Význam slova "su" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

suverén -a m.

1. suverénny vládca

2. hovor. kto niečo vynikajúco ovláda: vo svojom odbore je s.

3. obyč. pejor. kto je povýšenecký k druhým, kto pohŕda druhými: správa sa ako s.;

suverenita -y ž. suverénnosť: štátna s.;
s. v spoločenskom vystupovaní

suverénka -y -nok ž.

suverénne prísl.;

suverénnosť -i ž.

suverénny príd.

1. zvrchovaný (význ. 1), nezávislý: s. štát;
s. vládca

2. dokonalý (význ. 1, 2), úplný, absolútny: s. víťaz pretekov, s. odborník

3. obyč. pejor. povýšenecký, povznesený: s-e správanie, s. tón reči;

šúveriť nedok. skrúcať (význ. 1), krčiť (význ. 1), kriviť: š. lístok

// šúveriť sa: list, papier, dyha sa š-í

súvetie -ia s. spojenie dvoch al. viacerých viet tvoriace významový aj formálny celok, zložená veta: priraďovacie, podraďovacie s., jednoduché, zložené s.;

súvetný príd.

súvis -u m. vzájomný (vnútorný) vzťah, spojitosť, súvislosť (vecí, javov): hľadať, nájsť s. s udalosťami;
rozprávať bez s-u

□ mať s. súvisieť;
dávať, uvádzať do s-u;

súvisieť -í -ia nedok. byť vo vzájomnom vzťahu, mať súvis: príčina a následok s-ia, úzko s. s niečím;
fakty (spolu) nes-ia

súvislo, súvisle prísl.: s. rozprávať;

súvislosť -i ž.

1. k súvislý: s. čiary

2. súvis, spojitosť, zviazanosť, spätosť: priama, príčinná, významová s.;
hľadať, nájsť s. medzi javmi;
v iných s-iach;

súvislý príd.

1. tvoriaci celok, neprerušený, jednoliaty: s-á čiara, s. rad domov

2. majúci vnútorný zmysel, plynulý, neprerušený: s-á veta, reč, s. text;

súvzťažne prísl.;

súvzťažnosť -i ž.: s. formy a obsahu

súvzťažný príd. kt. je vo vzájomnom vzťahu s niečím, odpovedajúci si, korelačný: s-é pojmy, dvojice;

súžba -y -žob ž. poet. súženie, sužoba: ľudské s-y

súženie -ia s. teles. i duš. utrpenie, veľké trápenie, súžba; starosti, ťažkosti: prežívať radosť i s.

□ mať s. sužovať sa

súžiť -i nedok. spôsobovať súženie, trápiť, sužovať: s-i ho choroba, bieda

// súžiť sa mať súženie, sužovať sa, trápiť sa: s. sa pre milého

súžitie -ia s. kniž. spolužitie, spolunažívanie: s. muža so ženou, rodičov a detí

sužoba -y -žôb ž. expr. súženie, súžba

sužovať nedok. súžiť: s-je ho choroba, svedomie

// sužovať sa súžiť sa: s-je sa pre maličkosť

súzvučne prísl.;

súzvučnosť -i ž.

súzvučný príd.: s. akord, s-é hlasy;

súzvuk -u m. súčasné (harmonické) znenie niekoľkých tónov, zvukov, harmónia: s. hlasov, hudobných nástrojov;