Význam slova "star" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 102 výsledkov (1 strana)

  • stará ž.

    1. hovor. expr. manželka: moja s.

    2. (o živočíchoch, najmä vtákoch) samička: s. učí mladé lietať;

  • starať sa nedok.

    1. pričiňovať sa o prospech niekoho, niečoho, o úspešný vývin, priebeh, mať na starosti: s. sa o chorého, o zvieratá, o zdravie;
    s. sa, aby bol poriadok

    2. zaobstarávať, zaisťovať: s. sa o prísun materiálu

    3. starieť sa: nes-á sa do druhých

    4. mať starosť, starostiť sa: len aby sa nič nestalo, s-á sa matka

  • starček -a mn. -ovia, starík -a mn. -ci/-ovia m. zdrob. expr.

  • starec -rca m. starý muž: múdry, šedivý s.

    marec, poberaj sa s.;

  • stareckosť -i ž.;

  • starecký príd.: s. krok, s-á zábudlivosť;

    starecky prísl.;

  • starectvo -a s. starecký stav;

  • starejší m. (starší) človek poverený vedením svadobnej hostiny, starosvat;

  • starejšia ž.

  • starena -y -rien ž. stará žena;

  • starenka -y -niek ž. zdrob. expr.

  • stárež -e ž. hromad. kniž. al. expr. starí ľudia: mládež i s. všetci

  • starí m. hovor. expr. rodičia v pomere k ženatým a vydatým deťom: mladí bývajú u s-ch

  • starieť sa -ie -ejú nedok. pliesť sa, miešať sa do niečoho, medzi niekoho: nestarte sa do toho! čo sa stariete do nás!

  • starigáň -a m.

    1. pejor. starý muž (obyč. v nadávkach)

    2. hovor. mn. N a A -e staré zviera

  • starina -y -rín ž.

    1. staré, nepotrebné veci: izba zaprataná s-ou

    2. expr. minulé veci, (prežitá) minulosť: literárna s.

  • starinár -a m. obchodník s opotrebovanými vecami;

  • starinársky príd.: s. obchod;

  • starinárstvo -a -tiev s. obchod s opotrebovanými vecami

  • starká ž.

    1. expr. stará žena, starenka

    2. fam. manželka (obyč. v oslovení)

    3. hovor. stará matka

  • starký m.

    1. expr. starý muž, starček

    2. fam. manžel (obyč. v oslovení)

    3. hovor. starý otec;

  • starnúť -e -ú -rol nedok.

    1. (o ľuďoch) stávať sa starším, starým, ostarievať, op. mladnúť: všetci s-me

    2. (o veciach) opotrebúvať sa: stroj s-e, s-tie pôdy

  • staro prísl. k 1, 7: s. vyzerať, s. sa obliekať;

  • staroba -y ž.

    1. pokročilé al. posledné obdobie ľudského života, vys. vek: pokojná, zabezpečená s.;
    v s-e

    2. (o veciach) dlhý vek: patina s-y na nábytku

    s. – choroba;

  • starobinec -nca m. útulok pre starých nemajetných ľudí

  • starobné s. hovor. starobný dôchodok: dostávať s.

  • starobný príd.: s. dôchodok penzia

  • starobylo prísl.: s. pôsobiť;

  • starobylosť -i ž.

  • starobylý príd. kt. bol v dávnej min., kt. z nej pochádza, starodávny: s. zámok, s-é povesti;

  • stáročias. mn. mnohé storočia: s. útlaku;

  • stáročný príd.: s. vývin

  • starodávne prísl.: s. pôsobiť;

  • starodávnosť -i ž.

  • starodávny príd. starobylý: s-e zvyky, s. dom;

  • starodievocký príd. staropanenský: s. život, s-é názory;

    starodievocky prísl.;

  • starodievoctvo -a s. staropanenstvo

  • staroegyptský príd. týkajúci sa starovekého Egypta: s-é pyramídy, pamiatky

  • starogrécky príd. týkajúci sa starého, antického Grécka: s-e umenie

  • starohory -hôr ž. pomn. geol. doba a útvary medzi prahorami a prvohorami

  • staromilec -lca m. milovník starých časov a vecí;

  • staromilský príd. obyč. pejor.: s-é názory;

    staromilsky prísl.;

  • staromilstvo -a s. obyč. pejor. záľuba v starých časoch a veciach

  • staromládenecký príd. príznačný pre starého mládenca: s. život, byt;

    staromládenecky prísl.;

  • staromládenectvo -a s. stav starého mládenca

  • staromódne prísl.: s. sa obliekať;

  • staromódnosť -i ž.

