Význam slova "sťa" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 366 výsledkov (4 strán)

  • štátnicky prísl.;

  • štátnicový príd.: š. predmet

  • štátnik -a mn. -ci m. kto má vysokú št. funkciu;

  • štátnohospodársky príd. týkajúci sa št. hospodárstva: š-e záujmy

  • štátnomonopolistický príd. vyznačujúci sa št. monopolmi: š. kapitalizmus

  • štátnopolitický príd. týkajúci sa št. politiky: š-é záujmy;

    štátnopoliticky prísl.

  • statnosť -i ž.

  • štátnosť -i ž.: slovenská š. vedomie štátu;

  • statný príd. dobre urastený, mocný: s. chlap, s-á postava;

  • štátny príd.: š. znak, š-a hymna, š-e hranice, územie;
    š. rozpočet;
    š. majetok, š. poklad;
    š-a príslušnosť, š-e občianstvo;
    š-a poznávacia značka;
    š-a skúška na záver (vysokoškol.) štúdia;
    š. tajomník vládou vymenovaná osoba zastupujúca ministra;

  • statoček -čka m. zdrob. expr.

  • statočne prísl.: s. žiť;

  • statočnosť -i ž. vlastnosť statočného;
    náb. jedna z mravných cností, mravná sila

  • statočný príd. kt. koná v súlade so cťou, mravnosťou, (po)čestný, poriadny, svedomitý; svedčiaci o tejto vlastnosti: s. človek, občan;
    s. záchranca hrdinský, odvážny;
    s-á práca, s. úmysel;

  • statok2 -tku m.

    1. väčší pozemkový majetok, veľkostatok: dedičný s.

    2. obyč. mn. ekon. zastar. výr. al. existenčný prostriedok schopný uspokojovať ľudskú potrebu, hmotné a duchovné hodnoty

    statok1 -tku m. hromad. úžitkové domáce zvieratá, najmä hovädzí dobytok, často i ošípané, ovce, kozy, kone; dobytok, lichva: rožný s.;
    opatriť, nakŕmiť s.;
    drobný s. ovce, ošípané, kozy;

  • štátoprávne prísl.

  • štátoprávny príd. týkajúci sa št. práva al. práv. pomerov v štáte: š-e usporiadanie;

  • stator -a m. tech. nepohyblivá časť motora, turbíny ap.;

  • statorový príd.

  • štátostrana -y -rán ž. publ. strana s vedúcou funkciou v štáte, ktorej rozhodovacia moc splýva s výkonnou mocou

  • štátotvorne prísl.;

  • štátotvornosť -i ž.

  • štátotvorný príd. tvoriaci štát; podporujúci jeho zriadenie a jestvovanie: š. čin, proces;
    š-á politika;

  • štátovka -y -viek ž. papierový peniaz vydaný štátom

  • status -u m. (lat.) kniž. stav (význ. 1), postavenie, situácia: s. filozofie;
    v lat. spoj. s. quo [kvó] doterajší, súčasný stav: zachovávať s. quo

  • štatus -u m. zastar. stav niečoho v určitom období, status;

  • štatusový príd.

  • štatút -u m.

    1. organizačný poriadok, stanovy: š. súťaže, spolku

    2. právny vzťah, právny stav ap. upravený príslušnými predpismi: nadobudnúť š. utečenca;

  • štatutárne prísl.

  • štatutárny príd.: š. orgán, zástupca;

  • stav2 -u m. text. slang. krosná, tkáčsky stroj

    stav1 -u m.

    1. súhrn vlastností charakteristických v istom čase pre niečo, niekoho, okolnosti, položenie, v kt. niečo, niekto je: zdravotný, duševný s. (pacienta), finančný s. (podniku), udržiavať v dobrom s-e, dať do pôvodného s-u;
    ovocie v čerstvom s-e;
    v triezvom, podnapitom s-e;
    podľa súčasného s-u situácie;
    (vyhlásiť) výnimočný, vojnový s.;
    s. núdze v kt. sa prejavuje výrazný nedostatok zákl. životných potrieb

    2. postavenie muža, ženy z hľadiska manželstva: slobodný s., rodinný s.;
    kniž. vstúpiť do manželského s-u uzavrieť manželstvo

    3. údaj o akosti al. množstve v istom čase: (vysoký, nízky) s. zamestnancov, dobytka;
    vodný s. (na tokoch), preveriť s. mužstva

    4. kniž. povolanie (význ. 1), zamestnanie; súhrn osôb s rovnakým zamestnaním: učiteľský, duchovný s.

    5. hist. spoloč. trieda, vrstva: šľachtický s.;
    tretí s. meštianstvo;
    štvrtý s. robotníctvo

    byť v inom, druhom, požehnanom s-e byť ťarchavá;
    byť v s-e zrodu vznikať;

  • šťava -y štiav ž.

    1. tekutá súčasť rastlinných al. živočíšnych orgánov: repná, stromová, žalúdková š.

    2. nápoj z rastlinných plodov: malinová, paradajková, pomarančová š.

    3. tekutina vznikajúca pri dusení mäsa al. zeleniny: dusiť sa vo vlastnej š-e i fraz. uzavierať sa s vlastnými problémami;

  • stavadlo -a -diel s. žel. súhrn mechanizmov na ovládanie výhybiek, koľajových križovatiek, návestidiel

  • stavár -a m. slang. študent al. absolvent školy stav. zamerania; stavársky príd.

  • stavať -ia -ajú nedok.

    1. zostrojovať stavbu, tech. dielo, budovať: s. dom, priehradu, železnicu;
    vtáci s-jú hniezda

    2. umiestňovať (význ. 1), klásť, dávať (obyč. tak, aby to stálo): s. riad na stôl, s. kolky;
    žel. s. výhybky nastavovať;
    s. rebrík k stromu;
    s. snopy (do krížov)

    3. brať za základ, opierať, budovať: s. na získaných vedomostiach, na skúsenosti

    4. uvádzať do istej situácie: s. niekoho pred hotovú vec

    5. kniž. určovať (význ. 1), vytyčovať, formulovať: s. (si) za cieľ

    6. zaraďovať (význ. 1): s. hráčov (do mužstva);
    to ho s-ia do úlohy diváka

    7. nedok. k staviť: s. na koňa, s. sto korún

    s. (si) vzdušné, veterné zámky mať nereálne zámery;
    s. (dom) na piesku podnikať bez reálnych predpokladov;
    s. za vzor, za príklad dávať

    // stavať sa

    1. zaujímať (stojačky) isté miesto, (vzpriamenú) polohu: s. sa do radu, na špičky;
    s. sa pred oči ukazovať sa;
    s. sa na zadné (nohy) (o niekt. zvieratách) i fraz. priečiť sa

    2. zaujímať (kladné) stanovisko, zasadzovať sa: s. sa za návrh, s. sa kladne k úlohám, s. sa na obranu niekoho

    3. odporovať (význ. 1), priečiť sa, nesúhlasiť: syn sa s-ia proti rodičom;
    darmo sa s-ia, musí poslúchnuť

    4. robiť sa niekým, nejakým, tváriť sa, predstierať: s. sa nevedomým;
    s-ia sa, že nepočuje

    5. nedok. k staviť sa2: s. sa o peniaze

    kniž. s. sa na odpor odporovať

    s. sa na vlastné nohy osamostatňovať sa;
    s. sa k niekomu, niečomu chrbtom odmietať, ignorovať;
    s. sa do pózy (urazeného atď.) dokazovať urážku atď.

    nedok. stavať -ia -ajú

    // staviť sa2 uzavrieť stávku: s. sa o päťsto korún;
    stav sa, že mám pravdu!

    opak. stávať1 -a

    opak. k 1, 2 stávať2 -a

  • nedok. stavať sa3

    nedok. stavať sa2 -ia -ajú: každodenne sa s-jú u suseda

    nedok. stávať sa -a

  • nedok. k 1 stávať si, stávať3 -a

  • stavba -y -vieb ž.

    1. činnosť pri vytváraní budov, tech. diel: s. domu, sídliska, elektrárne

    2. rozostavaný al. postavený objekt, budova al. tech. dielo: montovaná s., ekologická s., pracovať na s-e

    3. spôsob usporiadania častí do celku, zloženie, štruktúra: s. tela;
    s. románu;
    lingv. gramatická s. jazyka, s. vety;

  • stavbár -a m. pracovník v stavebníctve;

  • stavbárka -y -rok ž.;

  • stavbársky príd.

  • stavbička -y -čiek ž. zdrob. k 2

  • stavbyvedúca ž.

  • stavbyvedúci m. kto je poverený vedením stavby;

  • stavcový príd.

  • stavebne prísl.;

  • stavebnica -e -níc ž. súbor dielcov na stavanie, skladanie (ako det. hračka al. na amatérske konštrukcie): detská s., skladať zo s-e domček;

  • stavebnička -y -čiek ž. zdrob.

    stavebníčka -y -čok ž.

  • stavebnícky príd.

  • stavebnicový príd.: s. nábytok zostaviteľný z dielcov;

  • stavebníctvo -a s. hosp. odvetvie zaoberajúce sa stav. činnosťou a výr. stav. materiálov;

  • stavebník -a mn. -ci m. kto stavia pre seba al. z vlastných prostriedkov stavbu: individuálni s-i;
    s-om je Hydrostav;

  • stavebnina -y -nín obyč. mn. ž. stav. materiál, stavivo

  • stavebnomontážny príd. týkajúci sa montáže stavieb a zariadení v stavbách: s-e práce

  • stavebný príd.: s. materiál, s-é povolenie;
    s. inžinier;
    s-é bytové družstvo;

  • stavec -vca m.

    1. krátky kruhovitý článok chrbtice: krčné, chvostové s-e

    2. hovor. kĺb, zhyb: spuchnuté s-e prstov;

  • šťaveľ -a m. lúčna bylina podobná špenátu s kyslými listami, bot. štiavec Rumex, štiav Acetosa;

  • šťaveľový príd.: š-á polievka;
    chem. kyselina š-á

  • stavenisko -a -nísk s.

    1. miesto určené na stavbu, miesto, na kt. sa stavia: úprava s-a, s. križovatky

    2. zried. stavisko: drevené s.;

  • staveniskový príd.

  • šťavička -y -čiek ž. zdrob. expr.

  • stavidlo -a -diel s. vodohosp. mechanizmus uzavierajúci a regulujúci prietok al. odtok vody: výpustné s., odraziť vodu s-om;

  • stavidlový príd.: s-á hať

  • stavikrv -u m. liečivá bylina, bot. Polygonum

  • stavisko -a -vísk s. obyč. mn. (rozložitejšia vidiecka) budova, dom: hospodárske s-á, murované s.

  • staviť dok. dať do stávky, postaviť do hry: s. na koňa, s. sto korún;

  • staviť sa1 dok. hovor. zastaviť sa (niekde na istý čas), pristaviť sa: s. sa u rodičov;

  • šťaviť sa nedok. hovor. expr. namáhať sa, trápiť sa (a pritom sa potiť): š. sa pri rýľovaní, š. sa na slnku

  • staviteľ -a mn. -ia m. kto odb. stavia (význ. 1): s. dómu;
    s-ia mosta, metra;

  • staviteľka -y -liek ž.;

  • staviteľský príd.: s. projekt;
    s. sloh, s-é pamiatky

  • staviteľstvo -a s.

    1. tech. odbor zaoberajúci sa stavaním: pozemné, vodné s.

    2. stav. umenie, architektúra: ľudové s.;

  • stavivo -a -vív s.

    1. stavebniny

    2. zákl. materiál nejakej štruktúry ap.: biol. s. kostí

  • stávka -y -vok ž.

    1. dohovor, pri kt. vyhráva ten, ktorého tvrdenie sa ukáže správne; hra založená na takomto dohovore: uzavrieť, prehrať s-u;
    s. o peniaze

    2. vec, vklad, o kt. sa niekto stavil al. kt. postavil do hry: prijímať s-y

    niečo je v s-e niečo možno stratiť al. získať;

  • stávkar -a m. kto uzatvára stávky;

  • stávkarka -y -riek ž.;

  • stávkarský príd.

  • stávkový príd.: s-á kancelária kt. prijíma a vypláca stávky

  • šťavnato prísl.;

  • šťavnatosť -i ž.

  • šťavnatý príd.

    1. majúci veľa šťavy: š-é jablko, mäso;
    š-á dužina, byľ;

    2. svieži (význ. 1), čerstvý: š-á zeleň, tráva

    3. hovor. hrubý (význ. 6), drsný, surový: š. vtip, š-á nadávka;

  • stavovec -vca mn. N a A -e m. zool. živočích so stavcami (napr. cicavec, ryba)

  • stavovský príd. k 5: s-é výsady, rozdiely

  • stavový príd. k 1: lingv. s-é slovesá (napr. byť, belieť sa ap.);

  • stáž -e ž. dlhší študijný pobyt (na výskumnom, ved. pracovisku);

  • sťažeň -žňa m. stožiar na pripevnenie lodných plachiet, žeriavov, vlajok ap.

  • sťažene prísl.;

  • sťaženosť -i ž.

  • sťažený príd. spojený s väčšími ťažkosťami, ťažký: pracovať za s-ch podmienok;

  • stážista -u m. kto je na stáži;

  • stážistka -y -tiek ž.

  • sťažiť dok. urobiť ťažším, ťažkým (význ. 3), zhoršiť: s. pracovné podmienky;
    s. niekomu život;

  • sťažka prísl. namáhavo, ťažko: s. kráča, dýcha

  • sťažnosť -i ž. prejav nespokojnosti, nesúhlasu s niekým, niečím, ponosa: napísať s. (nadriadenému orgánu);
    sú s-i na nestatočnosť predaja;
    práv. opravný prostriedok v súdnom konaní: podať s.;

  • sťažnostný príd.: práv. s-é konanie

  • stážovať nedok. hovor. byť na stáži: s. v zahraničí

    nedok. sťažovať

  • sťažovať sa nedok. ponosovať sa, žalovať sa; ťažkať si: s. sa na bolesti, s. sa priateľovi;
    práv. podávať sťažnosť

  • sťažovateľ -a mn. -ia m. práv. kto podáva sťažnosť;

  • sťažovateľka -y -liek ž.

  • stážový príd.;

  • sňať sníme snímu dok. kniž. dať umiestnenú al. upevnenú vec dolu, zložiť: s. obraz zo steny, s. klobúk z hlavy, s. putá z rúk;

  • súdiac podľa predl. s G: s. podľa príznakov je to týfus;

  • sústruhovňa -e ž. miesto, dielňa, kde sa sústruží

  • súťaž -e ž.

    1. úsilie predstihnúť iných a dosiahnuť prvenstvo, súťaženie: vyzvať na s., obstáť v s-i (s priateľom)

    2. takéto verejne organizované úsilie: volejbalová, literárna s.;
    anonymná s.;
    vyhrať s.;
    vypísať verejnú s. súbeh, konkurz;
    nečestná s. porušenie pravidiel podnikania poškodzujúce konkurenčné podniky al. spotrebiteľa;

  • súťaženie -ia s. súťaž: organizovať športové s.

  • súťažiaca ž.

  • súťažiaci

    I. príd. kt. súťaží: s-e kolektívy

    II. súťažiaci m. účastník súťaže: rozdiely medzi s-mi;

  • súťažiť nedok. zúčastňovať sa na súťaži; súperiť: s. o ceny;
    s. o titul osobnosť roka;
    štáty hospodársky s-ia

  • súťažiteľ -a mn. -ia m. kto sa zúčastňuje na (výberovej, hospodárskej) súťaži;

  • súťažiteľka -y -liek ž.;

Naposledy hľadané výrazy:

Technický slovník: ã m, ã ka, p, as, tr, exe, dom, danger, rot, win32 pre 64 bitov, hei, ze, sig, voltage, halt
Ekonomický slovník: rf, zfs, cio, vbn, pap, gmes, ami, ú v, pdv, ooz, ams, spl, lct, hľa, ove
Slovník skratiek: takã, fit, pkã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â, zelã, oeec, dgo, pkã�’æ ã â ã�’â ã â â ã�’æ ã â ã�’æ ã â ã�’æ ã â ã�’æ ã â ã�’â ã â â ã�’æ ã â ã�’æ ã â ã�’æ ã â ã�’æ ã â ã�’æ ã â ã�’â ã â â ã�’æ ã â ã�’æ ã â ã�’æ ã â ã�’æ ã â ã�’â ã â â ã�’æ ã â ã�’æ ã â ã�’æ ã â ã�’æ ã â ã�’â ã â â ã�’æ ã â ã�’æ ã â ã�’æ ã â ã�’æ ã â ã�’æ ã â ã�’â ã â â ã�’æ ã â ã�’æ ã â ã�’æ ã â ã�’æ ã â ã�’â ã â â ã�’æ ã â ã�’æ ã â ã�’æ ã â ã�’æ ã â ã�’â ã â â ã�’æ ã â ã�’æ ã â ã�’æ ã â ã�’æ ã â ã�’æ ã â ã�’â ã â â ã�’æ ã â ã�’æ ã â ã�’æ ã â, asã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã, opec, boš, malã æ ã ã æ ã ã æ ã, nã v, pkãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â, teo, ane
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV