Význam slova "sťa" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 366 výsledkov (4 strán)
-
staro prísl. k 1, 7: s. vyzerať, s. sa obliekať;
-
staroba -y ž.
1. pokročilé al. posledné obdobie ľudského života, vys. vek: pokojná, zabezpečená s.;
v s-e2. (o veciach) dlhý vek: patina s-y na nábytku
● s. – choroba;
-
starobný príd.: s. dôchodok penzia
-
starobylo prísl.: s. pôsobiť;
-
starobylosť -i ž.
-
starobylý príd. kt. bol v dávnej min., kt. z nej pochádza, starodávny: s. zámok, s-é povesti;
-
stáročia -í s. mn. mnohé storočia: s. útlaku;
-
stáročný príd.: s. vývin
-
starodávne prísl.: s. pôsobiť;
-
starodávnosť -i ž.
-
starodávny príd. starobylý: s-e zvyky, s. dom;
-
starodievocký príd. staropanenský: s. život, s-é názory;
starodievocky prísl.;
-
starodievoctvo -a s. staropanenstvo
-
staroegyptský príd. týkajúci sa starovekého Egypta: s-é pyramídy, pamiatky
-
starogrécky príd. týkajúci sa starého, antického Grécka: s-e umenie
-
starohory -hôr ž. pomn. geol. doba a útvary medzi prahorami a prvohorami
-
staromilec -lca m. milovník starých časov a vecí;
-
staromilský príd. obyč. pejor.: s-é názory;
staromilsky prísl.;
-
staromilstvo -a s. obyč. pejor. záľuba v starých časoch a veciach
-
staromládenecký príd. príznačný pre starého mládenca: s. život, byt;
staromládenecky prísl.;
-
staromládenectvo -a s. stav starého mládenca
-
staromódne prísl.: s. sa obliekať;
-
staromódnosť -i ž.
-
staromódny príd. kt. sa spravuje podľa starej módy; kt. vyšiel z módy; nemoderný: rodičia neboli s-i;
s-e názory;
s-e šaty; -
staronový príd. starý, ale obnovený; stále aktuálny: s. problém, s-á téma
-
starootcovský príd. zdedený po predkoch: s. dom
-
staropanenský príd. príznačný pre starú pannu, starodievocký: s. výzor, s-é správanie;
staropanensky prísl.;
-
staropanenstvo -a s. stav starej panny
-
starorímsky príd. týkajúci sa starého, antického Ríma: vykopávky zo s-ej doby
-
staroružový príd. ružový so sivým al. žltým odtienkom: s-á farba
-
staroslovanský príd. týkajúci sa starých Slovanov: s-é pamiatky
-
staroslovenčina -y ž.
1. jazyk starých Slovákov, stará slovenčina (v období od 9. do 14. stor.)
2. upravená čeština, kt. sa v polovici 19. stor. na istý čas zaviedla ako vyučovacia reč na sloven. školách
-
staroslovenský príd. týkajúci sa Slovenska, Slovákov v starých časoch: s. jazyk, s-é obyčaje
-
staroslovienčina -y ž. spis. jazyk predkov Slovákov a Moravanov v 9. stor. založený pôv. na macedónčine; stará cirk. slovančina
-
starosloviensky príd. týkajúci sa staroslovienčiny, obdobia jej jestvovania: s. jazyk, s-e pamiatky, s-a legenda;
starosloviensky prísl.
-
starosť1 -i ž.
1. nepokoj spôsobený ťažkosťami, obavami, trápenie: finančné s-i;
zbaviť sa s-í, žiť, byť bez s-i;
buď bez s-i! ničoho sa neobávaj!2. starostlivosť: s. o rodinu
□ vziať si, dostať na s. (deti, záhradu);
mať na s-i (domácnosť);
mať, robiť si s., s-i starať sa, starostiť sastarosť2 -i ž. staroba iba v spoj. na s.: na s. nemal kde bývať
II. starý m. hovor. expr.
1. manžel: môj s.
2. nadriadený, šéf: s. zvolal poradu;
-
starosta -u mn. -ovia m. volený najvyšší predstaviteľ obce: s. Stupavy;
-
starostiť sa -sť/-i! nedok. prejavovať starosť, starať sa: rodičia sa s-ia o deti
-
starostka -y -tiek ž.: s. obce;
-
starostlivo prísl.;
-
starostlivosť -i ž. pozornosť venovaná dobrému stavu niekoho, niečoho al. úspešnému priebehu niečoho: zdravotná s., s. o matku a dieťa;
jednotka intenzívnej s-i oddelenie nemocnice poskytujúce zdrav. pomoc v akútnych prípadoch -
starostlivý príd.
1. prejavujúci starostlivosť; svedčiaci o nej: s-í rodičia;
s-á výchova, príprava2. prejavujúci starosť, obavy, ustarostený: s. pohľad, s-é gesto;
-
starostovať nedok. hovor. vykonávať funkciu starostu
-
starostovský príd.;
-
starostovstvo -a s.
-
starosvat -a m. starejší
-
starosvetský príd. starodávny, starobylý; zastaraný, staromódny: s. dom, nábytok;
s-é názory;starosvetsky prísl.: žiť (po) s.
-
starousadlíčka -y -čok ž.;
-
starousadlícky príd.: s. rod
-
starousadlík -a mn. -ci m. kto sa dávno a natrvalo v mieste usadil: mestskí s-i;
-
starovek -u m. obdobie od vzniku najstarších orientálnych civilizácií do zániku Západorímskej ríše (476);
-
staroveký príd.: s-é dejiny
-
starozákonný príd. týkajúci sa Starého zákona: s-é mená, s-í proroci
-
starožitnícky príd.: s. obchod;
-
starožitníctvo -a -tiev s. obchod so starožitnosťami
-
starožitník -a mn. -ci m. obchodník so starožitnosťami;
-
starožitnosť -i ž.
1. iba jedn. k starožitný
2. starožitný predmet
-
starožitný príd. starobylý, starodávny: s-é predmety starožitnosti;
-
staršina -u mn. -ovia m.
1. hist. náčelník (rodového, kmeňového) spoločenstva
-
štart -u m.
1. začiatok pretekov (v behu, plávaní, jazde ap.): dobrý, chybný š. (bežca)
2. prechod z pokojovej polohy do pohybu: š. lietadla, rakety, š. motora;
3. miesto, z kt. sa štartuje: vybehnúť zo š-u
4. účasť na pretekoch, súťaži ap.: prvý š. za reprezentačné družstvo;
-
štartér -a m. živ. kto dáva znamenie na štart;
štartér -a L -i mn. -y m. neživ. spúšťač: elektrický š., zapnúť š.
-
štartovací príd. určený na štartovanie: š-ia dráha, plocha, pištoľ
-
štartovať nedok. i dok.
1. vybiehať, vybehnúť zo štartu: dobre, zle š.
2. d(áv)ať sa do pohybu, činnosti: lietadlo š-je;
motor zle š-je;3. uvádzať, uviesť (stroj) do pohybu: š. motocykel, auto;
4. zúčastňovať sa, zúčastniť sa na pretekoch, súťaži ap.: š. na majstrovstvách sveta
-
staručko, starunko, staruško, staručičko, starulinko prísl.
-
staručký, starunký, starušký, staručičký, starulinký príd. expr. veľmi starý: s-á matka;
-
starý
I. príd.
1. kt. je v pokročilom al. poslednom období svojho života, vývinu; vzťahujúci sa na toto obdobie, op. mladý: s. človek, strom;
s-é roky;
s. otec otec matky al. otca;
s-á matka matka matky al. otca;
s-í rodičia rodičia rodičov;
s. mládenec, s-á dievka, panna v pokročilom období mládenectva, dievoctva;
hovor. s. ujo, s. Zeman príslušník star. generácie2. príznačný pre starobu, poznačený starobou, op. mladý: s-á tvár, s. zrak
3. majúci istý vek: sú rovnako s-í, 5 rokov s. dom
4. dlhým používaním, jestvovaním opotrebovaný; nie nový; nie čerstvý, op. nový; čerstvý: s-é šaty, s. papier;
s. chlieb, s-é zemiaky5. pochádzajúci z min., jestvujúci v min., starobylý, starodávny, op. nový: s-á literatúra, s. zvyk, s-é časy;
s. známy;
s. Rím, s-í Slovania;
S. svet svetadiely známe pred objavením Ameriky, najmä Európa;
S. zákon časť Biblie; v geogr. názvoch: S-á Ľubovňa6. bývalý, predchádzajúci, niekdajší, op. nový: s. spoločenský poriadok, s. byt;
s. rok kt. sa (práve) končí7. zastaraný (význ. 1), nemoderný, (už) nepoužívaný: šaty s-ho strihu, s-é metódy
8. dávno známy, často opakovaný, otrepaný: s. vtip, s-á história
9. rovnaký ako kedysi, pôvodný, zvyčajný, op. nový: dať nábytok na s-é miesto, vrátiť sa k s-m záľubám
10. v nejakej činnosti skúsený, osvedčený: s. odborník, praktik;
expr. s. luhár, hriešnik● s. ako Matuzalem veľmi;
iron. s. hríb starý chlap;
mladí – s-í všetci; (to je) s-á vec dávno známe; (to je) s-á pesnička dávno známa vec;
na s-é kolená v starobe;
za s-ch čias, časov kedysi;
expr. patriť do s-ho železa byť nepotrebný;
s., ale jarý je ešte svieži;
mladý môže, s. musí t. j. zomrieť;
s-á láska nehrdzavie nepominie sa; -
šťastena -y ž. kniž. (náhodné) šťastie (význ. 2), fortúna: byť miláčikom š-y
-
šťastie
I. -ia s.
1. stav, pocit úplnej spokojnosti, blaha: osobné, rodinné š., hľadať š., žiariť š-ím, byť na vrchole š-ia
2. priaznivá zhoda okolností, úspech: mať (veľké) š., š. mu žičí
● expr.: sprostý, hlúpy má š. šťastie býva náhodné, nezaslúžené;
mať sprosté, hlúpe š. nezaslúžené;
mať z pekla š. veľké;
veľa š-ia! pozdrav, želanie;
š. v nešťastí kritická situácia s dobrým koncom;
na š. → našťastie;
odvážnemu š. praje;
každý je kováčom svojho š-ia strojcom;
š. sa naňho usmialo mal šťastieII. vetná prísl. vyj. kladné hodnotenie (deja): š., že sa nič nestalo;
-
šťastlivec -vca m. šťastný človek
-
šťastlivý príd. šťastný (význ. 1 – 4): š. človek, š-á náhoda;
š. nový rok! želanie; -
šťastne prísl.: š. sa usmiať, š. sa vrátiť
-
šťastný príd.
1. majúci pocit šťastia; svedčiaci o tom, šťastlivý, op. nešťastný: š. človek;
š. úsmev2. prinášajúci šťastie, šťastlivý, úspešný, priaznivý, op. nešťastný: š. deň, š-á náhoda, myšlienka, š-é rozhodnutie
3. prebiehajúci v šťastí, šťastlivý, príjemný, radostný: š-é chvíle, detstvo, manželstvo
4. majúci šťastie, šťastlivý: š. výherca
● → narodiť sa pod š-ou planétou;
mať š-ú ruku vhodne zasiahnuť, rozhodnúť ap.; -
stať1 -e ž.
1. (väčší odb.) článok: publicistická s., zborník s-í
2. ucelená časť (väčšieho) textového celku: záverečná s. (diela);
s. o kultúre (napr. v encyklopédii)stáť2 stojí stoja stoj! stál nedok.
1. mať cenu (vyjadrenú v peniazoch); vyžadovať vynaloženie peňazí: obed s-í 50 korún;
koľko to s-í? liečenie s-í veľa (peňazí);
nebude to nič s.2. vyžadovať vynaloženie úsilia, času ap.: s-lo to veľa námahy;
s-lo ho to život prišiel o život3. mať istú cenu, rovnať sa hodnotou, byť hodný: zábava nes-la za mnoho, usiluj sa, aby si za dačo s-l;
s. za pokus, za pozornosť● stoj čo stoj za akýchkoľvek okolností;
to nes-í za reč je bezvýznamné;
to nes-í za nič je bezcenné;
môže ho to s. krk, hlavu môže doplatiť životom;
expr. (ne)s-í za fajku dymu je nanič;sťať stne stnú sťal sťatý dok.
1. seknutím oddeliť, odťať, odseknúť, zoťať: s. vrcholec stromčeka, s-li mu hlavu
2. popraviť odseknutím hlavy: zločinca s-li
3. vyrúbať, zoťať, vyťať: s. strom
4. expr. zbiť (význ. 3), nabiť, zmlátiť: s-l syna remeňom
● expr. s. niekoho ako hada veľmi zbiť;
stáť1 stojí stoja stoj! stál nedok.
1. (o ľuďoch a zvieratách) zaujímať vzpriamenú polohu na nohách: s. rovno, na prstoch, v pozore;
lístok na s-tie;
hovor. s. na lístky (do kina)2. byť vo zvyčajnej polohe, byť, nachádzať sa: v izbe s-í stôl, pri dome s-í garáž
3. nehýbať sa z miesta, nebyť v činnosti; nefungovať: zostaň s.! autobus s-í (na červenú);
zákaz s-tia (motor. vozidla);
stoj! zastaviť s.! povely;
hodiny s-a, fabrika s-í nie je v prevádzke;
v spoj. nechať s. (potraviny) odstáť, postáť4. zaujímať isté postavenie; byť v nejakom vzťahu al. stave: s. v popredí i fraz. vynikať;
s. v pozadí i fraz. a) byť nenápadný b) viesť niečo z pozadia;
s. na čele i fraz. viesť;
s. na vysokom stupni (vzdelania ap.);
s. pred úlohami;
s. v ceste i fraz. prekážať;
s. bokom i fraz. nezúčastňovať sa;
s. proti sebe i fraz. a) byť v protiklade b) byť v nepriateľstve;
dom s-í v plameňoch horí5. držať s niekým; podporovať, pomáhať: rodina s-í pri ňom
6. neupúšťať od niečoho, nástojiť: s. na svojich požiadavkách;
s-m na tom, aby odišiel7. mať záujem, želať si: o jeho lásku nes-í
8. (existenčne) závisieť, opierať sa: blahobyt s-í na práci
9. hovor. byť zaznačený, napísaný: v liste s-lo, že prídu v sobotu;
s-lo to v novinách10. hovor. svedčať, pristať: šaty mu s-a (ako uliate)
● s. ako socha, ako (soľný) stĺp, ako prikovaný, ako pribitý, expr. s. ako svätý za dedinou nehybne, bezradne;
s. na vlastných nohách byť nezávislý;
nevie, kde mu hlava s-í má veľa roboty;
→ rozum mu nad tým s-í;
aby → reč nes-la;
to nes-í za → reč;
s. na prahu niečoho byť na začiatku;
s. (si) na svojom neustupovať;
vlasy mu → dupkom s-a;
→ oči mu s-li stĺpkom;
(odvtedy,) čo → svet svetom s-í;
ako tu s-m! celkom iste (zaverenie); -
štát -u m. zákl. právna organizácia zvrchovanej polit. moci spoločenstva na istom území; toto územie: demokratický š., kapitalistické š-y;
federatívny š.;
→ unitárny š.;
právny š.;
hlava š-u prezident;šťať -í -ia nedok. hrub. močiť (význ. 3)
-
stať sa stane stanú staň! stal dok.
1. zmeniť svoj stav, nadobudnúť obyč. nové vlastnosti: s. sa učiteľom, s. sa zádumčivým, s-l sa z neho majster;
s-lo sa módou, zvykom všetko kritizovať, že sa všetko kritizuje2. (obyč. o niečom nepríjemnom) prihodiť sa, pridať sa; porobiť sa: s-la sa mu nehoda, krivda, s-lo sa mu nešťastie, nikomu sa nič nes-lo
3. (o udalosti) uskutočniť sa (v čase), odohrať sa, prihodiť sa: čo sa s-lo? dúfal, že sa s-e zázrak;
nevie, čo sa s nimi potom s-lo;
s-lo sa nedá sa nič robiť● čo sa s-lo, už sa neodstane;
rado sa s-lo odpoveď na poďakovanie;
nič sa nes-lo odpoveď na ospravedlnenie; -
stať si, stať2 stane stanú staň! stal dok.
1. zaujať postavenie v stoji, postaviť sa, zastať si: s. si pred zrkadlo, do radu, na špičky;
s. niekomu do cesty2. iba stať2 kniž. zastať (význ. 1), zastaviť sa: čo je? – s-ú zarazení;
-
štatariálny príd.: š. súd
-
štatárium -ia D a L -iu s. stanné právo: vyhlásiť š.;
-
statička -y -čiek ž.;
-
statický príd.
1. súvisiaci so statikou: s. výpočet
2. nehybný, nemenný, pokojový, op. dynamický: s-á poloha;
s-á (šport.) hra;
fyz. s-á elektrina elektr. náboj v pokoji;staticky prísl.: s. overená stavba;
pôsobiť s.; -
statik -a mn. -ci m. odborník v statike;
-
štátik -a m. zdrob.
-
statika -y ž. odbor mechaniky, kt. sa zaoberá rovnováhou síl v nepohybujúcich sa telesách;
-
státisíce -ov m. mn. čísl. zákl.
1. mnoho(sto)tisíc: straty presahujúce s.
2. expr. veľké množstvo: s. ľudí hladujú;
-
státisícový príd.: s-é sumy, s. zástup
-
štatista -u m. kto vystupuje v divadle, vo filme ap. v hromadných scénach, komparzista;
-
štatistička -y -čiek ž.;
-
štatistický príd.: š. výskum, š-á evidencia, š-é údaje;
š. úrad;štatisticky prísl.: š. zistiť
-
štatistik -a mn. -ci m. odborník v štatistike;
-
štatistika -y -tík ž.
1. číselné zachytenie hromadných javov: š. pôrodnosti, úrazov;
urobiť š-u2. odbor zaoberajúci sa skúmaním a kvantitatívnou charakteristikou rozlič. javov: matematická š.;
-
štatistka -y -tiek ž.
-
statív -u m. podstavec, stojan (na upevnenie prístrojov): s. fotografického prístroja
-
statkár -a m. veľkostatkár;
-
statkárka -y -rok ž.
1. k statkár
2. hovor. statkárova žena;
-
statkársky príd.: s-a pôda
-
statne prísl.;
-
štátnica -e -nic ž. hovor. št. skúška: urobiť š-u;
-
štátnickosť -i ž.