Význam slova "svãƒâ t" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

svätá ž. svätica

svätosvätý príd. expr. celkom istý, zaručený, skalopevný: to je s-á pravda;

svätý

I. príd.

1. náb. o kt. cirkev slávnostne vyhlásila, že hrdinsky praktizoval cnosti, a dala ho veriacim za vzor (a orodovníka), skr. sv.: s. Cyril a Metod, s. Svorad

2. súvisiaci s náb. predstavami a úkonmi: s-á omša;
s-é obrázky s náb. námetmi;
S-é písmo, Písmo s-é Biblia;
S-á zem Palestína;
S-á stolica a) najvyššia správa kat. cirkvi na čele s pápežom b) Vatikánsky mestský štát;
S. Otec pápež

3. expr. vynikajúci cnosťami, mravnosťou, bezúhonnosťou: žiť s-ým životom;
(ten veru) nie je s.

4. expr. nedotknuteľný, posvätný, drahý: rodina mu je s-á

5. kniž. vznešený (význ. 1), slávnostný, veľký: s-á chvíľa

6. expr. vzbudzujúci vážnosť svojou silou; oprávnený, spravodlivý: s. hnev, s-é nadšenie;
s. boj za spravodlivosť

7. expr. úplný (význ. 2), dokonalý, absolútny: s-é ticho;
s-á pravda i fraz. áno (zdôraznený súhlas)

● expr. robiť sa, tváriť sa s-ým predstierať nevinnosť;
mať s niekým, niečím s. pokoj a) nemať nič spoločné b) skoncovať;
mať s niekým s-ú trpezlivosť byť veľmi trpezlivý;
nič mu nie je s-é všetko znevažuje;
iron. s-á nevinnosť! a) tvári sa ako nevinný b) je naivný;