Význam slova "star" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

stará ž.

1. hovor. expr. manželka: moja s.

2. (o živočíchoch, najmä vtákoch) samička: s. učí mladé lietať;

starať sa nedok.

1. pričiňovať sa o prospech niekoho, niečoho, o úspešný vývin, priebeh, mať na starosti: s. sa o chorého, o zvieratá, o zdravie;
s. sa, aby bol poriadok

2. zaobstarávať, zaisťovať: s. sa o prísun materiálu

3. starieť sa: nes-á sa do druhých

4. mať starosť, starostiť sa: len aby sa nič nestalo, s-á sa matka

starček -a mn. -ovia, starík -a mn. -ci/-ovia m. zdrob. expr.

starec -rca m. starý muž: múdry, šedivý s.

● marec, poberaj sa s.;

stareckosť -i ž.;

starecký príd.: s. krok, s-á zábudlivosť;

starecky prísl.;

starectvo -a s. starecký stav;

starejší m. (starší) človek poverený vedením svadobnej hostiny, starosvat;

starejšia ž.

starena -y -rien ž. stará žena;

starenka -y -niek ž. zdrob. expr.

stárež -e ž. hromad. kniž. al. expr. starí ľudia: mládež i s. všetci

starí m. hovor. expr. rodičia v pomere k ženatým a vydatým deťom: mladí bývajú u s-ch

starieť sa -ie -ejú nedok. pliesť sa, miešať sa do niečoho, medzi niekoho: nestarte sa do toho! čo sa stariete do nás!

starigáň -a m.

1. pejor. starý muž (obyč. v nadávkach)

2. hovor. mn. N a A -e staré zviera

starina -y -rín ž.

1. staré, nepotrebné veci: izba zaprataná s-ou

2. expr. minulé veci, (prežitá) minulosť: literárna s.

starinár -a m. obchodník s opotrebovanými vecami;

starinársky príd.: s. obchod;

starinárstvo -a -tiev s. obchod s opotrebovanými vecami

starká ž.

1. expr. stará žena, starenka

2. fam. manželka (obyč. v oslovení)

3. hovor. stará matka

starký m.

1. expr. starý muž, starček

2. fam. manžel (obyč. v oslovení)

3. hovor. starý otec;

starnúť -e -ú -rol nedok.

1. (o ľuďoch) stávať sa starším, starým, ostarievať, op. mladnúť: všetci s-me

2. (o veciach) opotrebúvať sa: stroj s-e, s-tie pôdy

staro prísl. k 1, 7: s. vyzerať, s. sa obliekať;

staroba -y ž.

1. pokročilé al. posledné obdobie ľudského života, vys. vek: pokojná, zabezpečená s.;
v s-e

2. (o veciach) dlhý vek: patina s-y na nábytku

● s. – choroba;

starobinec -nca m. útulok pre starých nemajetných ľudí

starobné s. hovor. starobný dôchodok: dostávať s.

starobný príd.: s. dôchodok penzia

starobylo prísl.: s. pôsobiť;

starobylosť -i ž.

starobylý príd. kt. bol v dávnej min., kt. z nej pochádza, starodávny: s. zámok, s-é povesti;

stáročia -í s. mn. mnohé storočia: s. útlaku;

stáročný príd.: s. vývin

starodávne prísl.: s. pôsobiť;

starodávnosť -i ž.

starodávny príd. starobylý: s-e zvyky, s. dom;

starodievocký príd. staropanenský: s. život, s-é názory;

starodievocky prísl.;

starodievoctvo -a s. staropanenstvo

staroegyptský príd. týkajúci sa starovekého Egypta: s-é pyramídy, pamiatky

starogrécky príd. týkajúci sa starého, antického Grécka: s-e umenie

starohory -hôr ž. pomn. geol. doba a útvary medzi prahorami a prvohorami

staromilec -lca m. milovník starých časov a vecí;

staromilský príd. obyč. pejor.: s-é názory;

staromilsky prísl.;

staromilstvo -a s. obyč. pejor. záľuba v starých časoch a veciach

staromládenecký príd. príznačný pre starého mládenca: s. život, byt;

staromládenecky prísl.;

staromládenectvo -a s. stav starého mládenca

staromódne prísl.: s. sa obliekať;

staromódnosť -i ž.

staromódny príd. kt. sa spravuje podľa starej módy; kt. vyšiel z módy; nemoderný: rodičia neboli s-i;
s-e názory;
s-e šaty;

staronový príd. starý, ale obnovený; stále aktuálny: s. problém, s-á téma

starootcovský príd. zdedený po predkoch: s. dom

staropanenský príd. príznačný pre starú pannu, starodievocký: s. výzor, s-é správanie;

staropanensky prísl.;

staropanenstvo -a s. stav starej panny

starorímsky príd. týkajúci sa starého, antického Ríma: vykopávky zo s-ej doby

staroružový príd. ružový so sivým al. žltým odtienkom: s-á farba

staroslávny príd. kniž. dávno preslávený, pamätný: s. Devín

staroslovanský príd. týkajúci sa starých Slovanov: s-é pamiatky

staroslovenčina -y ž.

1. jazyk starých Slovákov, stará slovenčina (v období od 9. do 14. stor.)

2. upravená čeština, kt. sa v polovici 19. stor. na istý čas zaviedla ako vyučovacia reč na sloven. školách

staroslovenský príd. týkajúci sa Slovenska, Slovákov v starých časoch: s. jazyk, s-é obyčaje

staroslovienčina -y ž. spis. jazyk predkov Slovákov a Moravanov v 9. stor. založený pôv. na macedónčine; stará cirk. slovančina

starosloviensky príd. týkajúci sa staroslovienčiny, obdobia jej jestvovania: s. jazyk, s-e pamiatky, s-a legenda;

starosloviensky prísl.

starosť¹ -i ž.

1. nepokoj spôsobený ťažkosťami, obavami, trápenie: finančné s-i;
zbaviť sa s-í, žiť, byť bez s-i;
buď bez s-i! ničoho sa neobávaj!

2. starostlivosť: s. o rodinu

□ vziať si, dostať na s. (deti, záhradu);
mať na s-i (domácnosť);
mať, robiť si s., s-i starať sa, starostiť sa

● to je moja s. iba moja vec

starosť² -i ž. staroba iba v spoj. na s.: na s. nemal kde bývať

II. starý m. hovor. expr.

1. manžel: môj s.

2. nadriadený, šéf: s. zvolal poradu;

starosta -u mn. -ovia m. volený najvyšší predstaviteľ obce: s. Stupavy;

starostiť sa -sť/-i! nedok. prejavovať starosť, starať sa: rodičia sa s-ia o deti

starostka -y -tiek ž.: s. obce;

starostlivo prísl.;

starostlivosť -i ž. pozornosť venovaná dobrému stavu niekoho, niečoho al. úspešnému priebehu niečoho: zdravotná s., s. o matku a dieťa;
jednotka intenzívnej s-i oddelenie nemocnice poskytujúce zdrav. pomoc v akútnych prípadoch

starostlivý príd.

1. prejavujúci starostlivosť; svedčiaci o nej: s-í rodičia;
s-á výchova, príprava

2. prejavujúci starosť, obavy, ustarostený: s. pohľad, s-é gesto;

starostovať nedok. hovor. vykonávať funkciu starostu

starostovský príd.;

starostovstvo -a s.

starosvat -a m. starejší

starosvetský príd. starodávny, starobylý; zastaraný, staromódny: s. dom, nábytok;
s-é názory;

starosvetsky prísl.: žiť (po) s.

starousadlíčka -y -čok ž.;

starousadlícky príd.: s. rod

starousadlík -a mn. -ci m. kto sa dávno a natrvalo v mieste usadil: mestskí s-i;

starovek -u m. obdobie od vzniku najstarších orientálnych civilizácií do zániku Západorímskej ríše (476);

staroveký príd.: s-é dejiny

starozákonný príd. týkajúci sa Starého zákona: s-é mená, s-í proroci

starožitnícky príd.: s. obchod;

starožitníctvo -a -tiev s. obchod so starožitnosťami

starožitník -a mn. -ci m. obchodník so starožitnosťami;

starožitnosť -i ž.

1. iba jedn. k starožitný

2. starožitný predmet

starožitný príd. starobylý, starodávny: s-é predmety starožitnosti;

staršina -u mn. -ovia m.

1. hist. náčelník (rodového, kmeňového) spoločenstva

2. voj. zastar. výkonný práporčík starajúci sa o hosp. veci

štart -u m.

1. začiatok pretekov (v behu, plávaní, jazde ap.): dobrý, chybný š. (bežca)

2. prechod z pokojovej polohy do pohybu: š. lietadla, rakety, š. motora;

3. miesto, z kt. sa štartuje: vybehnúť zo š-u

4. účasť na pretekoch, súťaži ap.: prvý š. za reprezentačné družstvo;

štartér -a m. živ. kto dáva znamenie na štart;

štartér -a L -i mn. -y m. neživ. spúšťač: elektrický š., zapnúť š.

štartovací príd. určený na štartovanie: š-ia dráha, plocha, pištoľ

štartovať nedok. i dok.

1. vybiehať, vybehnúť zo štartu: dobre, zle š.

2. d(áv)ať sa do pohybu, činnosti: lietadlo š-je;
motor zle š-je;

3. uvádzať, uviesť (stroj) do pohybu: š. motocykel, auto;

4. zúčastňovať sa, zúčastniť sa na pretekoch, súťaži ap.: š. na majstrovstvách sveta

5. d(áv)ať povel na štart: š. lyžiarske preteky

štartovné s. peňažná náhrada, odmena za účasť na pretekoch

štartový príd.: š. povel, š-á čiara, listina, š-é číslo

staručko, starunko, staruško, staručičko, starulinko prísl.

staručký, starunký, starušký, staručičký, starulinký príd. expr. veľmi starý: s-á matka;

starý

I. príd.

1. kt. je v pokročilom al. poslednom období svojho života, vývinu; vzťahujúci sa na toto obdobie, op. mladý: s. človek, strom;
s-é roky;
s. otec otec matky al. otca;
s-á matka matka matky al. otca;
s-í rodičia rodičia rodičov;
s. mládenec, s-á dievka, panna v pokročilom období mládenectva, dievoctva;
hovor. s. ujo, s. Zeman príslušník star. generácie

2. príznačný pre starobu, poznačený starobou, op. mladý: s-á tvár, s. zrak

3. majúci istý vek: sú rovnako s-í, 5 rokov s. dom

4. dlhým používaním, jestvovaním opotrebovaný; nie nový; nie čerstvý, op. nový; čerstvý: s-é šaty, s. papier;
s. chlieb, s-é zemiaky

5. pochádzajúci z min., jestvujúci v min., starobylý, starodávny, op. nový: s-á literatúra, s. zvyk, s-é časy;
s. známy;
s. Rím, s-í Slovania;
S. svet svetadiely známe pred objavením Ameriky, najmä Európa;
S. zákon časť Biblie; v geogr. názvoch: S-á Ľubovňa

6. bývalý, predchádzajúci, niekdajší, op. nový: s. spoločenský poriadok, s. byt;
s. rok kt. sa (práve) končí

7. zastaraný (význ. 1), nemoderný, (už) nepoužívaný: šaty s-ho strihu, s-é metódy

8. dávno známy, často opakovaný, otrepaný: s. vtip, s-á história

9. rovnaký ako kedysi, pôvodný, zvyčajný, op. nový: dať nábytok na s-é miesto, vrátiť sa k s-m záľubám

10. v nejakej činnosti skúsený, osvedčený: s. odborník, praktik;
expr. s. luhár, hriešnik

● s. ako Matuzalem veľmi;
iron. s. hríb starý chlap;
mladí – s-í všetci; (to je) s-á vec dávno známe; (to je) s-á pesnička dávno známa vec;
na s-é kolená v starobe;
za s-ch čias, časov kedysi;
expr. patriť do s-ho železa byť nepotrebný;
s., ale jarý je ešte svieži;
mladý môže, s. musí t. j. zomrieť;
s-á láska nehrdzavie nepominie sa;