  • staromódny príd. kt. sa spravuje podľa starej módy; kt. vyšiel z módy; nemoderný: rodičia neboli s-i;
    s-e názory;
    s-e šaty;

  • staronový príd. starý, ale obnovený; stále aktuálny: s. problém, s-á téma

  • starootcovský príd. zdedený po predkoch: s. dom

  • staropanenský príd. príznačný pre starú pannu, starodievocký: s. výzor, s-é správanie;

    staropanensky prísl.;

  • staropanenstvo -a s. stav starej panny

  • starorímsky príd. týkajúci sa starého, antického Ríma: vykopávky zo s-ej doby

  • staroružový príd. ružový so sivým al. žltým odtienkom: s-á farba

  • staroslávny príd. kniž. dávno preslávený, pamätný: s. Devín

  • staroslovanský príd. týkajúci sa starých Slovanov: s-é pamiatky

  • staroslovenčina -y ž.

    1. jazyk starých Slovákov, stará slovenčina (v období od 9. do 14. stor.)

    2. upravená čeština, kt. sa v polovici 19. stor. na istý čas zaviedla ako vyučovacia reč na sloven. školách

  • staroslovenský príd. týkajúci sa Slovenska, Slovákov v starých časoch: s. jazyk, s-é obyčaje

  • staroslovienčina -y ž. spis. jazyk predkov Slovákov a Moravanov v 9. stor. založený pôv. na macedónčine; stará cirk. slovančina

  • starosloviensky príd. týkajúci sa staroslovienčiny, obdobia jej jestvovania: s. jazyk, s-e pamiatky, s-a legenda;

    starosloviensky prísl.

  • starosť1 -i ž.

    1. nepokoj spôsobený ťažkosťami, obavami, trápenie: finančné s-i;
    zbaviť sa s-í, žiť, byť bez s-i;
    buď bez s-i! ničoho sa neobávaj!

    2. starostlivosť: s. o rodinu

    vziať si, dostať na s. (deti, záhradu);
    mať na s-i (domácnosť);
    mať, robiť si s., s-i starať sa, starostiť sa

    to je moja s. iba moja vec

    starosť2 -i ž. staroba iba v spoj. na s.: na s. nemal kde bývať

    II. starý m. hovor. expr.

    1. manžel: môj s.

    2. nadriadený, šéf: s. zvolal poradu;

  • starosta -u mn. -ovia m. volený najvyšší predstaviteľ obce: s. Stupavy;

  • starostiť sa -sť/-i! nedok. prejavovať starosť, starať sa: rodičia sa s-ia o deti

  • starostka -y -tiek ž.: s. obce;

  • starostlivo prísl.;

  • starostlivosť -i ž. pozornosť venovaná dobrému stavu niekoho, niečoho al. úspešnému priebehu niečoho: zdravotná s., s. o matku a dieťa;
    jednotka intenzívnej s-i oddelenie nemocnice poskytujúce zdrav. pomoc v akútnych prípadoch

  • starostlivý príd.

    1. prejavujúci starostlivosť; svedčiaci o nej: s-í rodičia;
    s-á výchova, príprava

    2. prejavujúci starosť, obavy, ustarostený: s. pohľad, s-é gesto;

  • starostovať nedok. hovor. vykonávať funkciu starostu

  • starostovský príd.;

  • starostovstvo -a s.

  • starosvat -a m. starejší

  • starosvetský príd. starodávny, starobylý; zastaraný, staromódny: s. dom, nábytok;
    s-é názory;

    starosvetsky prísl.: žiť (po) s.

  • starousadlíčka -y -čok ž.;

  • starousadlícky príd.: s. rod

  • starousadlík -a mn. -ci m. kto sa dávno a natrvalo v mieste usadil: mestskí s-i;

  • starovek -u m. obdobie od vzniku najstarších orientálnych civilizácií do zániku Západorímskej ríše (476);

  • staroveký príd.: s-é dejiny

  • starozákonný príd. týkajúci sa Starého zákona: s-é mená, s-í proroci

  • starožitnícky príd.: s. obchod;

  • starožitníctvo -a -tiev s. obchod so starožitnosťami

  • starožitník -a mn. -ci m. obchodník so starožitnosťami;

  • starožitnosť -i ž.

    1. iba jedn. k starožitný

    2. starožitný predmet

  • starožitný príd. starobylý, starodávny: s-é predmety starožitnosti;

  • staršina -u mn. -ovia m.

    1. hist. náčelník (rodového, kmeňového) spoločenstva

    2. voj. zastar. výkonný práporčík starajúci sa o hosp. veci

  • štart -u m.

