Význam slova "straň" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

stráň -e ž. úbočie, svah: strmá, slnečná s.;
na s-i sa pasú ovce

strana -y strán ž.

1. priestor, oblasť, plocha ležiaca naľavo al. napravo od niečoho, bok: ľavá s. rieky, pravá s. pľúc;
prejsť na druhú s-u ulice

2. plocha nejakého predmetu: lícová, rubová s. (látky);
spodná, vrchná s.;
predná s. domu

3. plocha listu v knihe, časopise ap., stránka: úvodník na prvej s-e

4. čiara, úsečka ohraničujúca nejakú plochu: s-y trojuholníka

5. priestor ležiaci v istom smere; smer: rozpŕchli sa na všetky s-y;
štyri svetové s-y

6. rodová, príbuzenská vetva: starý otec z matkinej s-y

7. kto sa zúčastňuje na (dvojstrannom) rokovaní, súdnom konaní ap., stránka: obidve s-y sa dohodli;
práv. zmluvná s., žalovaná s.

8. jednotlivec, skupina vo vzťahu k inému jednotlivcovi, skupine (obyč. s odlišným postojom): zhromaždenie sa rozdelilo na dve s-y;
právo je na našej s-e

9. polit. organizácia vystupujúca za záujmy istej spoloč. skupiny: sociálnodemokratická s., Slovenská národná s.;
politické s-y, s-y vládnej koalície, opozičné s-y;
člen s-y, byť v s-e

● stáť, byť na s-e niekoho podporovať ho, zastávať sa ho;
chytiť, držať niekomu s-u prejaviť, prejavovať súhlas s ním;
prejsť, prebehnúť na druhú s-u (vo vojne) k protivníkovi;
ísť na (malú, veľkú) s-u vykonávať teles. potrebu;
z mojej, našej s-y čo sa mňa, nás týka;
(to je) → druhá s. mince;

stranička -y -čiek ž. zdrob. obyč. pejor. k 9

straníčka -y -čok ž.

straníckosť -i ž.;

stranícky príd. týkajúci sa polit. strany al. jej členov: s. prístup;
s-a legitimácia, disciplína, propaganda;

stranícky prísl.;

straníctvo -a s. straníckosť

straník -a mn. -ci m. člen strany, v nedávnej min. najmä komunistickej, op. nestraník: schôdzka s-ov;

straniť nedok. kniž. byť na strane niekoho, niečoho, prejavovať súhlas s niečím, nadŕžať: s. modernému umeniu, s. domácim hráčom

strániť sa -i nedok. vyhýbať sa, bočiť, obchádzať: s. sa ľudí, s-ia sa ho pre jeho správanie

stránka -y -nok ž.

1. strana (význ. 3): posledné s-y knihy;
na s-ach novín sa dočítame veľa zaujímavého v novinách

2. vlastnosť, črta človeka, veci, javu z istého hľadiska: kladná, záporná s. (povahy), obsahová, zvuková s. (predstavenia), vyhovovať zo všetkých s-ok;
z organizačnej s-y je všetko v poriadku;
z tejto s-y čo sa toho týka

3. strana (význ. 7); občan vo vzťahu k inštitúcii, s kt. prichádza do styku: s-y sa dohodli na spoločnom postupe;
úradné hodiny pre s-y

● to je jeho silná s. v tom vyniká;
to je jeho slabá s. a) v tom je slabý, nevyniká b) to je jeho záľuba, má to rád;

stránkovací príd. určený na stránkovanie: s. stroj

stránkovať nedok. označovať poradie stránok v publikácii, tlačive ap.: chybne s-ná kniha

stránkový príd. k 1, 3: s-á korektúra;
s-é hodiny, dni pre stránky

stránočka -y -čiek ž. zdrob. expr. k 3;

štranok, štránok -nku m. hovor. povraz

stranou prísl. bokom (význ. 1): trocha s. stojí dom

stranový príd.;

stračí príd.: s. škrek

● rozpráv. zámok na s-ej nôžke

strašiak -a m.

1. figúra z palíc, handár ap. na plašenie vtákov (v poli, záhrade ap.): s. v makovom poli;

2. strašidlo (význ. 1), mátoha;

● expr. vyzerať ako s. do maku, do kapusty, do konopí a) chorobne b) neupravene

strašidelne prísl.;

strašidelnosť -i ž.

1. k strašidelný

2. strašidelný skutok; strašidelné dielo

strašidelný príd. vzbudzujúci strach, hrôzostrašný, mátožný, príšerný: s-ý sen, s-é ticho;

strašidielko -a -lok s. zdrob. expr.

strašidlo -a -diel s.

1. fantáziou, poverou vytvorené zjavenie vzbudzujúce strach, mátoha: veriť v s-á, báť sa s-diel;

2. strašiak (význ. 1): s. v poli;

● expr. vyzerať ako s. a) chorobne b) neupravene;

opak. strašievať -a

strašiť nedok.

1. podľa povery ukazovať sa ako strašidlo (obyč. v noci), mátať: na zámku s-í bezhlavý rytier;
neos. v dome s-í ukazuje sa strašidlo

2. naháňať strach, desiť, ľakať; vyhrážať sa: s. deti (mátohou, bitkou);
expr. vo svete s-í terorizmus

3. hovor. expr. nepríjemne pôsobiť; mátožiť: v kuchyni s-í neumytý riad

● expr. s-í mu v hlave čudácky sa správa;

straško -a mn. -ovia m. expr. bojazlivý človek, bojko

strašlivo prísl.

strašlivý príd. expr. strašný (význ. 1), hrozný, ukrutný: s-á bitka;

strašne prísl.: s. pôsobiť;
hovor. expr. s. sa báť veľmi;
ako sa máš? – s. veľmi zle

strašný príd.

1. vzbudzujúci strach, hrozný, desný: s-á tvár, predstava, s. zločin;
bolo to s-é;
hovor.: je s-é počasie zlé;
to je s-é veľmi nepriaznivá, nepríjemná vec

2. hovor. expr. veľký, ohromný, náramný, hrozný: s. pijan, s-á sila, s. smäd;

výstražne prísl.

výstražný príd.: v-á tabuľa, dopravná značka;