Význam slova "stop" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

stop

I. cit.

1. vyj. výzvu zastaviť, stoj!: s. fajčeniu! výzva na jeho odstránenie

2. naznač. rozhranie viet v telegrame

II. stop -u m.

1. admin. zastavenie pohybu cien, miezd ap. (dohora) s cieľom stabilizovať ich: mzdový s.

2. hovor. autostop: ísť, cestovať s-om

stopa -y stôp ž.

1. odtlačok po chodidle, obuvi na zemi, šľapaj, stupaj; odtlačok po chôdzi, jazde ap.: ľudské, vtačie s-y;
zanechávať (hlboké, mokré) s-y;
s. kolesa;

2. zvyšok po niečom (po deji, veci ap.), pozostatok, znak: s. farby, s. po údere, s-y vojny, s-y utrpenia (na tvári);
odb. zvuková s. (na magnetofónovej páske) záznam

3. stará dĺžková miera; v angl. a amer. prostredí jednotka dĺžky (0,3048 m)

4. metr. rytmická jednotka verša: jambická, slabičná s.

● niesť s-y niečoho mať znaky niečoho;
prísť niekomu, niečomu na s-u vypátrať;
ísť v s-ách niekoho nasledovať (príklad);
zmiznúť bez s-y stratiť sa;
ani s-y (niet po ňom, po tom) a) stratil(o) sa b) niet ho;

stopár² -a m. hovor. kto stopuje motor. vozidlo;

stopár¹ -a m.

1. kto hľadá podľa stôp, kto sleduje stopu (zveri ap.): indiánsky s.

2. mn. N a A -e poľovný pes vycvičený na sledovanie zveri;

stopárka -y -rok ž.

stopársky príd. i prísl.;

stopárstvo -a s. stopovanie (zveri)

štopeľ, štupeľ -pľa m. neživ. hovor. zátka: vytiahnuť š. z fľaše;

štopeľ, štupeľ -pľa mn. -i m. živ. expr. malé dieťa al. malý človek;

stopér -a m. vo futbale stred. obranca;

stopercentne prísl.;

stopercentnosť -i ž.

stopercentný príd.

1. zahŕňajúci 100 percent: s. zisk

2. expr. úplný, dokonalý: s. muž, s-á istota;

stopérka -y -rok ž.;

stopérsky príd.

stopiť dok. roztopiť (význ. 1), rozpustiť: s. maslo, slnko s-í sneh;

stopka -y -piek ž.

1. tenký výhonok na rastline nesúci kvet, list al. plod: s. listu;
čerešne visia na s-ách

2. tenký útvar, kt. niečo nesie al. spája, upevňuje: s. kalíška;
odb.: mozgová s.;
valcová s.

● mať → oči (ako) na s-ách;

štopkačka -y -čiek ž. hovor. niť na štopkanie

štopkať nedok. látať dieru prešívaním niťou na spôsob mriežky, mriežkovať: š. ponožky

stopkový príd.;

stopky -piek ž. pomn. mechanicky spúšťané a zastavované hodinky na presné meranie krátkych časových úsekov (napr. v športe)

štoplík, štuplík -a m. zdrob.

stopnúť -e -ú -pol dok. hovor.

1. zmerať trvanie niečoho na stopkách al. hodinkách: s. plavcovi čas

2. zastaviť auto s cieľom odviezť sa: s. auto;

stopôčka -y -čok ž. zdrob.

stopovací príd. určený na stopovanie, vyhľadávanie: s. pes;
s-ia skupina

nedok. stopovať¹

stopovať² nedok. nepozorovane sledovať (podľa stôp); vyhľadávať, pátrať: detektív s-je páchateľa;
s. zver

stopový príd. k 2, 4: chem. s-é prvky vyskytujúce sa v prírode v nepatrných množstvách;
s-é členenie verša