    1. začiatok pretekov (v behu, plávaní, jazde ap.): dobrý, chybný š. (bežca)

    2. prechod z pokojovej polohy do pohybu: š. lietadla, rakety, š. motora;

    3. miesto, z kt. sa štartuje: vybehnúť zo š-u

    4. účasť na pretekoch, súťaži ap.: prvý š. za reprezentačné družstvo;

  • štartér -a m. živ. kto dáva znamenie na štart;

    štartér -a L -i mn. -y m. neživ. spúšťač: elektrický š., zapnúť š.

  • štartovací príd. určený na štartovanie: š-ia dráha, plocha, pištoľ

  • štartovať nedok. i dok.

    1. vybiehať, vybehnúť zo štartu: dobre, zle š.

    2. d(áv)ať sa do pohybu, činnosti: lietadlo š-je;
    motor zle š-je;

    3. uvádzať, uviesť (stroj) do pohybu: š. motocykel, auto;

    4. zúčastňovať sa, zúčastniť sa na pretekoch, súťaži ap.: š. na majstrovstvách sveta

    5. d(áv)ať povel na štart: š. lyžiarske preteky

  • štartovné s. peňažná náhrada, odmena za účasť na pretekoch

  • štartový príd.: š. povel, š-á čiara, listina, š-é číslo

  • staručko, starunko, staruško, staručičko, starulinko prísl.

  • staručký, starunký, starušký, staručičký, starulinký príd. expr. veľmi starý: s-á matka;

  • starý

    I. príd.

    1. kt. je v pokročilom al. poslednom období svojho života, vývinu; vzťahujúci sa na toto obdobie, op. mladý: s. človek, strom;
    s-é roky;
    s. otec otec matky al. otca;
    s-á matka matka matky al. otca;
    s-í rodičia rodičia rodičov;
    s. mládenec, s-á dievka, panna v pokročilom období mládenectva, dievoctva;
    hovor. s. ujo, s. Zeman príslušník star. generácie

    2. príznačný pre starobu, poznačený starobou, op. mladý: s-á tvár, s. zrak

    3. majúci istý vek: rovnako s-í, 5 rokov s. dom

    4. dlhým používaním, jestvovaním opotrebovaný; nie nový; nie čerstvý, op. nový; čerstvý: s-é šaty, s. papier;
    s. chlieb, s-é zemiaky

    5. pochádzajúci z min., jestvujúci v min., starobylý, starodávny, op. nový: s-á literatúra, s. zvyk, s-é časy;
    s. známy;
    s. Rím, s-í Slovania;
    S. svet svetadiely známe pred objavením Ameriky, najmä Európa;
    S. zákon časť Biblie; v geogr. názvoch: S-á Ľubovňa

    6. bývalý, predchádzajúci, niekdajší, op. nový: s. spoločenský poriadok, s. byt;
    s. rok kt. sa (práve) končí

    7. zastaraný (význ. 1), nemoderný, (už) nepoužívaný: šaty s-ho strihu, s-é metódy

    8. dávno známy, často opakovaný, otrepaný: s. vtip, s-á história

    9. rovnaký ako kedysi, pôvodný, zvyčajný, op. nový: dať nábytok na s-é miesto, vrátiť sa k s-m záľubám

    10. v nejakej činnosti skúsený, osvedčený: s. odborník, praktik;
    expr. s. luhár, hriešnik

    s. ako Matuzalem veľmi;
    iron. s. hríb starý chlap;
    mladí – s-í všetci; (to je) s-á vec dávno známe; (to je) s-á pesnička dávno známa vec;
    na s-é kolená v starobe;
    za s-ch čias, časov kedysi;
    expr. patriť do s-ho železa byť nepotrebný;
    s., ale jarý je ešte svieži;
    mladý môže, s. musí t. j. zomrieť;
    s-á láska nehrdzavie nepominie sa;

Naposledy hľadané výrazy:

Krížovkársky slovník: test, koluzit, ambažúra, no, než, ol, ekd, vel, spe, a e, dent, solenoid, exil, prolegoména, orat
Nárečový slovník: db, fen, ner, zvl, nur, vyb, hil, aba, purk, lys, ite, ula, hua, vig, geste
Technický slovník: fs, power supply, sq, ja, uar, crs, kms, tap, spe, s s, able, cyan, login, switch, ul
Ekonomický slovník: tmc, osn, x, mev, gh, sq, yt, ax, hi, nsl, obc, zkl, nkv, geo, nfu
Slovník skratiek: pn, re, sf, rom, knn, oej, hpm, sjd, csp, ctg, sjf, poo, ttv, sdd, obk
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV