Význam slova "sťa" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

štátnicky prísl.;

štátnicový príd.: š. predmet

štátnik -a mn. -ci m. kto má vysokú št. funkciu;

štátnohospodársky príd. týkajúci sa št. hospodárstva: š-e záujmy

štátnomonopolistický príd. vyznačujúci sa št. monopolmi: š. kapitalizmus

štátnopolitický príd. týkajúci sa št. politiky: š-é záujmy;

štátnopoliticky prísl.

statnosť -i ž.

štátnosť -i ž.: slovenská š. vedomie štátu;

statný príd. dobre urastený, mocný: s. chlap, s-á postava;

štátny príd.: š. znak, š-a hymna, š-e hranice, územie;
š. rozpočet;
š. majetok, š. poklad;
š-a príslušnosť, š-e občianstvo;
š-a poznávacia značka;
š-a skúška na záver (vysokoškol.) štúdia;
š. tajomník vládou vymenovaná osoba zastupujúca ministra;

statoček -čka m. zdrob. expr.

statočne prísl.: s. žiť;

statočnosť -i ž. vlastnosť statočného;
náb. jedna z mravných cností, mravná sila

statočný príd. kt. koná v súlade so cťou, mravnosťou, (po)čestný, poriadny, svedomitý; svedčiaci o tejto vlastnosti: s. človek, občan;
s. záchranca hrdinský, odvážny;
s-á práca, s. úmysel;

statok² -tku m.

1. väčší pozemkový majetok, veľkostatok: dedičný s.

2. obyč. mn. ekon. zastar. výr. al. existenčný prostriedok schopný uspokojovať ľudskú potrebu, hmotné a duchovné hodnoty

statok¹ -tku m. hromad. úžitkové domáce zvieratá, najmä hovädzí dobytok, často i ošípané, ovce, kozy, kone; dobytok, lichva: rožný s.;
opatriť, nakŕmiť s.;
drobný s. ovce, ošípané, kozy;

štátoprávne prísl.

štátoprávny príd. týkajúci sa št. práva al. práv. pomerov v štáte: š-e usporiadanie;

stator -a m. tech. nepohyblivá časť motora, turbíny ap.;

statorový príd.

štátostrana -y -rán ž. publ. strana s vedúcou funkciou v štáte, ktorej rozhodovacia moc splýva s výkonnou mocou

štátotvorne prísl.;

štátotvornosť -i ž.

štátotvorný príd. tvoriaci štát; podporujúci jeho zriadenie a jestvovanie: š. čin, proces;
š-á politika;

štátovka -y -viek ž. papierový peniaz vydaný štátom

status -u m. (lat.) kniž. stav (význ. 1), postavenie, situácia: s. filozofie;
v lat. spoj. s. quo [kvó] doterajší, súčasný stav: zachovávať s. quo

štatus -u m. zastar. stav niečoho v určitom období, status;

štatusový príd.

štatút -u m.

1. organizačný poriadok, stanovy: š. súťaže, spolku

2. právny vzťah, právny stav ap. upravený príslušnými predpismi: nadobudnúť š. utečenca;

štatutárne prísl.

štatutárny príd.: š. orgán, zástupca;

stav² -u m. text. slang. krosná, tkáčsky stroj

stav¹ -u m.

1. súhrn vlastností charakteristických v istom čase pre niečo, niekoho, okolnosti, položenie, v kt. niečo, niekto je: zdravotný, duševný s. (pacienta), finančný s. (podniku), udržiavať v dobrom s-e, dať do pôvodného s-u;
ovocie v čerstvom s-e;
v triezvom, podnapitom s-e;
podľa súčasného s-u situácie;
(vyhlásiť) výnimočný, vojnový s.;
s. núdze v kt. sa prejavuje výrazný nedostatok zákl. životných potrieb

2. postavenie muža, ženy z hľadiska manželstva: slobodný s., rodinný s.;
kniž. vstúpiť do manželského s-u uzavrieť manželstvo

3. údaj o akosti al. množstve v istom čase: (vysoký, nízky) s. zamestnancov, dobytka;
vodný s. (na tokoch), preveriť s. mužstva

4. kniž. povolanie (význ. 1), zamestnanie; súhrn osôb s rovnakým zamestnaním: učiteľský, duchovný s.

5. hist. spoloč. trieda, vrstva: šľachtický s.;
tretí s. meštianstvo;
štvrtý s. robotníctvo

● byť v inom, druhom, požehnanom s-e byť ťarchavá;
byť v s-e zrodu vznikať;

šťava -y štiav ž.

1. tekutá súčasť rastlinných al. živočíšnych orgánov: repná, stromová, žalúdková š.

2. nápoj z rastlinných plodov: malinová, paradajková, pomarančová š.

3. tekutina vznikajúca pri dusení mäsa al. zeleniny: dusiť sa vo vlastnej š-e i fraz. uzavierať sa s vlastnými problémami;

stavadlo -a -diel s. žel. súhrn mechanizmov na ovládanie výhybiek, koľajových križovatiek, návestidiel

stavár -a m. slang. študent al. absolvent školy stav. zamerania; stavársky príd.

stavať -ia -ajú nedok.

1. zostrojovať stavbu, tech. dielo, budovať: s. dom, priehradu, železnicu;
vtáci s-jú hniezda

2. umiestňovať (význ. 1), klásť, dávať (obyč. tak, aby to stálo): s. riad na stôl, s. kolky;
žel. s. výhybky nastavovať;
s. rebrík k stromu;
s. snopy (do krížov)

3. brať za základ, opierať, budovať: s. na získaných vedomostiach, na skúsenosti

4. uvádzať do istej situácie: s. niekoho pred hotovú vec

5. kniž. určovať (význ. 1), vytyčovať, formulovať: s. (si) za cieľ

6. zaraďovať (význ. 1): s. hráčov (do mužstva);
to ho s-ia do úlohy diváka

7. nedok. k staviť: s. na koňa, s. sto korún

● s. (si) vzdušné, veterné zámky mať nereálne zámery;
s. (dom) na piesku podnikať bez reálnych predpokladov;
s. za vzor, za príklad dávať

// stavať sa

1. zaujímať (stojačky) isté miesto, (vzpriamenú) polohu: s. sa do radu, na špičky;
s. sa pred oči ukazovať sa;
s. sa na zadné (nohy) (o niekt. zvieratách) i fraz. priečiť sa

2. zaujímať (kladné) stanovisko, zasadzovať sa: s. sa za návrh, s. sa kladne k úlohám, s. sa na obranu niekoho

3. odporovať (význ. 1), priečiť sa, nesúhlasiť: syn sa s-ia proti rodičom;
darmo sa s-ia, musí poslúchnuť

4. robiť sa niekým, nejakým, tváriť sa, predstierať: s. sa nevedomým;
s-ia sa, že nepočuje

5. nedok. k staviť sa²: s. sa o peniaze

□ kniž. s. sa na odpor odporovať

● s. sa na vlastné nohy osamostatňovať sa;
s. sa k niekomu, niečomu chrbtom odmietať, ignorovať;
s. sa do pózy (urazeného atď.) dokazovať urážku atď.

nedok. stavať -ia -ajú

// staviť sa² uzavrieť stávku: s. sa o päťsto korún;
stav sa, že mám pravdu!

opak. stávať¹ -a

opak. k 1, 2 stávať² -a

nedok. stavať sa³

nedok. stavať sa² -ia -ajú: každodenne sa s-jú u suseda

nedok. stávať sa -a

nedok. k 1 stávať si, stávať³ -a

stavba -y -vieb ž.

1. činnosť pri vytváraní budov, tech. diel: s. domu, sídliska, elektrárne

2. rozostavaný al. postavený objekt, budova al. tech. dielo: montovaná s., ekologická s., pracovať na s-e

3. spôsob usporiadania častí do celku, zloženie, štruktúra: s. tela;
s. románu;
lingv. gramatická s. jazyka, s. vety;

stavbár -a m. pracovník v stavebníctve;

stavbárka -y -rok ž.;

stavbársky príd.

stavbička -y -čiek ž. zdrob. k 2

stavbyvedúca ž.

stavbyvedúci m. kto je poverený vedením stavby;

stavcový príd.

stavebne prísl.;

stavebnica -e -níc ž. súbor dielcov na stavanie, skladanie (ako det. hračka al. na amatérske konštrukcie): detská s., skladať zo s-e domček;

stavebnička -y -čiek ž. zdrob.

stavebníčka -y -čok ž.

stavebnícky príd.

stavebnicový príd.: s. nábytok zostaviteľný z dielcov;

stavebníctvo -a s. hosp. odvetvie zaoberajúce sa stav. činnosťou a výr. stav. materiálov;

stavebník -a mn. -ci m. kto stavia pre seba al. z vlastných prostriedkov stavbu: individuálni s-i;
s-om je Hydrostav;

stavebnina -y -nín obyč. mn. ž. stav. materiál, stavivo

stavebnomontážny príd. týkajúci sa montáže stavieb a zariadení v stavbách: s-e práce

stavebný príd.: s. materiál, s-é povolenie;
s. inžinier;
s-é bytové družstvo;

stavec -vca m.

1. krátky kruhovitý článok chrbtice: krčné, chvostové s-e

2. hovor. kĺb, zhyb: spuchnuté s-e prstov;

šťaveľ -a m. lúčna bylina podobná špenátu s kyslými listami, bot. štiavec Rumex, štiav Acetosa;

šťaveľový príd.: š-á polievka;
chem. kyselina š-á

stavenisko -a -nísk s.

1. miesto určené na stavbu, miesto, na kt. sa stavia: úprava s-a, s. križovatky

2. zried. stavisko: drevené s.;

staveniskový príd.

šťavička -y -čiek ž. zdrob. expr.

stavidlo -a -diel s. vodohosp. mechanizmus uzavierajúci a regulujúci prietok al. odtok vody: výpustné s., odraziť vodu s-om;

stavidlový príd.: s-á hať

stavikrv -u m. liečivá bylina, bot. Polygonum

stavisko -a -vísk s. obyč. mn. (rozložitejšia vidiecka) budova, dom: hospodárske s-á, murované s.

staviť dok. dať do stávky, postaviť do hry: s. na koňa, s. sto korún;

staviť sa¹ dok. hovor. zastaviť sa (niekde na istý čas), pristaviť sa: s. sa u rodičov;

šťaviť sa nedok. hovor. expr. namáhať sa, trápiť sa (a pritom sa potiť): š. sa pri rýľovaní, š. sa na slnku

staviteľ -a mn. -ia m. kto odb. stavia (význ. 1): s. dómu;
s-ia mosta, metra;

staviteľka -y -liek ž.;

staviteľský príd.: s. projekt;
s. sloh, s-é pamiatky

staviteľstvo -a s.

1. tech. odbor zaoberajúci sa stavaním: pozemné, vodné s.

2. stav. umenie, architektúra: ľudové s.;

stavivo -a -vív s.

1. stavebniny

2. zákl. materiál nejakej štruktúry ap.: biol. s. kostí

stávka -y -vok ž.

1. dohovor, pri kt. vyhráva ten, ktorého tvrdenie sa ukáže správne; hra založená na takomto dohovore: uzavrieť, prehrať s-u;
s. o peniaze

2. vec, vklad, o kt. sa niekto stavil al. kt. postavil do hry: prijímať s-y

● niečo je v s-e niečo možno stratiť al. získať;

stávkar -a m. kto uzatvára stávky;

stávkarka -y -riek ž.;

stávkarský príd.

stávkový príd.: s-á kancelária kt. prijíma a vypláca stávky

šťavnato prísl.;

šťavnatosť -i ž.

šťavnatý príd.

1. majúci veľa šťavy: š-é jablko, mäso;
š-á dužina, byľ;

2. svieži (význ. 1), čerstvý: š-á zeleň, tráva

3. hovor. hrubý (význ. 6), drsný, surový: š. vtip, š-á nadávka;

stavovec -vca mn. N a A -e m. zool. živočích so stavcami (napr. cicavec, ryba)

stavovský príd. k 5: s-é výsady, rozdiely

stavový príd. k 1: lingv. s-é slovesá (napr. byť, belieť sa ap.);

stáž -e ž. dlhší študijný pobyt (na výskumnom, ved. pracovisku);

sťažeň -žňa m. stožiar na pripevnenie lodných plachiet, žeriavov, vlajok ap.

sťažene prísl.;

sťaženosť -i ž.

sťažený príd. spojený s väčšími ťažkosťami, ťažký: pracovať za s-ch podmienok;

stážista -u m. kto je na stáži;

stážistka -y -tiek ž.

sťažiť dok. urobiť ťažším, ťažkým (význ. 3), zhoršiť: s. pracovné podmienky;
s. niekomu život;

sťažka prísl. namáhavo, ťažko: s. kráča, dýcha

sťažnosť -i ž. prejav nespokojnosti, nesúhlasu s niekým, niečím, ponosa: napísať s. (nadriadenému orgánu);
sú s-i na nestatočnosť predaja;
práv. opravný prostriedok v súdnom konaní: podať s.;

sťažnostný príd.: práv. s-é konanie

stážovať nedok. hovor. byť na stáži: s. v zahraničí

nedok. sťažovať

sťažovať sa nedok. ponosovať sa, žalovať sa; ťažkať si: s. sa na bolesti, s. sa priateľovi;
práv. podávať sťažnosť

sťažovateľ -a mn. -ia m. práv. kto podáva sťažnosť;

sťažovateľka -y -liek ž.

stážový príd.;

sňať sníme snímu dok. kniž. dať umiestnenú al. upevnenú vec dolu, zložiť: s. obraz zo steny, s. klobúk z hlavy, s. putá z rúk;

súdiac podľa predl. s G: s. podľa príznakov je to týfus;

sústruhovňa -e ž. miesto, dielňa, kde sa sústruží

súťaž -e ž.

1. úsilie predstihnúť iných a dosiahnuť prvenstvo, súťaženie: vyzvať na s., obstáť v s-i (s priateľom)

2. takéto verejne organizované úsilie: volejbalová, literárna s.;
anonymná s.;
vyhrať s.;
vypísať verejnú s. súbeh, konkurz;
nečestná s. porušenie pravidiel podnikania poškodzujúce konkurenčné podniky al. spotrebiteľa;

súťaženie -ia s. súťaž: organizovať športové s.

súťažiaca ž.

súťažiaci

I. príd. kt. súťaží: s-e kolektívy

II. súťažiaci m. účastník súťaže: rozdiely medzi s-mi;

súťažiť nedok. zúčastňovať sa na súťaži; súperiť: s. o ceny;
s. o titul osobnosť roka;
štáty hospodársky s-ia

súťažiteľ -a mn. -ia m. kto sa zúčastňuje na (výberovej, hospodárskej) súťaži;

súťažiteľka -y -liek ž.;