Význam slova "staro" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

staro prísl. k 1, 7: s. vyzerať, s. sa obliekať;

staroba -y ž.

1. pokročilé al. posledné obdobie ľudského života, vys. vek: pokojná, zabezpečená s.;
v s-e

2. (o veciach) dlhý vek: patina s-y na nábytku

● s. – choroba;

starobinec -nca m. útulok pre starých nemajetných ľudí

starobné s. hovor. starobný dôchodok: dostávať s.

starobný príd.: s. dôchodok penzia

starobylo prísl.: s. pôsobiť;

starobylosť -i ž.

starobylý príd. kt. bol v dávnej min., kt. z nej pochádza, starodávny: s. zámok, s-é povesti;

stáročia -í s. mn. mnohé storočia: s. útlaku;

stáročný príd.: s. vývin

starodávne prísl.: s. pôsobiť;

starodávnosť -i ž.

starodávny príd. starobylý: s-e zvyky, s. dom;

starodievocký príd. staropanenský: s. život, s-é názory;

starodievocky prísl.;

starodievoctvo -a s. staropanenstvo

staroegyptský príd. týkajúci sa starovekého Egypta: s-é pyramídy, pamiatky

starogrécky príd. týkajúci sa starého, antického Grécka: s-e umenie

starohory -hôr ž. pomn. geol. doba a útvary medzi prahorami a prvohorami

staromilec -lca m. milovník starých časov a vecí;

staromilský príd. obyč. pejor.: s-é názory;

staromilsky prísl.;

staromilstvo -a s. obyč. pejor. záľuba v starých časoch a veciach

staromládenecký príd. príznačný pre starého mládenca: s. život, byt;

staromládenecky prísl.;

staromládenectvo -a s. stav starého mládenca

staromódne prísl.: s. sa obliekať;

staromódnosť -i ž.

staromódny príd. kt. sa spravuje podľa starej módy; kt. vyšiel z módy; nemoderný: rodičia neboli s-i;
s-e názory;
s-e šaty;

staronový príd. starý, ale obnovený; stále aktuálny: s. problém, s-á téma

starootcovský príd. zdedený po predkoch: s. dom

staropanenský príd. príznačný pre starú pannu, starodievocký: s. výzor, s-é správanie;

staropanensky prísl.;

staropanenstvo -a s. stav starej panny

starorímsky príd. týkajúci sa starého, antického Ríma: vykopávky zo s-ej doby

staroružový príd. ružový so sivým al. žltým odtienkom: s-á farba

staroslávny príd. kniž. dávno preslávený, pamätný: s. Devín

staroslovanský príd. týkajúci sa starých Slovanov: s-é pamiatky

staroslovenčina -y ž.

1. jazyk starých Slovákov, stará slovenčina (v období od 9. do 14. stor.)

2. upravená čeština, kt. sa v polovici 19. stor. na istý čas zaviedla ako vyučovacia reč na sloven. školách

staroslovenský príd. týkajúci sa Slovenska, Slovákov v starých časoch: s. jazyk, s-é obyčaje

staroslovienčina -y ž. spis. jazyk predkov Slovákov a Moravanov v 9. stor. založený pôv. na macedónčine; stará cirk. slovančina

starosloviensky príd. týkajúci sa staroslovienčiny, obdobia jej jestvovania: s. jazyk, s-e pamiatky, s-a legenda;

starosloviensky prísl.

starosť¹ -i ž.

1. nepokoj spôsobený ťažkosťami, obavami, trápenie: finančné s-i;
zbaviť sa s-í, žiť, byť bez s-i;
buď bez s-i! ničoho sa neobávaj!

2. starostlivosť: s. o rodinu

□ vziať si, dostať na s. (deti, záhradu);
mať na s-i (domácnosť);
mať, robiť si s., s-i starať sa, starostiť sa

● to je moja s. iba moja vec

starosť² -i ž. staroba iba v spoj. na s.: na s. nemal kde bývať

II. starý m. hovor. expr.

1. manžel: môj s.

2. nadriadený, šéf: s. zvolal poradu;

starosta -u mn. -ovia m. volený najvyšší predstaviteľ obce: s. Stupavy;

starostiť sa -sť/-i! nedok. prejavovať starosť, starať sa: rodičia sa s-ia o deti

starostka -y -tiek ž.: s. obce;

starostlivo prísl.;

starostlivosť -i ž. pozornosť venovaná dobrému stavu niekoho, niečoho al. úspešnému priebehu niečoho: zdravotná s., s. o matku a dieťa;
jednotka intenzívnej s-i oddelenie nemocnice poskytujúce zdrav. pomoc v akútnych prípadoch

starostlivý príd.

1. prejavujúci starostlivosť; svedčiaci o nej: s-í rodičia;
s-á výchova, príprava

2. prejavujúci starosť, obavy, ustarostený: s. pohľad, s-é gesto;

starostovať nedok. hovor. vykonávať funkciu starostu

starostovský príd.;

starostovstvo -a s.

starosvat -a m. starejší

starosvetský príd. starodávny, starobylý; zastaraný, staromódny: s. dom, nábytok;
s-é názory;

starosvetsky prísl.: žiť (po) s.

starousadlíčka -y -čok ž.;

starousadlícky príd.: s. rod

starousadlík -a mn. -ci m. kto sa dávno a natrvalo v mieste usadil: mestskí s-i;

starovek -u m. obdobie od vzniku najstarších orientálnych civilizácií do zániku Západorímskej ríše (476);

staroveký príd.: s-é dejiny

starozákonný príd. týkajúci sa Starého zákona: s-é mená, s-í proroci

starožitnícky príd.: s. obchod;

starožitníctvo -a -tiev s. obchod so starožitnosťami

starožitník -a mn. -ci m. obchodník so starožitnosťami;

starožitnosť -i ž.

1. iba jedn. k starožitný

2. starožitný predmet

starožitný príd. starobylý, starodávny: s-é predmety starožitnosti;