Význam slova "sì" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

siaha -y siah ž. stará dĺžková miera;

siahať -a nedok.

1. naťahovať ruku za niečím s úmyslom vziať to, dotknúť sa toho: s. na vypínač, s. za kladivom, s. do peňaženky;

2. dosahovať istú (časovú) hranicu, výšku ap.: pšenica s-a po pás;
začiatky románu s-jú do stredoveku

3. používať niečo: s. za krajnými prostriedkami;
s. po radikálnych opatreniach

● s. niekomu na život (pokúšať sa) zabiť niekoho;
s. niekomu na česť zbavovať ho cti;
expr. nes-a mu ani po členky, po kolená nevyrovná sa mu;

dok. k 1, 3 siahnuť -e -u -hol

siahodlhý príd. kniž.

1. veľmi dlhý: s-á cesta

2. rozvláčny (význ. 1), obšírny: s. referát, spis

siahovica -e -víc ž. metrovica: buková s., štiepať drevo na s-u

siahový príd.: les. s-é drevo metrovica

siakať -a nedok. prudkým vyfukovaním vzduchu si čistiť nos: s. do vreckovky, s. krv;
nespôsobne s.

šialene prísl.;

šialenec -nca m. šialený človek, blázon;

šialenstvo -a -tiev s., zried. i šialenosť -i ž.

1. iba jedn. k šialený: publ. š-stvo kráv choroba dobytka postihujúca mozgovo-nervový systém

2. šialený skutok

II. šialený m. šialenec

šialený

I. príd.

1. kt. má silnú poruchu rozumových schopností, pomätený, choromyseľný, bláznivý: š. človek;
vyzerá, kričí ako š.;
publ. š-á krava kt. má chorobu postihujúcu mozgovo-nervový systém

2. expr. krajne intenzívny, veľmi veľký, strašný: š-á bolesť, radosť, odvaha;
š. nápad riskantný;

šialiť -i -ľ! nedok. hovor.

1. klamať, zavádzať: š. dieťa sľubmi

2. omamovať, mámiť: víno š-i hlavu

// šialiť sa expr.

1. šalieť (sa) (význ. 2), vyčíňať, blázniť sa: žena sa š-la

2. šalieť (sa) (význ. 3), blázniť sa: š-i sa za chlapcami

šianať -a nedok. hovor. šanovať, šetriť: š. si ženu

šianec, šanec -nca obyč. mn. m. hradba s priekopou, násyp, val: postaviť š-e

siať seje sejú nedok. dávať zrno al. semeno do pôdy: s. jačmeň, mak;
strojové, ručné s-tie;

● ako kto seje, tak žne výsledok býva primeraný námahe;
s. kúkoľ medzi pšenicu mariť dobré úsilie;
kto seje vietor, žne búrku kto spôsobuje zlo, musí niesť aj následky

siatie -ia L -í s.

1. sejba: jesenné, jarné s., čas s-ia

2. semeno, kt. sa seje

3. hovor. siatina: ničiť burinu v s-í

siatina -y -tin často mn. ž. mladé vzídené obilie al. iný porast: riedke, slabé s-y

šiator -tra L -i mn. -e m. skladacie prístrešie z nepremokavej tkaniny: jarmočný, cigánsky š.;
rozložiť š., bývať, predávať pod š-om;

šiatrik -a m. zdrob.

šiatrový príd.;

siaty príd. (obyč. v bot. názvoch) vypestovaný zo semena: mak s., ľan s.

šibač -a m. kto na Veľkonočný pondelok chodí šibať

šibačka -y -čiek ž.

1. veľkonočný zvyk šibať dievčence šibákom

2. šibák;

šibačkový príd. k 1

šibák -a m. (ozdobený) korbáč šibačov

šibal -a m. figliar, huncút; lapaj;

šibalka -y -liek ž.;

šibalský príd.: š. úsmev, kúsok, š-é oči;

šibalsky prísl.: š. pozerať;

šibalstvo -a -tiev s.

1. iba jedn. k šibal

2. šibalský kúsok

šibať -e -ú -b/-aj! -úc/-ajúc nedok.

1. udierať (ohybným) predmetom, šľahať, švihať: š. prútom;

2. expr. hádzať (význ. 1), vrhať: š. blesky;
š. očami po niekom a) prejavovať záujem b) ostro pozerať

3. expr. klíčiť, rásť: tráva začala š., mládencom š-ú fúziky

4. hovor. expr. bežať (význ. 1, 2), uháňať: vlak š-e dolinou

● expr. neos. š-e mu stráca rozum;

opak. šibávať -a;

šibenec -nca m. hovor. expr. figliar, šibal, huncút

šibenica -e -níc ž.

1. (drevená) konštrukcia na výkon trestu smrti obesením: postaviť š-u, odvisnúť na š-i

2. hovor. niečo podobné šibenici: š. na prášenie pokrovcov

● skončíš na š-i obesia ťa (obyč. vyhrážka);
človek privykne aj na š-u na najhoršie;

šibenička -y -čiek ž. zdrob.

šibeničný príd.: š. stĺp;

šibi-ryby cit. sprevádza šibanie: š. mastné ryby ... šibačková riekanka

šibkať nedok. expr. zľahka šibať

šibko prísl.: š. liezť;

šibkosť -i ž.

šibký príd. expr. obratný (význ. 1), svižný, vrtký;

dok. šibnúť -e -ú -bol

1. k 1 – 3

2. expr. zahnúť (význ. 3), zbehnúť, skočiť: š. za roh, do hory;

šibnuto prísl.: š. hľadieť;

šibnutosť -i ž.

II. šibnutý m. šibnutý človek

šibnutý

I. príd. hovor. expr. duševne chorý, nenormálny;

šibovať nedok. hovor. posúvať: š. človeka hore-dole posielať sem a tam;
š. spisy zdĺhavo vybavovať;
š. vagóny posunovať

šibrinkovať nedok. hovor. expr. robiť krátke pohyby niečím (v blízkosti niečoho): š. rukami, nožom popod nos, pred nosom, okolo hlavy

šic cit. vyj. odháňanie (mačiek)

síce spoj. priraď.

1. s. – ale, s. – no, s. – lenže vyj. odporovací vzťah s odtienkom prípustky: to sú s. pekné reči, ale nič viac

2. a síce, správ. a to

šichta -y šícht ž. hovor.

1. pracovná zmena: nočná š.;
ísť do š-y

2. expr. ťažká práca, drina, lopota: to bola š.;

šichtička -y -čiek ž. zdrob. expr.

šichtový príd.;

šička -y -čiek ž. žena, kt. šije, zošíva (obyč. v sériovej výr.)

sídelný príd.: s-é mesto

siderit -u m. miner. ruda bohatá na železo, ocieľok;

sideritový príd.: s-á žila

šidielko -a -lok, šidielce -a -lec s. zdrob.

sídlisko -a -lisk s.

1. komplex obytných budov s občianskou vybavenosťou: panelové s.;
bývať na s-u

2. sídlo (význ. 1): praveké s., ľudské s-á;

sídliskový príd.: s. odpad

sídlišťan -a mn. -ia m. hovor. obyvateľ sídliska;

sídlišťanka -y -niek ž.

sídliť -i nedok.

1. byť usadený, mať svoje sídla (o národe, kmeni): kmene s-iace za Karpatmi

2. kniž. bývať, mať sídlo (o význ. osobnostiach, inštitúciách): prezident s-i v prezidentskom paláci

sídlo -a -del/-diel s.

1. priestor, v kt. sa sídli, býva, sídlisko: staré s-a Slovanov

2. miesto, kt. zaujíma význ. inštitúcia, osobnosť: reprezentačné s.;

šidlo -a -diel s.

1. zahrotený kovový nástroj na robenie dierok (pri šití): obuvnícke š.

2. krídlatý hmyz, zool. Aeschna

● expr. je ako, ani š. vrtký, neposedný;
→ vykľulo sa š. z vreca;

siedmačka -y -čiek ž.;

siedmacký príd.: s-é učebnice pre siedmakov

siedmak -a mn. -ci m. žiak 7. triedy, 7. ročníka;

siedmy čísl. rad. k 7: s. mesiac, s. pretekár, vstávať o s-ej (hodine);
gram. s. pád inštrumentál

● byť, cítiť sa ako v s-om nebi veľmi šťastný;
s-a veľmoc tlač

siedmykrát, siedmy raz neskl. čísl. rad. nás. prísl. k 7: s. sa zúčastniť na pretekoch

siemens [sím-] -u m. fyz. hlav. jednotka elektr. vodivosti v sústave SI, zn. S

sieň -e ž. sála: zasadacia, koncertná s.

siena [si-e-] -y ž. červenohnedé farbivo

sienko -a -nok, sience -a -nec s. zdrob. expr.

siesta -y siest ž. kniž. (krátky) popoludňajší oddych: pokojná s., tráviť s-u

šiestačka -y -čiek ž.;

šiestacký príd.

šiestak -a mn. -ci m. žiak 6. ročníka, 6. triedy;

šiesty čísl. rad. k 6: š. v poradí;
gram. š. pád lokál

● š. zmysel intuícia;
žart. kúpiť za päť prstov a š-u dlaň ukradnúť

šiestykrát, šiesty raz neskl. čísl. rad. nás. príslov. k 6: š. získať titul

sieť -e ž.

1. pletivo (z povrázkov) slúžiace na chytanie (rýb ap.), na ochranu, použ. v športe ap.: rybárska s., tenisová s.;
chytať zver do s-e;
s. proti hmyzu

2. niečo rozvetvujúce sa, rozkladajúce sa na ploche: s. čiar, žiliek;
železničná s., elektrická s.;
anat. tepnová s.

3. komplex účelne rozmiestnených inštitúcií, budov, zariadení v istom priestore: s. škôl, služieb;
špionážna s., televízna s., počítačová s.

4. komplex inštitútov, opatrení ap.: záchranná sociálna s.

● chytiť, lapiť niekoho do svojich s-í získať pre svoje zámery;

sietivo -a s.

1. sieťové pletivo: ozdobné, drôtené s.

2. fyziol. bielkovinová časť bunkového jadra: jadrové s.

sieťka -y -ťok ž.

1. zdrob. k 1: s. na chytanie hmyzu, s. na vlasy

2. hovor. sieťová taška, sieťovka;

sieťkovať nedok. sieťovať

sieťkový príd.

sietnica -e -nic ž. anat. vnútorný obal očnej gule;

sietnicový príd.

sieťovať nedok. robiť ručnú prácu na spôsob siete, sieťkovať: s-né pančuchy, s-ná výšivka

sieťovina -y -vín ž. sieťovaná tkanina, sietivo: drôtená s.;
okno zastreté s-ou;

sieťovinový príd.

sieťovito, sieťovite prísl.

sieťovitý príd. podobný sieti: s-á tkanina;

sieťovka -y -viek ž. hovor. sieťová nákupná taška, sieťka

sieťový príd.

1. k sieť: s-á hra, s-á anténa, s-é napätie

2. urobený zo siete; opatrený sieťou: s-á ohrada, s-á postieľka;

sifón -u m.

1. fľaša na prípravu sódovej vody

2. hovor. sódová voda, sódovka

3. tech. ohnutá rúra zabraňujúca vystupovaniu zápachu z potrubia, zápachový uzáver;

šifón -u m. bavlnené plátno na bielizeň;

sifónový príd.: s-á fľaša

šifónový príd.

šifra -y -fier ž.

1. značka (písmeno, číslo) slúžiaca na utajenie správ

2. skrátený podpis;

šifrovací príd. určený na šifrovanie: š. kľúč

šifrovane prísl.;

šifrovanosť -i ž.

šifrovaný príd. napísaný šiframi: š. telegram, š-á správa;

šifrovať nedok.

1. prevádzať do šifier, písať v šifrách: š. správu

2. i dok. podpisovať, podpísať šifrou: š. spisy

šifrový príd.

signál -u L -i mn. -y m.

1. ustálený znak, ktorým sa podáva istá informácia: svetelný, zvukový, časový s., čakať na s.;

2. odb. fyzikálny nositeľ informácie: televízny s.;
rečový s.

3. publ. zreteľné naznačenie niečoho, nepriamo vyslovený postoj, názor na niečo ap.: pozitívny s.;
dostali sme s-y, že sa čosi chystá;

signalizácia -ie ž. signalizovanie: svetelná s.;

signalizačný príd.: s. prístroj, s-á píšťalka

signalizátor -a m. prístroj na odovzdávanie signálov: požiarny s.

signalizovať nedok.

1. signálmi podávať informáciu: s. rukami, svetlom

2. byť predzvesťou, ohlasovať, oznamovať: vietor s-je zmenu počasia;
s. príchod

signálny, signálový príd.

1. slúžiaci na signalizovanie: s-ový prístroj, s-ne svetlo;
s-ny výtlačok prvý exemplár knihy, časopisu

2. fyziol.: prvá s-ová sústava sústava reflexov vybavovaných konkrétnymi podnetmi;
druhá s-ová sústava (u človeka) sústava nervových spojov, v kt. je zákl. podnetom slovo

signatár -a m.

1. osoba, kt. podpísala zmluvu, vyhlásenie ap.

2. dipl. zmluvná strana (v medzinár. vzťahoch);

signatársky príd.: s. štát

signatúra -y -túr ž.

1. zn. knihy, predmetu ap. v knižnici, zbierke

2. podpis umelca na výtvar. diele

signovať nedok. i dok. d(áv)ať značku na niečo; označovať, označiť podpisom: s. rukopis, s-ná maľba

sihliak -a m., siheľ -hle ž. mladý ihličnatý strom

sihlina -y -lín ž.

1. mladý ihličnatý porast

2. zamokrený pozemok;

sihlinka -y -niek ž. zdrob.

sihoť -e ž. krovím a trávou porastená zem okolo rieky: mokrá, trávnatá s.

šija -e ž.

1. väz (význ. 1), tylo: mäsitá š.;
konská š.;
skloniť, zohnúť š-u i pren. podvoliť sa

2. geogr. úzky pás pevniny spájajúci polostrov s pevninou al. dve pevniny;

šijací príd. určený na šitie: š. stroj, š-ia dielňa, š-ie potreby