dlhá (a namáhavá) turistická cesta pešo: celodenná t., ísť na t-u;

  • turban -a/-u m.

    1. orientálna pokrývka hlavy zo zvinutého kusa látky

    2. ženská pokrývka hlavy na tento spôsob

  • turbína -y -bín ž. rotačný lopatkový motor: vodná, parná t.;

  • turbínový príd.: t-é koleso

  • turboagregát -u m. tech. sústava pracovného a hnacieho stroja na spoločnom hriadeli;

  • turboagregátový príd.

  • turbogenerátor -a m. tech. generátor poháňaný turbínou;

  • turbogenerátorový príd.

  • turbokompresor -a m. tech. rotačný kompresor;

  • turbokompresorový príd.

  • turboreaktor -a m. tech. prúdový motor poháňaný turbínou;

  • turboreaktorový príd.

  • turbovať nedok. hovor. expr. namáhať (význ. 2), napínať: t. si hlavu

    // turbovať sa

    1. trápiť sa (význ. 1), znepokojovať sa: t. sa pre maličkosť

    2. namáhať sa, trápiť sa (pri učení): t. sa do noci

  • turbovrtuľový príd.: t-é lietadlo s vrtuľou poháňanou spaľovacou turbínou

  • turbulencia -ie ž. odb. neusporiadané, vírivé prúdenie vzduchu, plynov al. kvapaliny;

  • turbulentný príd.

  • turecký príd. k Turek, Turecko: t-á káva s usadeninou;
    t. med polotuhý cukrovinkársky výrobok

    expr. t-é hospodárstvo zle organizované;
    raz za t. rok;

    turecky prísl.: hovoriť (po) t.

  • turečtina -y ž. turecký jazyk

  • turíčny príd. k Turíce: t-e sviatky svätodušné

  • turista -u m. kto pestuje turistiku;

  • turistický príd.: t. ruch;
    t. výstroj;
    t-á saláma druh trvanlivej salámy;

    turisticky prísl.

  • turistika -y ž. cestovanie s rekreačným, poznávacím ap. cieľom; druh športu chôdzou: zahraničná t.;
    pestovať t-u;

  • turistka -y -tiek ž.;

  • turizmus -mu m. cestovný ruch: podporovať t.

  • turnaj -a m.

    1. stredoveká rytierska bojová hra

    2. druh šport. súťaže: kvalifikačný t., hokejový t.;

  • turnajový príd.

  • turné neskl. s. cesta s organizovaným ver. vystupovaním: umelecké t., koncertné, prednáškové t.

  • turniket -u m. otáčavý mechanizmus umožňujúci vstupovať iba po jednom: t. metra

  • turnus -u m. pravidelne sa opakujúci úsek istej akcie; jeho účastníci: mesačný t. školenia;
    druhý t. rekreantov;

  • turnusový príd.

  • túrovať nedok. hovor. preťažovať, namáhať: t. motor, t. do kopca

  • tuš2 -u m. krátky zvučný hud. prejav obyč. na počesť niekoho: zahrať t.

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV