Význam slova "str" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nedok. stŕhať, strhávať, strhúvať -a

// strhnúť sa

1. prudko sa pohnúť, myknúť sa, trhnúť sa (od prekvapenia, ľaku): keď zazneli kroky, s-l sa

2. náhle sa zobudiť, prebrať sa: s. sa zo spánku, zo zamyslenia

3. náhle vzniknúť, vypuknúť: s-l sa potlesk, s-la s búrka, zvada;

strhnúť -e -ú -hol dok.

1. prudko zhodiť, trhnutím odstrániť, postŕhať, strhať: s. niekomu šaty (z tela), s. obálku (z knihy);
s. putá i fraz. oslobodiť (sa)

2. trhnutím dostať niekam, stiahnuť: s. do priepasti, s-l ju do náručia, s. volant (doprava)

3. násilím vziať so sebou, odniesť: rieka s-la most, s-l ich zástup

4. dať podnet, pohnúť, podnietiť: koncert s-l poslucháčov (na ovácie);
dať sa s. dať sa uchvátiť al. vyprovokovať

5. zmocniť sa (význ. 1), stiahnuť, uchvátiť: s. na seba pozornosť, s. na seba moc

6. odobrať a zadržať, stiahnuť, zraziť: s. 10 % zo mzdy

7. hovor. expr. s úsilím vykonať, zvládnuť: do konca roka s-li úlohu

● s. za sebou všetky → mosty;
s. niekomu masku z tváre odhaliť pretvárku;

strhujúci príd. kt. (citovo) strháva, podmaňujúci, uchvacujúci: s. výkon herca, s-e nadšenie, s-a hudba;

strhujúco prísl.

nedok. striasať -a

// striasť sa

1. zatriasť sa, zachvieť sa, otriasť sa: s. sa od zimy, odporu

2. zbaviť sa: s. sa starostí;
nemohol sa ho s.;

nedok. striasať sa

striasť -rasie -rasú dok.

1. trasením odstrániť, zhodiť, otriasť: s. prach, sneh zo šiat;
s. ovocie (zo stromu);

2. trasením zbaviť niečoho: s. obrus, s. strom

3. prudko zatriasť, potriasť, zalomcovať: kôň s-l hlavou;

4. trasením zmenšiť objem, natriasť, postriasať: s. zrno vo vreci

● expr. s. niečo z krku zbaviť sa starosti o niečo;
pejor. s. krpcami zomrieť;

štricák -a mn. -ci m. subšt. uličník; štricáčka -y -čok ž.;
štricácky príd. i prísl.;
štricáctvo -a s.

strídža -aťa mn. -ence -niec s. mláďa strigy (v rozprávkach);

stridží príd.

striebornatý príd. chem. obsahujúci striebro v istom pomere: dusičnan s.

strieborniak -a m. strieborný (peniaz)

strieborný

I. príd.

1. vyrobený zo striebra: s. príbor, peniaz;
s-á medaila a) za 2. miesto v šport. súťažiach b) 2. stupeň vyznamenania

2. obsahujúci striebro: s-á ruda

3. pripomínajúci striebro (farbou, leskom, zvukom): s. nádych, s. svit mesiaca;
s-é vlasy šedivé;
s. smiech zvonivý;
s-é plátno projekčné i pren. publ. film;
s-á svadba 25. výročie sobáša a jeho oslava;
s-á nedeľa predposledná pred Vianocami

II. strieborný m. hist. strieborniak

● kniž. (za)predať niekoho za 30 s-ch zradiť

striebristo prísl.: s. sa ligotať

striebristý príd. podobný striebru (leskom, farbou): s. lesk, s-á rosa;

striebriť -i nedok. postriebrovať: mesiac s-i krajinu;
hlavu mu s-ia šediny

// striebriť sa javiť sa ako striebro: na listoch sa s-i rosa

striebro -a s.

1. belavý lesklý kujný drahý kov, chem. prvok zn. Ag: čisté s., ložiská s-a, šperky zo s-a

2. výrobky z neho: rodinné s. nádoby, príbory ap. i pren. publ. najhodnotnejšie zložky majetku štátu;
šport. slang. olympijské s. strieborná medaila

3. čo leskom, farbou, hodnotou ap. pripomína striebro: mačacie s. a) sľuda b) napodobnenina striebra;
hovor. → živé s. i fraz.

● hovoriť s., mlčať zlato

striebrobiely príd. biely a lesklý ako striebro: s-a farba, s. kov

striebrolesklý príd. lesklý ako striebro, striebristý: s. kov, s-á rieka

striebronosný príd. obsahujúci, poskytujúci striebro: s-á ruda

striebrosivý príd. sivý so strieborným leskom: s. náter

striebrovlasý príd. kniž. šedivý, bielovlasý: s-á žena

striedačka -y -čiek ž. hovor. pri šport. hrách lavica pre hráčov, kt. práve nehrajú

striedať -a nedok.

1. vymieňať niekoho na jeho mieste: tréner s-a hráča (pri šport. hre)

2. nastupovať na miesto niekoho iného: hráč s-a iného (hráča)

3. nahrádzať niečím iným, obyč. toho istého druhu, meniť: s. obuv, zamestnanie

// striedať sa

1. vymieňať si miesto s niekým iným, nastupovať na niečie miesto: ženy sa pri stroji s-jú;
s-nie stráží i pren. výmena vedúcich hosp., polit. ap. osobností;
s-nie hráčov výmena

2. nasledovať po sebe, vymieňať sa: deň sa s-a s nocou;
s-nie ročných období

striedavo prísl.: s. má horúčku a zimnicu

striedavý príd. kt. sa strieda, meniaci sa: s-é úspechy;
s-é vyučovanie v predpoludňajšom a popoludňajšom čase;
elektrotech. s. prúd meniaci smer a veľkosť v závislosti od času;
lit. s. rým typu a b a b;

striedka -y -dok ž. mäkká časť chleba, pečiva medzi kôrkami

striedmo prísl.;

striedmosť -i ž.: zachovávať s.

striedmy príd. kt. v nejakej činnosti zachováva mieru, umiernený, zdržanlivý; kt. sa spravuje podľa tejto zásady: s. človek, je s. v jedení;
s. život, s-e nároky;

striehnuť -e -u -hol -uc -uci nedok.

1. vyčkávať (význ. 1), čakať, číhať: s. na zlodejov, na príležitosť;
mačka s-e na myš

2. pozorne sledovať, pozorovať: s-l na reakciu poslucháčov;
s-e, čo budú robiť

3. zastaráv. strážiť: poslali ho s. záhradu;
s. tajomstvo

striekací príd. určený na striekanie: s-ia pištoľ mechanizmus na nanášanie farieb;
s. lak

striekačka -y -čiek ž. stroj, nástroj na striekanie: požiarnická s.;
injekčná s. na vstrekovanie liekov ap.

striekanec -nca m. hovor. vystreknutá látka; škvrna po nej, fŕkanec: prischnuté s-e blata

striekaný príd.

1. odb. nanášaný, upravovaný striekaním: s. kov;
s. betón

2. majúci drobné farebné bodky, vzorky ap.; fŕkaný, prskaný: s-á látka, s-é sako

striekať -a nedok.

1. (o tekutine) (prudko) vytekať (význ. 1), prýštiť: krv s-a z rany

2. prudko vrhať (tekutinu) v menších prúdoch: s. vodu (na kvety), deti sa s-jú;
autá s-jú blato na chodcov

3. rozptýleným prúdom tekutiny ap. pokrývať niečo: s. stromy robiť postrek;
s. steny (farbou) pri maľovaní;

nedok. strieľať -a

● z toho sa nes-a to nie je dôležité;

nedok. strieľať si

opak. strieľavať -a

// streliť si hovor. expr. vystreliť si: rád si z neho s-í;

strieľňa -e ž. otvor na streľbu (v hradbách, v tanku)

strieška -y -šok ž. zdrob.

strieť sa -ie -ú nedok. kniž. rozprestierať sa, stlať sa, rozkladať sa: nížina sa s-ie do diaľky

striezlivo prísl.;

striezlivosť -i ž.: (v min.) spolky s-i

striezlivý príd. zastar. triezvy (význ. 1, 2): s. človek;

striezť -režie -režú nedok. kniž. striehnuť (význ. 1 – 3): s. na zlodeja, na zver;
s-ie každý jeho krok;
s-ie si majetok

striga -y -ríg ž. zlá čarodejnica, bosorka, ježibaba (v rozprávkach);

strigôň -a m. zlý čarodejník, bosorák (v rozprávkach);

strigônsky príd.;

strigônstvo -a s. bosoráctvo, čary

strih -u m.

1. strihanie: s. oviec

2. úprava strihaním: s. vlasov, účesu;
film. výber záberov, zostrih

3. nákres, podľa kt. sa strihá látka na oblečenie: urobiť s. blúzky

4. spôsob ušitia oblečenia; jeho tvar, fazóna: zvonový s. sukne, kabát má jednoduchý s.;

strihač -a m. živ. kto sa odb. zaoberá strihaním: s-i v dielni;
s. oviec;
s. filmu;

strihač -a mn. -e m. neživ. stroj na strihanie;

strihací príd. určený na strihanie: s. stroj;
s. deň v krajč. prevádzkach

strihačka -y -čiek ž.

1. žena, kt. sa odb. zaoberá strihaním: s. krajčírskeho závodu

2. stroj na strihanie

3. hovor. strihanie: s. vo vinohradoch

strihačský príd.: s-á dielňa

striháreň -rne ž. dielňa, oddelenie, kde sa strihá: s. plechu, filmov;
krajčírska s.

strihať nedok.

1. nožnicami oddeľovať, odstraňovať, skracovať, deliť ap.: s. (si) nechty, vlasy, s. kvety, papier, plech

2. nožnicami upravovať vlasy, porast ap.: holič s-á zákazníkov;
s. ovce;
s-ný trávnik

3. nožnicami formovať, vytvárať: s. (na) blúzku, s. pásiky

4. rýchlo pohybovať niečím na spôsob nožníc: s. nohami (pri plávaní);
s. ušami (o niekt. zvieratách) pohybovať, obyč. pri zbystrovaní sluchu i fraz. expr. zvyšovať pozornosť, byť v strehu

● dva razy meraj, raz strihaj;

opak. strihávať -a;

opak. strihávať sa

dok. strihnúť -e -ú -hol

1. k 4: s. ušami

2. urobiť jeden zárez nožnicami, zastrihnúť: s. si do prsta

// strihať sa dávať si podstrihnúť vlasy: s-á sa v salóne;
dávno sa nes-l;

strihovo prísl.

strihový príd.: s-á služba predaj, zhotovovanie strihov oblečenia;
s. film zostavený z rozlič. filmov;

štrikovať nedok. hovor. pliesť (význ. 1): š. sveter, rukavice;
celé dni š-je

striktne prísl.: s. vymedzovať povinnosti;

striktnosť -i ž.

striktný príd. presný (význ. 3), jednoznačný; prísny: s. príkaz, s-é dodržiavanie predpisov;

striptér -a m. kto sa v zábavnom podniku postupne vyzlieka;

striptérka -y -rok ž.;

striptérsky príd.

striptíz -u m. výstredný zábavný program, pri kt. sa obyč. žena postupne vyzlieka; vyzliekanie sa (pri takomto programe);

striptízový príd.: s-á tanečnica

strítbal, pôv. pís. streetball -u m. šport. pouličný basketbal hraný na jeden kôš;

strítbalista -u m. hráč strítbalu;

strítbalistka -y -tiek ž.

strítbalový príd.: s. turnaj;

striž -e ž.

1. množstvo nastrihanej ovčej vlny

2. text. chem. vlákno nastrihané na spriadanie: viskózová s.

strižný príd.

1. určený na strihanie: s-é nástroje;
zastar. s. tovar metrový

2. vzniknutý strihaním: s-á plocha;
s-á vlna zo strihaných oviec

štrk -u m. drobné úlomky niekt. hornín;
geol. sypká usadená hornina;

štrkáč¹ -a m. lúčna rastlina s pyskatými kvetmi, bot. Rhinanthus

štrkáč² -a mn. N a A -e m. malý jedovatý had žijúci v Amerike, zool. Crotalus

nedok. strkať

● expr.: s. → nos do niečoho, do všetkého;
s. všetkých, všetko do jedného vreca nerozlišovať;

štrkať nedok.

1. pri náraze vydávať krátky tupý zvuk, štrkotať, hrkať: príbor, reťaz š-á

2. spôsobovať takýto zvuk: š. peniazmi, riadom;

nedok. strkať sa;

opak. strkávať -a

// strčiť sa: s. sa do diery;

opak. strkávať sa

dok. štrknúť -e -ú -kol

1. k štrkať

2. expr. povedať (význ. 1, 4), ceknúť, muknúť: deťom o tom nesmieš ani š.

štrkopieskový príd.

štrkopiesok -sku m. zmes štrku a piesku;

štrkot -u m. štrk(ot)anie

štrkotať -ce -cú -cúc/-tajúc nedok. štrkať (význ. 1, 2): peniaze š-ú;
š. kľúčmi

štrkovať nedok. pokrývať vrstvou štrku: š. cestu, násyp

štrkovisko -a -vísk s. miesto, kde sa vyskytuje al. ťaží štrk

štrkovitosť -i ž.

štrkovitý príd. obsahujúci štrk: š-á pôda, zem, cesta;

štrkovňa -e ž. miesto, podnik, v kt. sa kameň drví na štrk

štrkový príd.: š. násyp, š-á cesta

strmeň -a m.

1. kovový oblúk (na bokoch sedla) slúžiaci jazdcovi ako opora nohy

2. tech. časť niekt. (prí)strojov určená na upevnenie súčiastok;

strmeňový príd.;

strmhlav prísl.

1. dolu hlavou, rovno dolu: skočiť s. do vody;
let. útočiť s.

2. expr. prudko (význ. 1), nerozmyslene, ozlomkrky: s. sa vrhá do podujatia

strmhlavosť -i ž.

strmhlavý príd. robený strmhlav: s. let (vtáka, lietadla), s. pád;

strmienok -nka m. zdrob.: anat. s. (stredného ucha) kôstka v dutine ucha

strmieť, strmieť sa -ie -ejú, strmiť sa nedok. kniž. vypínať sa (význ. 3), čnieť: nad údolím (sa) s-ie, sa s-í vrch

strmina -y -mín ž. strmý svah, zráz, úšust: skalná s., ísť (hore) s-ou;

strminka -y -niek ž. zdrob.

strmo prísl.: chodník vedie s. nadol;
s. vykročiť;
s. odpovedať;

strmosť -i ž.

strmý príd.

1. majúci ostrý sklon, príkry: s. svah, chodník, s-é schody

2. prudký, rázny, silný: s. krok, pohyb

3. odmeraný (význ. 2), strohý, rázny; svedčiaci o tom: s. človek;
s-á reč, s. pohľad;

strnádka -y -dok ž. malý žlto zafarbený spevavý vták, zool. Emberiza

štrnásť, m. živ. i štrnásti -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 14: š. hodín, rokov, korún;
š. chlapcov, š-i chlapci

štrnásťčlenný príd. zložený zo 14 členov: š. kolektív

štrnásťdenný príd. trvajúci 14 dní, štrnásťdňový (význ. 1): š. zájazd

štrnásťdňový príd.

1. trvajúci 14 dní, štrnásťdenný: š-é školenie, š-á dovolenka

2. 14 dní starý: š-é dieťa

štrnástka -y -tok ž.

1. číslo 14

2. niečo označené číslom 14 (izba, dom, pretekár ap.); takto vyjadrujúce istú hodnotu (pivo ap.)

štrnásťročný príd.

1. trvajúci 14 rokov: š-á služba

2. 14 rokov starý: š. chlapec, š-é dievča

štrnásty čísl. rad. k 14: š. deň, rok;
š-e storočie roky 1301 – 1400

štrng cit. napodobňuje zvonivý kovový al. sklený zvuk, ceng, cveng

štrngať nedok.

1. vydávať po náraze al. údere zvonivý kovový al. sklený zvuk, štrngotať, cengať (význ. 1): taniere, poháre, kľúče š-jú

2. spôsobovať zvonivý kovový al. sklený zvuk: š. pohárom, mincami

3. i štrngať si pri prípitku sa dotýkať pohármi; pripíjať si: na víťazstvo si š-li až do rána;

dok. štrngnúť, k 3 i štrngnúť si -e -ú -gol: š-me mu, š-me si s ním a pôjdeme