Význam slova "sv" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 308 výsledkov (3 strán)

  • sv. skr. svätý

  • šváb -a mn. N a A -y m. veľký čierny hmyz živiaci sa odpadkami z jedál ap., zool. Blatta: zo škár vyliezli š-y

    je ako š. dotieravý;
    zaliezť ako š. dobre sa skryť

  • švabach -u m. lomené gotické písmo použ. v min. aj u nás;

  • švabachový príd.

  • švác cit. naznač. úder alebo hodenie: š. ho po líci;
    š. kameň do vody

  • nedok. švácať -a

    // švacnúť sa

    1. š. sa o skalu

    2. š. sa do postele;

  • nedok. švácať sa

  • sváčik -a, sváčko -a mn. -ovia m. hypok.

  • švacnúť -e -ú -col dok. hovor. expr.

    1. udrieť (význ. 1, 2), švihnúť: š. niekoho po hlave

    2. hodiť (význ. 1), vrhnúť: š. tanier o zem, š. kameň do vody;

  • svadba -y -dieb ž.

    1. súhrn obradných úkonov a zvykov pri vstupe do manželstva, sobáš: deň s-y, mať s-u v kostole, na obecnom úrade;
    → strieborná, → zlatá s.

    2. hostina pri príležitosti sobáša, svadobná veselica: vystrojiť bohatú s-u

    3. hovor. sprievod svadobčanov: stretnúť s-u

    mať s-u sobášiť sa

    najesť sa ako na s-e veľa, dobre;

  • svadobčan -a mn. -ia m. účastník svadby, svadobník;

  • svadobčianka -y -nok ž.

  • svadobníčka -y -čok ž.;

  • svadobnícky príd.

  • svadobník -a mn. -ci m. svadobčan;

  • svadobný príd. sobášny: s-á hostina, s-é šaty, s. dar, s-é oznámenie, s-á cesta

  • švagor -gra mn. -ovia m. manželov al. manželkin brat, sestrin manžel;

  • švagrík -a mn. -ci, švagorko -a mn. -ovia m. zdrob. hypok.

  • švagriná -ej mn. -é -rín ž. manželova al. manželkina sestra, bratova manželka;

  • švagrinka -y -niek ž. zdrob. hypok.

  • švagrovci -ov m. mn. manželia vo švagrovskom vzťahu s inou manželskou dvojicou

  • švagrovský príd.: š. vzťah;

  • švagrovstvo -a s.;

  • svah -u m. naklonená časť terénu, stráň, úboč, breh: horský s., strmý s., s. násypu, ísť hore, dolu s-om;

  • svahovitý príd. majúci svah(y): s. terén

  • svahový príd.

  • svák, hovor. sváko -a mn. -ovia m.

    1. tetin manžel

    2. iba sváko oslovenie al. pomenovanie dospelého muža (obyč. deťmi na vidieku);

  • sval -u m. pohybový ústroj tela zložený z tkaniva schopného zmrašťovať sa: brušné s-y, pevné, tvrdé s-y, napnúť s-y;

  • svalisko -a -lísk s., v jedn. i m. zvel.

  • svalnatieť -ie -ejú nedok. stávať sa svalnatým: nohy pri tréningu s-jú

  • svalnatý príd. kt. má (dobre) vyvinuté svaly: s. atlét, s-é telo

  • svalovec -vca mn. N a A -e m. neživ. larva červa cudzopasiaceho v svalstve, zool. Trichina;

    svalovec -vca m. živ. expr., často iron. svalnatý muž

  • svalovina -y ž. svalová hmota; svalstvo: srdcová s.

  • svalový príd.: s-é tkanivo;
    s-á horúčka;

  • svalstvo -a s. hromad. svaly: krčné s., uvoľniť s.

  • švanda -y švánd ž. subšt. zabavenie (význ. 1), huncútstvo, pestvo, psina: urobiť, zažiť š-u;
    rozprávať š-y veselé historky, vtipy

  • švandovný príd. subšt. zábavný (význ. 2), smiešny: š-á príhoda, pieseň;
    švandovne prísl.

  • švandra -y -dier ž. pejor. pobehlica

  • svár -u m. kniž. spor (význ. 2), hádka, zvada, škriepka; nezhoda

    jablko s-u

  • sváriť sa -i nedok. kniž. vadiť sa, hádať sa, prieť sa, škriepiť sa

  • svárlivo prísl.;

  • svárlivosť -i ž.

  • svárlivý príd. kniž. hádavý, neznášanlivý, škriepny, hašterivý: s. človek;

  • švárny príd. pekný (význ. 1), driečny: š. mládenec, š-e dievča

  • svat -a mn. -i/-ovia m. tesť a svokor medzi sebou a vo vzťahu jedného z nich k manželke druhého;
    starý s. starejší

  • svätá ž. svätica

  • svätec -tca m.

    1. cirk. kto bol vyhlásený za svätého, svätý: obrazy s-ov

    2. expr. kto vyniká spravodlivosťou, mravnosťou, je martýr ap.: bol to dobrý človek, s.;

  • svätenička -y -čiek ž. nádoba na požehnanú (svätenú) vodu

  • svätený príd. posvätený al. požehnaný cirk. úkonom: s-á voda požehnaná

    expr.: báť sa niekoho, niečoho ako čert s-ej vody veľmi;
    nepomôže mu ani s-á voda celkom nič

  • svätica -e -tíc ž.

  • opak. svätievať -a

  • svätiť nedok.

    1. cirk. obradom robiť posvätným, posväcovať, posviacať: s. vodu (novšie) požehnávať

    2. uctievať, oslavovať: s. pamiatku solúnskych bratov

    3. ustáleným spôsobom (odpočinkom, náb. obradmi, zvykmi ap.) prežívať: s. nedele, sviatky

    cieľ, účel s-í → prostriedky;

  • svatka -y -tiek ž. testiná a svokra medzi sebou a vo vzťahu jednej z nich k manželovi druhej

  • sväto, sväte prísl. k 3, 5 – 7: s. sa tváriť, s. veriť;

  • svätodušný príd. vzťahujúci sa na cirk. sviatky zoslania Sv. Ducha, turíčny: S-á nedeľa, s-é sviatky

  • svätojánsky príd.

    1. vzťahujúci sa na sv. Jána Krstiteľa al. jeho sviatok, jánsky: s-a noc z 23. na 24. júna opradená ľud. povesťami a poverami;
    s-e ohne pálené v predvečer sviatku sv. Jána

    2. v rozlič. názvoch: s-a muška hmyz so svetielkujúcimi ústrojmi, zool. svietivka s-a;
    s. chlieb vždyzelený stredomorský strom, bot. rohovník Ceratoria;
    usušený jedlý plod tohto stromu v podobe zhrubnutého struku

  • svätokrádež -e ž. náb. znesvätenie al. zneuctenie sviatostí al. osôb, predmetov, miest zasvätených Bohu: dopustiť sa s-e;

  • svätokrádežne prísl.

  • svätokrádežný príd.: s. čin;

  • svätokupectvo -a s. hist. kupovanie al. predávanie duchovných skutočností

  • svätopeterský príd. vzťahujúci sa na sv. Petra: s-é kľúče;
    S. chrám bazilika vo Vatikáne

  • svätorečenie -ia s. cirk. kanonizácia

  • svätosť -i ž.

    II. svätý m. svätec: sochy s-ých;
    cirk. Sviatok všetkých s-ých, Všetkých s-ých 1. novembra

    expr.: stáť ako s. za dedinou bezradne;
    ani s. mu nepomôže nik;
    → videl všetkých s-ých;
    trocha hrub. ani s-ému! nie (silný zápor);
    traja z(a)mrznutí s-í;
    komu Pán Boh, tomu všetci s-í;

  • svätostánok -nku m. cirk. schránka, v kt. sa (v kat. kostoloch) uschováva hostia

  • svätoštefanský príd. vzťahujúci sa na sv. Štefana, najmä na uhorského kráľa Štefana I., al. jeho sviatok: S. dóm známy gotický kostol vo Viedni;
    hist. S-á koruna uhorská ríša za panovania kráľa Štefana I., Uhorsko

  • svätosväte prísl.: byť o niečom s. presvedčený, s. sľubovať

  • svätosvätý príd. expr. celkom istý, zaručený, skalopevný: to je s-á pravda;

  • svätováclavský príd. vzťahujúci sa na sv. Václava al. jeho sviatok: s-é legendy

  • svatovci -ov m. mn. rodičia syna vo vzťahu k rodičom jeho ženy a naopak

  • svätovojtešský príd. vzťahujúci sa na sv. Vojtecha al. jeho sviatok: s. kult;
    s. kalendár tradične vydávaný Spolkom sv. Vojtecha

  • svätožiara -y -žiar ž. kruhová žiara okolo hlavy al. celej postavy (v zobrazení Boha, svätcov); symbol svätosti, slávy, aureola, gloriola;

  • svätuškár -a m. pejor. prepiato al. pokrytecky nábožný al. mravný človek, pobožnostkár: pokrytecký s.;

  • svätuškárka -y -rok ž.;

  • svätuškársky príd. i prísl.: s. výzor;
    s. sa tváriť;

  • svätuškárstvo -a s.

  • svätvečer -a m. kniž. Štedrý večer

  • svätý

    I. príd.

    1. náb. o kt. cirkev slávnostne vyhlásila, že hrdinsky praktizoval cnosti, a dala ho veriacim za vzor (a orodovníka), skr. sv.: s. Cyril a Metod, s. Svorad

    2. súvisiaci s náb. predstavami a úkonmi: s-á omša;
    s-é obrázky s náb. námetmi;
    S-é písmo, Písmo s-é Biblia;
    S-á zem Palestína;
    S-á stolica a) najvyššia správa kat. cirkvi na čele s pápežom b) Vatikánsky mestský štát;
    S. Otec pápež

    3. expr. vynikajúci cnosťami, mravnosťou, bezúhonnosťou: žiť s-ým životom;
    (ten veru) nie je s.

    4. expr. nedotknuteľný, posvätný, drahý: rodina mu je s-á

    5. kniž. vznešený (význ. 1), slávnostný, veľký: s-á chvíľa

    6. expr. vzbudzujúci vážnosť svojou silou; oprávnený, spravodlivý: s. hnev, s-é nadšenie;
    s. boj za spravodlivosť

    7. expr. úplný (význ. 2), dokonalý, absolútny: s-é ticho;
    s-á pravda i fraz. áno (zdôraznený súhlas)

    expr. robiť sa, tváriť sa s-ým predstierať nevinnosť;
    mať s niekým, niečím s. pokoj a) nemať nič spoločné b) skoncovať;
    mať s niekým s-ú trpezlivosť byť veľmi trpezlivý;
    nič mu nie je s-é všetko znevažuje;
    iron. s-á nevinnosť! a) tvári sa ako nevinný b) je naivný;

  • svätyňa -e -týň ž.

    1. obyč. budova určená na náb. obrady, kostol, chrám; modlitebnica: pohanská, kresťanská s.

    2. posvätné miesto, kde sa pripomína nejaká mimoriadna udalosť, vec ap.: lurdská s.

  • švec ševca m. zastar. obuvník;

  • svedčať -í -ia nedok. byť vhodný, pristať, slušať, hodiť sa, svedčiť (význ. 4): šaty jej s-ia;
    neos. urobiť niečo, ako s-í ako sa patrí, ako sa sluší

    // svedčať sa patriť sa, slušať sa, svedčiť sa: nes-í sa odvrávať, aby si odvrával;
    neos. správaj sa, ako sa s-í

  • opak. k 1 – 3 svedčievať -a

    // svedčiť sa svedčať sa: nes-í sa odvrávať, aby si odvrával;
    neos. správaj sa, ako sa s-í

  • švédčina -y ž. švédsky jazyk

  • svedčiť nedok.

    1. vypovedať pred súdom, úradom (ako svedok): s. proti obžalovanému;
    krivo s. vedome klamať

    2. stávať sa dôkazom, ukazovať: jeho oči s-li o obdive, výsledky s-ia proti nemu;
    všetko s-í o tom, že ... nasvedčuje

    3. zastaráv. súhlasiť, prisviedčať: aj s-l, aj nesúhlasil

    4. svedčať: šaty jej s-li;
    neos. urobiť niečo, ako s-í ako sa patrí, ako sa sluší

    kto mlčí, ten s-í;

  • svedčne prísl. ako sa patrí, náležite: s. sa správať

  • svedčný príd. kt. pristane, svedčí: s-é šaty;

  • svedecký príd.: s-á výpoveď;

  • svedectvo -a -tiev s.

    1. hodnoverné tvrdenie, osvedčenie o niečom; závažná správa: odoprieť s.;
    podľa s-a účastníkov

    2. kniž. dôkaz niečoho, doklad, prejav: výsledky sú s-om ich úsilia;
    s. úpadku

    (vy)dávať s. o niečom, o niekom svedčiť, prezrádzať

  • svedkyňa -e -kýň ž.;

  • svedočné s. suma poskytnutá svedkovi na náhradu výdavkov spojených so svedčením na súde

  • svedok -dka mn. -ovia m.

    1. kto svedčí (význ. 1): korunný s. hlavný;
    krivý, falošný s. vypovedajúci nepravdu;
    výpoveď s-ov

    2. kto je prítomný pri dôležitom konaní, aby to dosvedčil, overil: s-ia pri sobáši, pri závete

    3. osobne prítomný pozorovateľ istej udalosti: očitý s. zrážky;
    povedať niekomu niečo bez s-ov;

    byť s-om svedčiť

    volať niekoho, niečo za s-a odvolávať sa na autoritu niekoho, niečoho;

  • svedomie -ia s. vedomie a pocit zodpovednosti za svoje činy z hľadiska mravných zásad: výčitky s-ia;
    povedal to s dobrým s-ím zodpovedne;
    spytovanie s-ia uvažovanie o svojom morálnom správaní, náb. zisťovanie spáchaných hriechov, súčasť spovede

    mať čisté s. a) necítiť vinu b) nemať účasť na niečom nenáležitom;
    mať zlé s. mať pocit viny;
    mať niekoho na s-í zaviniť niečie nešťastie, smrť;
    niečo na s-í a) zavinil niečo zlé b) niečo ho trápi, ťaží;
    s. ho hryzie trápi ho pocit viny;
    vziať si niekoho, niečo na s. prevziať zodpovednosť;
    (konať) podľa svojho najlepšieho → vedomia a s-ia;
    mať to s., nemať toho s-ia môcť, nemôcť niečo vykonať;
    expr.: nemať s., s-ia byť bezcitný;
    stúpať, vstupovať niekomu do s-ia dohovárať

  • svedomito, svedomite prísl.: s. pracovať;

  • svedomitosť -i ž.

  • svedomitý príd. konajúci povinnosti zodpovedne a spoľahlivo; statočný; svedčiaci o tom: s. človek, pracovník, v práci je s.;
    s-é štúdium;

  • švédsky príd. k Švéd, Švédsko: š. jazyk;
    š-a oceľ;
    š-a misa obložená;

    švédsky prísl.: hovoriť (po) š.

  • švehla -y -hiel ž. drobný hmyz podobný malým rybičkám žijúci vo vlhkom prostredí, zool. Lepisma

  • šveholiť -ľ! nedok. štebotať, švitoriť: škovránok, vtáča š-í;

  • sverepo prísl.;

  • svereposť -i ž.

  • sverepý príd. kniž. ukrutný, krutý, surový, prudký: s. človek;

  • svet -a m.

    1. vesmír, kozmos: vznik s-a

    2. Zem so všetkým, čo na nej jestvuje; všetko, čo jestvuje okolo nás: mapa s-a, cesta okolo s-a, národy s-a, udalosti vo s-e, poznávať s.;
    → Starý s.;
    → Nový s.;
    majstrovstvá, majster s-a v šport. disciplínach

    3. svety kniž. nebeské telesá, galaxie: neobjavené s-y

    4. ďaleké kraje, cudzina: cestovať po s-e;
    ísť do s-a, svetom

    5. expr. ľudia, ľudstvo, verejnosť: s. sa mu smeje, zišlo sa mnoho s-a

    6. život (ľudí na zemi); jeho usporiadanie: budovanie nového s-a;
    teraz je už iný s.;
    užívať s., s-a;
    publ. krajiny tretieho s-a rozvojové

    7. okruh ľudí s rovnakými záujmami; skupina jedincov rovnakého druhu: podnikateľský s., hokejový s.;
    ľudia veľkého s-a tzv. vyššej spoločnosti;
    rastlinný, živočíšny s.

    8. okruh (význ. 3), pole, sféra: myšlienkový, citový s. (dieťaťa);
    rozprávkový s.;
    domov, to je jeho s.;
    otvorili sa mu nové s-y

    ôsmy div s-a;
    od → výmyslu s-a;
    publ. dosky, ktoré znamenajú s. divadlo;
    prísť na s. narodiť sa;
    uzrieť svetlo s-a;
    priviesť na s. porodiť;
    kniž.: na onom s-e po smrti;
    odísť zo s-a, opustiť tento s. zomrieť;
    mať sa k s-u, byť na s. súci byť čulý, schopný;
    nestratí sa vo s-e uplatní sa;
    zniesť zo s-a;
    hýbať s-om;
    (ne)urobiť → dieru do s-a;
    expr. rozprávať, tárať ap. do s-a, vospust s-a bez rozmyslu;
    (ne)vedieť, ako sa s. krúti, točí, ako (ten) s. beží a) (ne)poznať úskalia života b) (ne)vedieť, čo sa deje;
    s. sa s ním krúti má závrat;
    preto sa s. nezrúti nič zvláštne sa nestane;
    (je to) kus s-a ďaleko;
    je mu s-a žiť má sa dobre;
    ani za (celý, živý) s., za nič na s-e za nijakých okolností;
    to s. nevidel! výraz údivu, rozhorčenia ap.;
    expr.: myslí si, že všetku múdrosť s-a pojedol, lyžicou vychlípal je namyslený;
    (odvtedy,) čo s. s-om stojí odjakživa;

  • svetáčka -y -čok ž.;

  • svetáckosť -i ž.;

  • svetácky príd. i prísl.: s-e spôsoby veľkosvetské, mondénne;
    s. sa správať;

  • svetáctvo -a s. svetácky spôsob života

  • svetadiel -a/-u m. suchá, istým spôsobom oddelená časť sveta (Zeme), kontinent: africký s.;
    na Zemi je sedem s-ov

  • sveták -a mn. -ci m. často pejor. kto (pôžitkársky, bez zábran) užíva život; kto sa vyzná vo svete: skúsený s.;

  • svetaskúsený príd. kt. pozná svet, skúsený vo svete: s. cestovateľ, obchodník

  • svetelne prísl.;

  • svetelnosť -i ž. schopnosť vydávať svetlo; miera, st. tejto schopnosti: s. hviezd

  • svetelný príd.

    1. súvisiaci so svetlom, pozostávajúci zo svetla: s. lúč, s-á energia;
    astron. s. rok vzdialenosť, ktorú prejde svetlo za 1 rok

    2. vyžarujúci svetlo, svietiaci: s. zdroj, s-á reklama;

  • sveter -tra L -i mn. -e m. vrchná pletená al. háčkovaná súčasť oblečenia s rukávmi: teplý, lyžiarsky s.;
    s. na zapínanie;

  • svetielko -a -lok zdrob. k 1, 2, svetielce -a -lec s. zdrob. expr. k 1, 2

  • svetielkovať nedok. vyžarovať slabé svetlo: biely fosfor s-je, s-nie svätojánskych mušiek

  • svetlica -e -líc ž. raketa na osvetľovanie al. signalizáciu

  • svetlička -y -čiek ž. modridlo

  • svetlík -a m.

    1. šachta v dome (na vetranie) al. medzi domami: kúpeľňa s oknom do s-a

    2. otvor na prepúšťanie svetla (v múre, na streche ap.)

  • svetlo1 -a -tiel s.

    1. viditeľné (elektromagnetické) žiarenie umožňujúce vnímanie zrakom: slnečné, mesačné, umelé s.;
    elektrické s., červené, tlmené s. osvetlenie;
    vstávať za s-a vo dne, op. za tmy

    2. zdroj svetla, svietidlo, lampa: zapáliť, zahasiť s.;
    pouličné s-á;
    dones s.! motor. diaľkové, smerové s-á;
    cirk. → večné s.

    3. iba mn. svetlá cestná svetelná signalizácia na reguláciu dopravy: na križovatke sú s., s. nefungujú

    4. hovor. používanie elektr. energie na svietenie: poplatky za s.

    uzrieť s. sveta;
    vyjsť na s. sveta prezradiť sa;
    postaviť niečo do priaznivého, nového s-a podať priaznivo, novo;
    to → vrhá zlé s. na niekoho, niečo;
    vniesť do niečoho s. objasniť;
    s-á a tiene niečoho dobré a zlé stránky;
    s. na konci tunela nádej na zlepšenie situácie;

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV