Význam slova "str" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

štrngot -u m. štrngotanie: š. mincí, pohárov

štrngotať -ce -cú -cúc/-tajúc nedok. štrngať (význ. 1, 2): poháre š-ú;
š. kľúčmi

strnisko -a -nísk s. pole po skosení; zvyšky stebiel trčiacich zo zeme na takom poli: pusté s-á;
chodiť po pichľavom s-u;
zaorať, podmietnuť s.;

strniskový príd.: s-á orba

strnulo, strnule prísl.;

strnulosť -i ž.

strnulý príd., vhodnejšie meravý (význ. 1, 2), nepružný, konzervatívny: s-á spoločnosť, s-é názory;
s. výraz stŕpnutý, meravý;

strnúť -ie -ú dok., vhodnejšie stŕpnuť (význ. 1, 2): nohy mu s-li;
s-l od ľaku

strofa -y -rof ž. sloha: báseň v piatich s-ách;

strofický príd.: s-á stavba básne

stroho prísl.: s. sa správať;

strohosť -i ž.

strohý príd.

1. odmeraný (význ. 2), chladný, prísny, strmý; svedčiaci o tom: s. človek;
s-é gesto;
s-á odpoveď úsečná

2. kt. nie je komplikovaný, jednoduchý, triezvy: s-é tvary;
s-é fakty číre;

stroj -a m. mech. systém vykonávajúci al. uľahčujúci prácu al. meniaci jednu energiu na druhú: počítací, rezací, písací, šijací, žací s.;
diktovať (priamo) do s-a osobe píšucej na stroji;
hodinový s. mechanizmus;
hovor. pekelný s. časovaná bomba

● robiť ako s. a) presne, pravidelne b) mechanicky;

strojár -a m. pracovník v strojárstve, strojársky odborník; študent strojníckej stred. školy al. fakulty;

strojáreň -rne ž. závod, v kt. sa vyrábajú stroje

strojárka -y -rok ž.;

strojársky príd.: s-e výrobky, s-e závody;
s. robotník

strojárstvo -a s. priemyselné odvetvie vyrábajúce stroje: ťažké, ľahké s.;

strojca -u mn. -ovia m. kniž. kto niečo chystá, pripravuje, pôvodca: s. sprisahania;

strojček -a m. zdrob.: holiaci s. prístroj

strojene prísl.;

strojenosť -i ž.

strojený príd. nie skutočný, predstieraný, neprirodzený, hraný, afektovaný: s. záujem, smiech, s-é správanie;

strojiť -í -a nedok.

1. pripravovať (význ. 1), chystať, hotoviť: s. svadbu

2. kniž. zamýšľať, kuť: s. úklady

// strojiť sa

1. pripravovať sa, chystať sa, hotoviť sa: s. sa na odchod;
s. sa do bitky;
neos.: s-í sa na dážď, s-í sa pršať je pred dažďom

2. zamýšľať, hodlať, mieniť: s-í sa ženiť, na ženbu

3. zastaráv. obliekať sa, šatiť sa: s-í sa vkusne

strojkyňa -e -kýň ž.

strojmajster -tra m. vedúci strojníckej dielne, zmeny

strojnásobiť dok. urobiť trojnásobným, trojnásobne veľkým: s. sumu, výkon;

nedok. strojnásobovať

// strojnásobiť sa stať sa trojnásobným: počet poslucháčov sa s-l;

nedok. strojnásobovať sa

strojne prísl.: s. kráčať

strojnícky príd.: s-e skúšky;
s-a fakulta

strojníctvo -a s. tech. odbor zaoberajúci sa strojmi, ich funkciou a výr.; teória strojov: všeobecné s.;

strojník -a mn. -ci m. odb. pracovník obsluhujúci a udržiavajúci stroje: s. lanovky;

strojný¹ príd. kt. pracuje so strojmi, na stroji al. v strojníctve (v pomenovaniach zamestnania): s. zámočník, s. inžinier;
s-é inžinierstvo zaoberajúce sa strojmi;

strojný² príd.

1. urastený, driečny: s. mládenec, s-á postava

2. zastaráv. pekne upravený, ladný: stoja v s-ch radoch;

strojopis -u m. písanie na stroji; takto napísaný text: učiť sa s.;
tri strany s-u

strojovňa -e ž. miestnosť, budova ap., v kt. sú umiestnené a v kt. pracujú stroje: lodná s., s. teplárne

strojovo, strojove prísl.: s. vyrábaný;

strojový príd.

1. k stroj: s-é súčiastky, s. park;
s. jazyk programovací jazyk, ktorého pokyny je stroj schopný vykonávať

2. vyrobený strojom: s-é čipky

3. vykonávaný pomocou stroja, op. ručný: s-á výroba, sadzba;
s. preklad pomocou počítača

4. poháňaný strojom, mechanický, op. ručný: s-é čerpadlo, s-á brzda, píla

5. podobný činnosti stroja, mechanický: s-á presnosť, s-é pohyby;

strojvodca -u mn. -ovia m., vhodnejšie rušňovodič

strom -u m. drevnatá rastlina s kmeňom a korunou: košatý s., listnatý, ihličnatý, ovocný s.;
sadiť, štepiť s-y

● → jablko nepadá ďaleko od s-u;
pre s-y nevidieť les pre jednotlivosti nevnímať celok;
bez → vetra sa ani lístok na s-e nepohne;

stromček -a m. zdrob.: mladý s.;
vianočný s.;

stromčekovito, stromčekovite prísl.: s. sa rozvetvovať

stromčekovitý príd. podobný stromčeku: s. tvar;
s-é ríbezle;

stromčekový príd.;

stromec -mca m. často expr. menší strom

stromisko -a -mísk s., v jedn. i m. zvel.

stromoradie -ia s.

1. rad stromov z obidvoch strán cesty: gaštanové s.

2. cesta s radmi stromov, aleja: ísť s-ím

stromovito, stromovite prísl.

stromovitý príd. podobný stromu: s. vzrast, s-á rastlina;

stromový príd.: s-á zeleň, kôra;

stronciový príd.

stroncium -ia D a L -iu s. reaktívny prvok zo skupiny alkalických zemín, zn. Sr;

strop -u m. odb.

1. povala (význ. 2), plafón: kazetový s., s. tunela

2. najvyššia hranica niečoho: cenový, mzdový s.;

stropný, stropový príd. k 1: s. nosník, s-é panely;
geol. s-é horniny

stroskotanec -nca m. kto stroskotal: s-i z rybárskej lode sa zachránili;
kniž. politickí s-i

stroskotať -ce/-tá -cú/-tajú -cúc/-tajúc dok.

1. (najmä o lodiach) zničiť sa, polámať sa, roztrieštiť sa nárazom; (o ľuďoch) prežiť takéto zničenie: loď s-la;
s-ná vzducholoď;
vysťahovalci na mori s-li

2. mať neúspech; nevydariť sa, zlyhať: v živote s-l pre nedostatok vôle;
plán, pokus s-l;

nedok. stroskotávať -a

stroviť dok. hovor.

1. stráviť (význ. 1): žalúdok mu všetko s-í

2. zjesť, vypiť, skonzumovať: na svadbe s-li veľa mäsa, vína

3. všetko vydať, spotrebovať, minúť, utratiť (obyč. peniaze): s. všetok zárobok

nedok. stŕpať -a

strpčiť -pč/-i! dok. urobiť trpkým, znepríjemniť: s-l mu život;

nedok. strpčovať

strpenie -ia s. trpezlivosť, pozhovenie: prosiť o s.

□ mať s. byť trpezlivý;
nemať (chvíľu) s-ia byť netrpezlivý

strpieť -í -ia dok.

1. zniesť (význ. 4), vydržať: nes-í na sebe teplé šatstvo;
s. potupenie;
nes-í, aby mu odporovali nedovolí

2. vydržať s niekým, zniesť (pri sebe), vystáť: ťažko ho s-li v dome;
nes-me medzi sebou povaľačov

stŕpnuť -e -u -pol dok.

1. stať sa meravým, zmeravieť, zdrevenieť: nohy, ruky mu s-li;
zuby mu s-li po niečom kyslom, trpkom ap.;
s-tie šije

2. zľaknúť sa, zaraziť sa, zmeravieť: s. od ľaku, údivu;
s-l nad takým činom;

stŕpnuto prísl.;

stŕpnutosť -i ž.

stŕpnutý príd.

1. kt. sa nemôže hýbať, zmeravený, zdrevenený: s-é údy, s. jazyk

2. zarazený (význ. 3), zdesený: s. pohľad;
s. dav zastal;

strúchnivieť -ie -ejú dok. spráchnivieť: s-ené drevo

strúčik -a m. zdrob.

1. ku struk: hrachový s.

2. dielik cesnakovej hlávky

stručne prísl.: s. odpovedať;

stručnosť -i ž.

stručný príd. obsahujúci iba podst. veci, úsporný v slovnom vyjadrení, krátky, jadrný, zhustený, op. obšírny: s-á správa, podať s-é vysvetlenie;

štrúdľa -e -dieľ/-dlí ž. hovor.

1. závin

2. expr. rad (význ. 1), zástup: š. áut;

štrúdľový príd.: š-é cesto

struha -y -rúh ž. menšie umelé vodné koryto, jarok: zavodňovacia s.;

strúhací príd. určený na strúhanie: s. nôž

strúhadielko -a -lok s. zdrob.

strúhadlo -a -diel s.

1. kuchynský nástroj s drsnými výčnelkami na rozdrobenie potravín, struhák, strúžik: s. na zemiaky, na chren

2. nástroj na orezávanie ceruzky

● ruky ako s. drapľavé;

strúhadlový príd.;

struhák -a m.

1. nástroj na opracúvanie strúhaním: stolársky s.

2. strúhadlo (význ. 1), strúžik: postrúhať uhorky na s-u

strúhanka -y -niek ž.

1. nastrúhané suché pečivo: obaliť rezne v s-e

2. strúhané cesto ako závarka do polievky: zavariť s-u;

strúhankový príd.

strúhaný príd. postrúhaný na kúsky, na kašu: s-é zemiaky, s. syr

strúhať -a nedok.

1. rozdrobovať na strúhadle: s. syr

2. orezávať na povrchu, zastruhávať: s. ceruzky

3. vyrezávať (význ. 3): s. dreveného koníka

4. hovor. expr. (horlivo) robiť (význ. 2), vytvárať: s. figúry pri tanci, s. poklony, grimasy;
s. (si) vtipy, žarty z niekoho

● expr.: s. parádu parádiť sa;
s. verše veršovať;
s. mrkvičku robiť niekomu prstami posmešné posunky; posmievať sa;
s. kyslú, vážnu, nevinnú ap. tvár tvárou vyjadrovať nevôľu, vážnosť, nevinu ap.;

opak. strúhavať -a;

dok. struhnúť -e -ú -hol hovor. expr.

1. k strúhať (význ. 4): s. niekomu poklonu

2. udrieť (význ. 1), seknúť, fľasnúť: otec s-l (jednu) synovi

3. hodiť (význ. 1), šmariť: chytil skalu a s-l ju doňho

struk -u m.

1. podlhovastý plod majúci v (pukavom) puzdre viac semien: fazuľový, hrachový s., s. papriky

2. odb. cecok (na vemene): s-y dojníc;

strukovina -y -vín obyč. mn. ž.

1. poľnohosp. plodina pestovaná pre struky a semená, napr. fazuľa, hrach: kŕmne s-y, zber s-ín

2. jedlé semená týchto plodín, obyč. fazuľa, šošovica, hrach, sója;

strukovinový príd.

strukový príd. k 1;

štruktúra -y -túr ž.

1. spôsob zloženia, (vnútorné) usporiadanie nejakej látky: š. dreva, pôdy, nerastu;
chem. vzájomná väzba atómov al. atómových skupín

2. usporiadanie prvkov, zložiek istého celku a ich vzájomných vzťahov, stavba; súbor týchto vzťahov: š. jazyka, básne

3. vnútorné usporiadanie spoloč. útvarov, organizácia: š. spoločnosti, priemyslu, š. výroby

4. obyč. vplyvná skupina inštitúcií, organizácií, ľudí ap.: západoeurópske š-y;
publ. príslušník takejto skupiny: pejor. stará š. bývalý (komunistický) funkcionár;

štrukturalista -u m. stúpenec štrukturalizmu;

štrukturalistický príd.: š-á metóda;

štrukturalisticky prísl.: š. orientovaná veda

štrukturalistka -y -tiek ž.;

štrukturalizácia -ie ž. odb. tvorenie, budovanie štruktúr

štrukturalizmus -mu m. ved. postup skúmajúci javy ako štruktúru;
filoz. smer skúmajúci štruktúru objektov s dôrazom na celok a vzťahy medzi prvkami daného systému;

štrukturalizovať nedok. i dok. odb. vytvárať, vytvoriť štruktúru: š. dialóg, š-né údaje

štruktúrne, štrukturálne prísl.;

štruktúrnosť, štrukturálnosť -i ž.

štruktúrny, štrukturálny príd.: š-rny opis, š-rna jazykoveda;
š-álne premeny;
š-álna psychológia;

štruktúrovane prísl.;

štruktúrovanosť -i ž.

štruktúrovaný príd. štruktúrne usporiadaný, organizovaný: š. celok, systém, organizmus;

struma -y ž. lek. zväčšená štítna žľaza, hrvoľ

struna -y -rún ž.

1. pružné pevné vlákno, kt. napnuté na hud. nástroji pri rozochvení vydáva tón: silonová s., husľové s-y, s-y klavíra;
napínať, ladiť s-y

2. pružina, pero, spruha: oceľová s.;
s-y (tenisovej) rakety výplet

● byť (pružný, rovný) ako s.;
udierať, brnkať niekomu na (citlivú) s-u pôsobiť na citlivé miesto;
udrieť, trafiť niekomu na pravú s-u ulahodiť mu;

strunga -y -rúng ž. ohradené miesto v košiari, kde sa doja ovce

strunisto prísl.: s. kráčať

strunistý príd. pružný (význ. 2), svižný, hybký: s-é telo, s. krok;

strunka -y -niek ž. zdrob.;

strunôčka -y -čok ž. zdrob. expr.

strunový príd.: s. hudobný nástroj;
s. betón predpätý oceľovými drôtmi;

strúsiť -i dok. striasť (význ. 1), zosypať: s. omrvinky z obrusa

// strúsiť sa: sneh sa s-l z konárov

strúžik -a m. (menšie) strúhadlo (význ. 1), struhák: strúhať cibuľu na s-u

stružka -y -žiek ž. zdrob.: kanalizačná s.

stružlikať nedok. expr. (z dreva) vyrezávať (význ. 3), strúhať, vystruhávať (obyč. pomaly, zo zábavy): s. varešku

stružlikovať nedok. expr. stružlikať

stružlina -y obyč. mn. stružliny -lín ž. tenké (skrútené) odrezky pri rezaní, hobľovaní, hobliny: drevené, kovové s-y