Význam slova "stať" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 66 výsledkov (1 strana)

  • stať1 -e ž.

    1. (väčší odb.) článok: publicistická s., zborník s-í

    2. ucelená časť (väčšieho) textového celku: záverečná s. (diela);
    s. o kultúre (napr. v encyklopédii)

    stáť1 stojí stoja stoj! stál nedok.

    1. (o ľuďoch a zvieratách) zaujímať vzpriamenú polohu na nohách: s. rovno, na prstoch, v pozore;
    lístok na s-tie;
    hovor. s. na lístky (do kina)

    2. byť vo zvyčajnej polohe, byť, nachádzať sa: v izbe s-í stôl, pri dome s-í garáž

    3. nehýbať sa z miesta, nebyť v činnosti; nefungovať: zostaň s.! autobus s-í (na červenú);
    zákaz s-tia (motor. vozidla);
    stoj! zastaviť s.! povely;
    hodiny s-a, fabrika s-í nie je v prevádzke;
    v spoj. nechať s. (potraviny) odstáť, postáť

    4. zaujímať isté postavenie; byť v nejakom vzťahu al. stave: s. v popredí i fraz. vynikať;
    s. v pozadí i fraz. a) byť nenápadný b) viesť niečo z pozadia;
    s. na čele i fraz. viesť;
    s. na vysokom stupni (vzdelania ap.);
    s. pred úlohami;
    s. v ceste i fraz. prekážať;
    s. bokom i fraz. nezúčastňovať sa;
    s. proti sebe i fraz. a) byť v protiklade b) byť v nepriateľstve;
    dom s-í v plameňoch horí

    5. držať s niekým; podporovať, pomáhať: rodina s-í pri ňom

    6. neupúšťať od niečoho, nástojiť: s. na svojich požiadavkách;
    s-m na tom, aby odišiel

    7. mať záujem, želať si: o jeho lásku nes-í

    8. (existenčne) závisieť, opierať sa: blahobyt s-í na práci

    9. hovor. byť zaznačený, napísaný: v liste s-lo, že prídu v sobotu;
    s-lo to v novinách

    10. hovor. svedčať, pristať: šaty mu s-a (ako uliate)

    s. ako socha, ako (soľný) stĺp, ako prikovaný, ako pribitý, expr. s. ako svätý za dedinou nehybne, bezradne;
    s. na vlastných nohách byť nezávislý;
    nevie, kde mu hlava s-íveľa roboty;
    rozum mu nad tým s-í;
    abyreč nes-la;
    to nes-í za → reč;
    s. na prahu niečoho byť na začiatku;
    s. (si) na svojom neustupovať;
    vlasy mu → dupkom s-a;
    → oči mu s-li stĺpkom;
    (odvtedy,) čo → svet svetom s-í;
    ako tu s-m! celkom iste (zaverenie);

    stáť2 stojí stoja stoj! stál nedok.

    1. mať cenu (vyjadrenú v peniazoch); vyžadovať vynaloženie peňazí: obed s-í 50 korún;
    koľko to s-í? liečenie s-í veľa (peňazí);
    nebude to nič s.

    2. vyžadovať vynaloženie úsilia, času ap.: s-lo to veľa námahy;
    s-lo ho to život prišiel o život

    3. mať istú cenu, rovnať sa hodnotou, byť hodný: zábava nes-la za mnoho, usiluj sa, aby si za dačo s-l;
    s. za pokus, za pozornosť

    stoj čo stoj za akýchkoľvek okolností;
    to nes-í za reč je bezvýznamné;
    to nes-í za nič je bezcenné;
    môže ho to s. krk, hlavu môže doplatiť životom;
    expr. (ne)s-í za fajku dymu je nanič;

    sťať stne stnú sťal sťatý dok.

    1. seknutím oddeliť, odťať, odseknúť, zoťať: s. vrcholec stromčeka, s-li mu hlavu

    2. popraviť odseknutím hlavy: zločinca s-li

    3. vyrúbať, zoťať, vyťať: s. strom

    4. expr. zbiť (význ. 3), nabiť, zmlátiť: s-l syna remeňom

    expr. s. niekoho ako hada veľmi zbiť;

  • štát -u m. zákl. právna organizácia zvrchovanej polit. moci spoločenstva na istom území; toto územie: demokratický š., kapitalistické š-y;
    federatívny š.;
    unitárny š.;
    právny š.;
    hlava š-u prezident;

    šťať -í -ia nedok. hrub. močiť (význ. 3)

  • stať sa stane stanú staň! stal dok.

    1. zmeniť svoj stav, nadobudnúť obyč. nové vlastnosti: s. sa učiteľom, s. sa zádumčivým, s-l sa z neho majster;
    s-lo sa módou, zvykom všetko kritizovať, že sa všetko kritizuje

    2. (obyč. o niečom nepríjemnom) prihodiť sa, pridať sa; porobiť sa: s-la sa mu nehoda, krivda, s-lo sa mu nešťastie, nikomu sa nič nes-lo

    3. (o udalosti) uskutočniť sa (v čase), odohrať sa, prihodiť sa: čo sa s-lo? dúfal, že sa s-e zázrak;
    nevie, čo sa s nimi potom s-lo;
    s-lo sa nedá sa nič robiť

    čo sa s-lo, už sa neodstane;
    rado sa s-lo odpoveď na poďakovanie;
    nič sa nes-lo odpoveď na ospravedlnenie;

  • stať si, stať2 stane stanú staň! stal dok.

    1. zaujať postavenie v stoji, postaviť sa, zastať si: s. si pred zrkadlo, do radu, na špičky;
    s. niekomu do cesty

    2. iba stať2 kniž. zastať (význ. 1), zastaviť sa: čo je? – s-ú zarazení;

  • štatariálny príd.: š. súd

  • štatárium -ia D a L -iu s. stanné právo: vyhlásiť š.;

  • statička -y -čiek ž.;

  • statickosť -i ž. nehybnosť, nemennosť, op. dynamickosť

  • statický príd.

    1. súvisiaci so statikou: s. výpočet

    2. nehybný, nemenný, pokojový, op. dynamický: s-á poloha;
    s-á (šport.) hra;
    fyz. s-á elektrina elektr. náboj v pokoji;

    staticky prísl.: s. overená stavba;
    pôsobiť s.;

  • statik -a mn. -ci m. odborník v statike;

  • štátik -a m. zdrob.

  • statika -y ž. odbor mechaniky, kt. sa zaoberá rovnováhou síl v nepohybujúcich sa telesách;

  • státisíce -ov m. mn. čísl. zákl.

    1. mnoho(sto)tisíc: straty presahujúce s.

    2. expr. veľké množstvo: s. ľudí hladujú;

  • státisícový príd.: s-é sumy, s. zástup

  • štatista -u m. kto vystupuje v divadle, vo filme ap. v hromadných scénach, komparzista;

  • štatistička -y -čiek ž.;

  • štatistický príd.: š. výskum, š-á evidencia, š-é údaje;
    š. úrad;

    štatisticky prísl.: š. zistiť

  • štatistik -a mn. -ci m. odborník v štatistike;

  • štatistika -y -tík ž.

    1. číselné zachytenie hromadných javov: š. pôrodnosti, úrazov;
    urobiť š-u

    2. odbor zaoberajúci sa skúmaním a kvantitatívnou charakteristikou rozlič. javov: matematická š.;

  • štatistka -y -tiek ž.

  • statív -u m. podstavec, stojan (na upevnenie prístrojov): s. fotografického prístroja

  • statkár -a m. veľkostatkár;

  • statkárka -y -rok ž.

    1. k statkár

    2. hovor. statkárova žena;

  • statkársky príd.: s-a pôda

  • statne prísl.;

  • štátnica -e -nic ž. hovor. št. skúška: urobiť š-u;

  • štátnickosť -i ž.

  • štátnický príd.: š. prejav, čin, š-á rozvaha;

    štátnicky prísl.;

  • štátnicový príd.: š. predmet

  • štátnik -a mn. -ci m. kto má vysokú št. funkciu;

  • štátnohospodársky príd. týkajúci sa št. hospodárstva: š-e záujmy

  • štátnomonopolistický príd. vyznačujúci sa št. monopolmi: š. kapitalizmus

  • štátnopolitický príd. týkajúci sa št. politiky: š-é záujmy;

    štátnopoliticky prísl.

  • statnosť -i ž.

  • štátnosť -i ž.: slovenská š. vedomie štátu;

  • statný príd. dobre urastený, mocný: s. chlap, s-á postava;

  • štátny príd.: š. znak, š-a hymna, š-e hranice, územie;
    š. rozpočet;
    š. majetok, š. poklad;
    š-a príslušnosť, š-e občianstvo;
    š-a poznávacia značka;
    š-a skúška na záver (vysokoškol.) štúdia;
    š. tajomník vládou vymenovaná osoba zastupujúca ministra;

  • statoček -čka m. zdrob. expr.

  • statočne prísl.: s. žiť;

  • statočnosť -i ž. vlastnosť statočného;
    náb. jedna z mravných cností, mravná sila

  • statočný príd. kt. koná v súlade so cťou, mravnosťou, (po)čestný, poriadny, svedomitý; svedčiaci o tejto vlastnosti: s. človek, občan;
    s. záchranca hrdinský, odvážny;
    s-á práca, s. úmysel;

  • statok2 -tku m.

    1. väčší pozemkový majetok, veľkostatok: dedičný s.

    2. obyč. mn. ekon. zastar. výr. al. existenčný prostriedok schopný uspokojovať ľudskú potrebu, hmotné a duchovné hodnoty

    statok1 -tku m. hromad. úžitkové domáce zvieratá, najmä hovädzí dobytok, často i ošípané, ovce, kozy, kone; dobytok, lichva: rožný s.;
    opatriť, nakŕmiť s.;
    drobný s. ovce, ošípané, kozy;

  • štátoprávne prísl.

  • štátoprávny príd. týkajúci sa št. práva al. práv. pomerov v štáte: š-e usporiadanie;

  • stator -a m. tech. nepohyblivá časť motora, turbíny ap.;

  • statorový príd.

  • štátostrana -y -rán ž. publ. strana s vedúcou funkciou v štáte, ktorej rozhodovacia moc splýva s výkonnou mocou

  • štátotvorne prísl.;

  • štátotvornosť -i ž.

  • štátotvorný príd. tvoriaci štát; podporujúci jeho zriadenie a jestvovanie: š. čin, proces;
    š-á politika;

  • štátovka -y -viek ž. papierový peniaz vydaný štátom

  • štatus -u m. zastar. stav niečoho v určitom období, status;

  • status -u m. (lat.) kniž. stav (význ. 1), postavenie, situácia: s. filozofie;
    v lat. spoj. s. quo [kvó] doterajší, súčasný stav: zachovávať s. quo

  • štatusový príd.

  • štatút -u m.

    1. organizačný poriadok, stanovy: š. súťaže, spolku

    2. právny vzťah, právny stav ap. upravený príslušnými predpismi: nadobudnúť š. utečenca;

  • štatutárne prísl.

  • štatutárny príd.: š. orgán, zástupca;

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV