Význam slova "str" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 494 výsledkov (5 strán)

  • štrngot -u m. štrngotanie: š. mincí, pohárov

  • štrngotať -ce -cú -cúc/-tajúc nedok. štrngať (význ. 1, 2): poháre š-ú;
    š. kľúčmi

  • strnisko -a -nísk s. pole po skosení; zvyšky stebiel trčiacich zo zeme na takom poli: pusté s-á;
    chodiť po pichľavom s-u;
    zaorať, podmietnuť s.;

  • strniskový príd.: s-á orba

  • strnulo, strnule prísl.;

  • strnulosť -i ž.

  • strnulý príd., vhodnejšie meravý (význ. 1, 2), nepružný, konzervatívny: s-á spoločnosť, s-é názory;
    s. výraz stŕpnutý, meravý;

  • strnúť -ie -ú dok., vhodnejšie stŕpnuť (význ. 1, 2): nohy mu s-li;
    s-l od ľaku

  • strofa -y -rof ž. sloha: báseň v piatich s-ách;

  • strofický príd.: s-á stavba básne

  • stroho prísl.: s. sa správať;

  • strohosť -i ž.

  • strohý príd.

    1. odmeraný (význ. 2), chladný, prísny, strmý; svedčiaci o tom: s. človek;
    s-é gesto;
    s-á odpoveď úsečná

    2. kt. nie je komplikovaný, jednoduchý, triezvy: s-é tvary;
    s-é fakty číre;

  • stroj -a m. mech. systém vykonávajúci al. uľahčujúci prácu al. meniaci jednu energiu na druhú: počítací, rezací, písací, šijací, žací s.;
    diktovať (priamo) do s-a osobe píšucej na stroji;
    hodinový s. mechanizmus;
    hovor. pekelný s. časovaná bomba

    robiť ako s. a) presne, pravidelne b) mechanicky;

  • strojár -a m. pracovník v strojárstve, strojársky odborník; študent strojníckej stred. školy al. fakulty;

  • strojáreň -rne ž. závod, v kt. sa vyrábajú stroje

  • strojárka -y -rok ž.;

  • strojársky príd.: s-e výrobky, s-e závody;
    s. robotník

  • strojárstvo -a s. priemyselné odvetvie vyrábajúce stroje: ťažké, ľahké s.;

  • strojca -u mn. -ovia m. kniž. kto niečo chystá, pripravuje, pôvodca: s. sprisahania;

  • strojček -a m. zdrob.: holiaci s. prístroj

  • strojene prísl.;

  • strojenosť -i ž.

  • strojený príd. nie skutočný, predstieraný, neprirodzený, hraný, afektovaný: s. záujem, smiech, s-é správanie;

  • strojiť -í -a nedok.

    1. pripravovať (význ. 1), chystať, hotoviť: s. svadbu

    2. kniž. zamýšľať, kuť: s. úklady

    // strojiť sa

    1. pripravovať sa, chystať sa, hotoviť sa: s. sa na odchod;
    s. sa do bitky;
    neos.: s-í sa na dážď, s-í sa pršať je pred dažďom

    2. zamýšľať, hodlať, mieniť: s-í sa ženiť, na ženbu

    3. zastaráv. obliekať sa, šatiť sa: s-í sa vkusne

  • strojkyňa -e -kýň ž.

  • strojmajster -tra m. vedúci strojníckej dielne, zmeny

  • strojnásobiť dok. urobiť trojnásobným, trojnásobne veľkým: s. sumu, výkon;

  • nedok. strojnásobovať

    // strojnásobiť sa stať sa trojnásobným: počet poslucháčov sa s-l;

  • nedok. strojnásobovať sa

  • strojne prísl.: s. kráčať

  • strojnícky príd.: s-e skúšky;
    s-a fakulta

  • strojníctvo -a s. tech. odbor zaoberajúci sa strojmi, ich funkciou a výr.; teória strojov: všeobecné s.;

  • strojník -a mn. -ci m. odb. pracovník obsluhujúci a udržiavajúci stroje: s. lanovky;

  • strojný1 príd. kt. pracuje so strojmi, na stroji al. v strojníctve (v pomenovaniach zamestnania): s. zámočník, s. inžinier;
    s-é inžinierstvo zaoberajúce sa strojmi;

    strojný2 príd.

    1. urastený, driečny: s. mládenec, s-á postava

    2. zastaráv. pekne upravený, ladný: stoja v s-ch radoch;

  • strojopis -u m. písanie na stroji; takto napísaný text: učiť sa s.;
    tri strany s-u

  • strojovňa -e ž. miestnosť, budova ap., v kt. sú umiestnené a v kt. pracujú stroje: lodná s., s. teplárne

  • strojovo, strojove prísl.: s. vyrábaný;

  • strojový príd.

    1. k stroj: s-é súčiastky, s. park;
    s. jazyk programovací jazyk, ktorého pokyny je stroj schopný vykonávať

    2. vyrobený strojom: s-é čipky

    3. vykonávaný pomocou stroja, op. ručný: s-á výroba, sadzba;
    s. preklad pomocou počítača

    4. poháňaný strojom, mechanický, op. ručný: s-é čerpadlo, s-á brzda, píla

    5. podobný činnosti stroja, mechanický: s-á presnosť, s-é pohyby;

  • strojvodca -u mn. -ovia m., vhodnejšie rušňovodič

  • strom -u m. drevnatá rastlina s kmeňom a korunou: košatý s., listnatý, ihličnatý, ovocný s.;
    sadiť, štepiť s-y

    jablko nepadá ďaleko od s-u;
    pre s-y nevidieť les pre jednotlivosti nevnímať celok;
    bez → vetra sa ani lístok na s-e nepohne;

  • stromček -a m. zdrob.: mladý s.;
    vianočný s.;

  • stromčekovito, stromčekovite prísl.: s. sa rozvetvovať

  • stromčekovitý príd. podobný stromčeku: s. tvar;
    s-é ríbezle;

  • stromčekový príd.;

  • stromec -mca m. často expr. menší strom

  • stromisko -a -mísk s., v jedn. i m. zvel.

  • stromoradie -ia s.

    1. rad stromov z obidvoch strán cesty: gaštanové s.

    2. cesta s radmi stromov, aleja: ísť s-ím

  • stromovito, stromovite prísl.

  • stromovitý príd. podobný stromu: s. vzrast, s-á rastlina;

  • stromový príd.: s-á zeleň, kôra;

  • stronciový príd.

  • stroncium -ia D a L -iu s. reaktívny prvok zo skupiny alkalických zemín, zn. Sr;

  • strop -u m. odb.

    1. povala (význ. 2), plafón: kazetový s., s. tunela

    2. najvyššia hranica niečoho: cenový, mzdový s.;

  • stropný, stropový príd. k 1: s. nosník, s-é panely;
    geol. s-é horniny

  • stroskotanec -nca m. kto stroskotal: s-i z rybárskej lode sa zachránili;
    kniž. politickí s-i

  • stroskotať -ce/-tá -cú/-tajú -cúc/-tajúc dok.

    1. (najmä o lodiach) zničiť sa, polámať sa, roztrieštiť sa nárazom; (o ľuďoch) prežiť takéto zničenie: loď s-la;
    s-ná vzducholoď;
    vysťahovalci na mori s-li

    2. mať neúspech; nevydariť sa, zlyhať: v živote s-l pre nedostatok vôle;
    plán, pokus s-l;

  • nedok. stroskotávať -a

  • stroviť dok. hovor.

    1. stráviť (význ. 1): žalúdok mu všetko s-í

    2. zjesť, vypiť, skonzumovať: na svadbe s-li veľa mäsa, vína

    3. všetko vydať, spotrebovať, minúť, utratiť (obyč. peniaze): s. všetok zárobok

  • nedok. stŕpať -a

  • strpčiť -pč/-i! dok. urobiť trpkým, znepríjemniť: s-l mu život;

  • nedok. strpčovať

  • strpenie -ia s. trpezlivosť, pozhovenie: prosiť o s.

    mať s. byť trpezlivý;
    nemať (chvíľu) s-ia byť netrpezlivý

  • strpieť -í -ia dok.

    1. zniesť (význ. 4), vydržať: nes-í na sebe teplé šatstvo;
    s. potupenie;
    nes-í, aby mu odporovali nedovolí

    2. vydržať s niekým, zniesť (pri sebe), vystáť: ťažko ho s-li v dome;
    nes-me medzi sebou povaľačov

  • stŕpnuť -e -u -pol dok.

    1. stať sa meravým, zmeravieť, zdrevenieť: nohy, ruky mu s-li;
    zuby mu s-li po niečom kyslom, trpkom ap.;
    s-tie šije

    2. zľaknúť sa, zaraziť sa, zmeravieť: s. od ľaku, údivu;
    s-l nad takým činom;

  • stŕpnuto prísl.;

  • stŕpnutosť -i ž.

  • stŕpnutý príd.

    1. kt. sa nemôže hýbať, zmeravený, zdrevenený: s-é údy, s. jazyk

    2. zarazený (význ. 3), zdesený: s. pohľad;
    s. dav zastal;

  • strúchnivieť -ie -ejú dok. spráchnivieť: s-ené drevo

  • strúčik -a m. zdrob.

    1. ku struk: hrachový s.

    2. dielik cesnakovej hlávky

  • stručne prísl.: s. odpovedať;

  • stručnosť -i ž.

  • stručný príd. obsahujúci iba podst. veci, úsporný v slovnom vyjadrení, krátky, jadrný, zhustený, op. obšírny: s-á správa, podať s-é vysvetlenie;

  • štrúdľa -e -dieľ/-dlí ž. hovor.

    1. závin

    2. expr. rad (význ. 1), zástup: š. áut;

  • štrúdľový príd.: š-é cesto

  • struha -y -rúh ž. menšie umelé vodné koryto, jarok: zavodňovacia s.;

  • strúhací príd. určený na strúhanie: s. nôž

  • strúhadielko -a -lok s. zdrob.

  • strúhadlo -a -diel s.

    1. kuchynský nástroj s drsnými výčnelkami na rozdrobenie potravín, struhák, strúžik: s. na zemiaky, na chren

    2. nástroj na orezávanie ceruzky

    ruky ako s. drapľavé;

  • strúhadlový príd.;

  • struhák -a m.

    1. nástroj na opracúvanie strúhaním: stolársky s.

    2. strúhadlo (význ. 1), strúžik: postrúhať uhorky na s-u

  • strúhanka -y -niek ž.

    1. nastrúhané suché pečivo: obaliť rezne v s-e

    2. strúhané cesto ako závarka do polievky: zavariť s-u;

  • strúhankový príd.

  • strúhaný príd. postrúhaný na kúsky, na kašu: s-é zemiaky, s. syr

  • strúhať -a nedok.

    1. rozdrobovať na strúhadle: s. syr

    2. orezávať na povrchu, zastruhávať: s. ceruzky

    3. vyrezávať (význ. 3): s. dreveného koníka

    4. hovor. expr. (horlivo) robiť (význ. 2), vytvárať: s. figúry pri tanci, s. poklony, grimasy;
    s. (si) vtipy, žarty z niekoho

    expr.: s. parádu parádiť sa;
    s. verše veršovať;
    s. mrkvičku robiť niekomu prstami posmešné posunky; posmievať sa;
    s. kyslú, vážnu, nevinnú ap. tvár tvárou vyjadrovať nevôľu, vážnosť, nevinu ap.;

  • opak. strúhavať -a;

  • dok. struhnúť -e -ú -hol hovor. expr.

    1. k strúhať (význ. 4): s. niekomu poklonu

    2. udrieť (význ. 1), seknúť, fľasnúť: otec s-l (jednu) synovi

    3. hodiť (význ. 1), šmariť: chytil skalu a s-l ju doňho

  • struk -u m.

    1. podlhovastý plod majúci v (pukavom) puzdre viac semien: fazuľový, hrachový s., s. papriky

    2. odb. cecok (na vemene): s-y dojníc;

  • strukovina -y -vín obyč. mn. ž.

    1. poľnohosp. plodina pestovaná pre struky a semená, napr. fazuľa, hrach: kŕmne s-y, zber s-ín

    2. jedlé semená týchto plodín, obyč. fazuľa, šošovica, hrach, sója;

  • strukovinový príd.

  • strukový príd. k 1;

  • štruktúra -y -túr ž.

    1. spôsob zloženia, (vnútorné) usporiadanie nejakej látky: š. dreva, pôdy, nerastu;
    chem. vzájomná väzba atómov al. atómových skupín

    2. usporiadanie prvkov, zložiek istého celku a ich vzájomných vzťahov, stavba; súbor týchto vzťahov: š. jazyka, básne

    3. vnútorné usporiadanie spoloč. útvarov, organizácia: š. spoločnosti, priemyslu, š. výroby

    4. obyč. vplyvná skupina inštitúcií, organizácií, ľudí ap.: západoeurópske š-y;
    publ. príslušník takejto skupiny: pejor. stará š. bývalý (komunistický) funkcionár;

  • štrukturalista -u m. stúpenec štrukturalizmu;

  • štrukturalistický príd.: š-á metóda;

    štrukturalisticky prísl.: š. orientovaná veda

  • štrukturalistka -y -tiek ž.;

  • štrukturalizácia -ie ž. odb. tvorenie, budovanie štruktúr

  • štrukturalizmus -mu m. ved. postup skúmajúci javy ako štruktúru;
    filoz. smer skúmajúci štruktúru objektov s dôrazom na celok a vzťahy medzi prvkami daného systému;

  • štrukturalizovať nedok. i dok. odb. vytvárať, vytvoriť štruktúru: š. dialóg, š-né údaje

  • štruktúrne, štrukturálne prísl.;

  • štruktúrnosť, štrukturálnosť -i ž.

  • štruktúrny, štrukturálny príd.: š-rny opis, š-rna jazykoveda;
    š-álne premeny;
    š-álna psychológia;

  • štruktúrovane prísl.;

  • štruktúrovanosť -i ž.

  • štruktúrovaný príd. štruktúrne usporiadaný, organizovaný: š. celok, systém, organizmus;

  • struma -y ž. lek. zväčšená štítna žľaza, hrvoľ

  • struna -y -rún ž.

    1. pružné pevné vlákno, kt. napnuté na hud. nástroji pri rozochvení vydáva tón: silonová s., husľové s-y, s-y klavíra;
    napínať, ladiť s-y

    2. pružina, pero, spruha: oceľová s.;
    s-y (tenisovej) rakety výplet

    byť (pružný, rovný) ako s.;
    udierať, brnkať niekomu na (citlivú) s-u pôsobiť na citlivé miesto;
    udrieť, trafiť niekomu na pravú s-u ulahodiť mu;

  • strunga -y -rúng ž. ohradené miesto v košiari, kde sa doja ovce

  • strunisto prísl.: s. kráčať

  • strunistý príd. pružný (význ. 2), svižný, hybký: s-é telo, s. krok;

  • strunka -y -niek ž. zdrob.;

  • strunôčka -y -čok ž. zdrob. expr.

  • strunový príd.: s. hudobný nástroj;
    s. betón predpätý oceľovými drôtmi;

  • strúsiť -i dok. striasť (význ. 1), zosypať: s. omrvinky z obrusa

    // strúsiť sa: sneh sa s-l z konárov

  • strúžik -a m. (menšie) strúhadlo (význ. 1), struhák: strúhať cibuľu na s-u

  • stružka -y -žiek ž. zdrob.: kanalizačná s.

  • stružlikať nedok. expr. (z dreva) vyrezávať (význ. 3), strúhať, vystruhávať (obyč. pomaly, zo zábavy): s. varešku

  • stružlikovať nedok. expr. stružlikať

  • stružlina -y obyč. mn. stružliny -lín ž. tenké (skrútené) odrezky pri rezaní, hobľovaní, hobliny: drevené, kovové s-y

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: zvy, pco, eae, rss, doså, esv, rvr, žrec, hnaå, dpd, ib, emi, lch, soq, ščíre
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV