Význam slova "stojã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

stojací príd. uspôsobený na postavenie v zvislej polohe: s-ie hodiny, s-ia lampa

stojačik -a m. hovor. stojatý golier

stojačky prísl. stojac, postojačky: obedovať s.;
streľba s. stojmo

stojan -a m. konštrukcia, na kt. sa veci vešajú, kladú, pripevňujú ap.: s. na kabáty, s. na kvety, na noty;
maliarsky s. podstavec;

stojanček -a m. zdrob.

stojanový príd.: s. sušiak;

stojato prísl.

stojatý príd.

1. postavený v zvislej polohe: s-é písmo;
s. golier

2. kt. nehybne stojí, nehybný: s-á voda (napr. v bazéne)

● s-é vody nečinnosť, stagnácia (napr. v spoloč. živote);

nástojčivo prísl.: n. žiadať;

nástojčivosť -i ž.

nástojčivý príd. naliehavý (význ. 1, 2): n-á prosba;
n. problém, n-é potreby;

stoj -a m. zvislá poloha (stojaceho) tela;
tel. s. spätný, s. na rukách;
streľba v s-i

zástoj -a m. kniž. postavenie (význ. 3); úloha, poslanie: (mať) významný, rozhodujúci z.;
z. inteligencie v spoločnosti