Význam slova "svi" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 76 výsledkov (1 strana)
-
sviatkovať nedok. hovor. prežívať sviatky: s. u rodičov
-
sviatočne prísl.: s. vyobliekaný;
cítiť sa s.; -
sviatočnosť -i ž.
-
sviatočný príd.: s. deň, op. všedný;
s-é šaty na sviatok;
s. obed, s-á nálada; -
sviatok -tka/-tku m.
1. deň prac. pokoja, nedeľa al. deň venovaný oslave, pamiatke niečoho, niekoho: štátny, cirkevný s.;
S. práce 1. máj;
vianočné, veľkonočné s-y Vianoce, Veľká noc;
výročné s-y;
svätiť s.;
tráviť s-y doma2. význ. al. slávnostný deň; význ. udalosť: rodinný s.;
príchod cirkusu bol pre deti s.● s. – piatok, s. – nesviatok každý deň, vždy;
nemať s-a ani piatka nemať nikdy oddych;
(šaty) na piatok i na s. vždy vhodné; -
sviatosť -i ž. náb. prostriedok, ktorým sa veriacim udeľuje osobitná milosť: s. krstu;
Oltárna s. eucharistia; -
sviatostný príd.: s-é dary
-
svíb -a m. drieň;
-
svíbový príd.: s-é krovie, drevo
-
švíček -čka m. zdrob. expr.
-
svieca -e sviec, sviečka -y -čok ž.
1. obyč. valcovitý voskový, stearínový ap. útvar s knôtom slúžiaci na svietenie: ozdobná s., zapáliť s-u
2. iba sviečka tech. súčasť zapaľovacieho mechanizmu niekt. motorov
3. hovor. žart. sopeľ (visiaci) pod nosom: utrieť si s-u, visí mu s.
● rovný ako s., vystrieť sa ako s.;
kniž. s. života mu dohorela zomrel;
pod s-ou býva → tma; -
sviečková -ej ž., vhodnejšie sviečkovica
-
sviečkovica -e -víc ž. najjemnejšia časť (hovädzieho) mäsa od chrbta; jedlo z tohto mäsa: s. na smotane
-
sviečočka -y -čiek ž. zdrob.
-
sviecový, sviečkový príd.: sviečková žiarovka v podobe sviečky;
-
svietidlo -a -diel s. osvetľovacie teleso, lampa: povalové s.
-
opak. svietievať -a
// svietiť sa neos. byť osvetlený umelým zdrojom: v kuchyni sa nes-i;
-
opak. svietievať sa
-
svietiplyn -u m. plyn vznikajúci rozkladnou destiláciou uhlia
-
svietiť -i nedok.
1. vydávať svetlo, žiariť: slnko, lampa s-i, hviezdy slabo s-ia;
2. používať svetelný zdroj na osvetlenie: s. elektrinou, s. si baterkou
3. mať v činnosti svetelný zdroj: o polnoci ešte s-l, v izbe ešte nes-ia
4. i svietiť sa lesknúť sa, blyšťať sa: oči (sa) mu s-ia;
expr. izba s-i čistotou; -
svietivka -y -viek ž.: zool. s. svätojánska svätojánska muška, Lampyria
-
svietivo prísl.;
-
svietivosť -i ž.
1. k svietivý: s. farieb
2. schopnosť svetelného zdroja osvetľovať; svetelná intenzita: s. žiarovky
-
svietivý príd.
1. kt. svieti, svietiaci: s-é plamienky
-
svietnik -a m. stojan na sviečky: strieborný, sedemramenný s.;
-
svietnikový príd.
-
svieži príd.
1. plný energie, na vzhľad mladistvý, čulý, čerstvý: cíti sa (telesne, duševne) s.;
s-a pleť2. pôsobiaci príjemne, osviežujúci, čerstvý: s. vetrík, s-e ráno, s-a vôňa
-
sviežo prísl.: vyzerať s.;
s. napadnutý sneh; -
sviežosť -i ž.
-
švih
I. -u m.
1. švihnutie: š. prúta, š. bičom;
tel. rýchly pohyb do krajnej polohy2. hovor. sviežosť (význ. 1), ľahkosť, elegancia: (ne)mať š.;
-
šviháckosť -i ž., šviháctvo -a s.
-
švihácky príd. i prísl.: š. výzor, š. mladík;
š. sa správať; -
švihadielko -a -lok s. zdrob.
-
švihadlo -a -diel s. povraz (s držadlami), kt. sa pri švihaní preskakuje;
-
švihadlový príd.;
-
švihák -a mn. -ci m. hovor. nápadne elegantne oblečený a nápadne sa správajúci muž, fičúr, elegán;
-
švihať nedok.
1. prudko pohybovať obyč. niečím pružným: š. prútom, bičom, chvostom;
š. nohou, rukou;2. biť, udierať obyč. niečím pružným, šibať, šľahať: š. koňa, š. korbáčom po chrbte;
š. sa prútom3. expr. veľmi rýchlo sa pohybovať; bežať, utekať: š. dolu kopcom;
š-te! ponáhľajte sa! hovor. š. deväťdesiatkou; -
dok. švihnúť -e -ú -hol
// švihnúť sa hovor. expr.
1. poponáhľať sa (význ. 1, 2): š-ite sa, lebo prídeme neskoro!
-
švihom prísl.
1. prudkým, rýchlym pohybom: š. preskočiť plot
-
švihový príd. k 1: š. krok
II. švih cit. naznač. švihnutie
-
švík -a m. šev (význ. 1, 2): dvojitý, úzky š.;
lingv. morfematický š.; -
švíkový príd.;
-
sviňa -e svíň ž. úžitkové domáce zviera chované na mäso a masť, ošípaná, zool. Sus;
samica tohto rodu, prasnica: chovať s-e, zabiť s-u;
divá s. diviak;● expr.: špinavý ako s. veľmi;
pristane mu to ako s-i → rohy;
ja som s tebou s-e nepásol nie si mi roveň;
ja → pán, ty pán, kto bude s-e pásť? hádzať → perly s-iam; -
švindeľ -dľa m. hovor. podvod, klamstvo: to je (obyčajný) š.
-
švindlerka -y -riek, švindliarka -y -rok ž.;
-
švindlerský, švindliarsky príd.;
švindlersky, švindliarsky prísl.
-
švindľovať nedok. hovor. podvádzať (význ. 1), klamať: š. pri hre
-
sviniar -a m.
1. hrub. nadávka obyč. neslušnému, vulgárnemu človekovi: nadať niekomu do s-ov;
starý s.2. v min. pastier svíň;
-
sviniarik -a mn. -ci/-ovia m. zdrob.
-
sviniarka -y -rok ž.;
-
sviniarsky príd. k 1 i prísl.: hrub. sviniar s. nadávka;
s. sa správať; -
svinka -y -niek ž.
1. zdrob. k sviňa
2. expr. (atramentová) machuľa
-
svinsky prísl. pejor.: s. sa zachovať nepekne;
-
svinský, svinčí príd.: s. chliev, s-á (-ia) koža;
● expr. hnať niekoho s-ým krokom rázne zaháňať;
-
svinstvo -a -tiev s. hrub.
1. špina (význ. 1), neporiadok: mať v byte s.
2. nečestný čin, podlosť: to je s., že zradil
3. nemravnosť (význ. 2), oplzlosť: mať záľubu vo s-ách, dopustiť sa s-a
4. potrava, vec veľmi zlej akosti: nejedz také s.;
s takým s-om sa nedá pracovať -
svišť2 -a mn. N a A -e m. menší horský hlodavec v nebezpečenstve hvízdajúci, zool. Marmota;
-
svist, svišť1 -u m. svišťanie (význ. 1): s. kosy
-
svišťať -í -ia -šť/-i! nedok.
1. vydávať hvízdavý zvuk (obyč. pri prudkom pohybe), hvižďať, fičať: bič, kosa, vietor s-í
2. expr. letieť (význ. 4), fičať: strely, guľky len tak s-ia
-
svišťavo, svištivo prísl.
-
svišťavý, svištivý príd. svištiaci, hvízdavý: s. vietor, zvuk;
-
sviští príd.: s-ia kožušina
-
svit -u m.
1. svetlo (význ. 1), žiara, jas: slnečný, mesačný s.;
2. svitanie, úsvit, brieždenie: (vstáva) pred s-om, na s-e
● od s-u do mrku, do noci celý deň
-
svitať nedok.
1. neos. s-á (postupne) nastáva denné svetlo, brieždi sa, rozvidnieva sa: vstávať pred s-ním, na s-ní, za s-nia;
2. iba 3. os. (o začínajúcom sa dni) prichádzať, nastávať: s-á nové ráno;
-
dok. svitnúť -e -ú -tol: neos. len čo s-e, odídeme;
s-l nový deň;
s-lo slnko vyšlo -
švitoriť nedok. štebotať, šveholiť: škovránky, lastovičky š-ia;
-
švitorivo prísl.
-
švitorivý príd. kt. švitorí: š. vtáčik;
š-é deti; -
svižko prísl.;
-
svižkosť -i ž.
-
svižne prísl.: s. kráčať;
-
svižnosť -i ž.
-
svižný príd. rýchle a pružne sa pohybujúci, prebiehajúci, svižký, šibký, vrtký, rezký: s. mládenec, s-é pohyby;
s-é tempo;