Význam slova "st" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

starnúť -e -ú -rol nedok.

1. (o ľuďoch) stávať sa starším, starým, ostarievať, op. mladnúť: všetci s-me

2. (o veciach) opotrebúvať sa: stroj s-e, s-tie pôdy

staro prísl. k 1, 7: s. vyzerať, s. sa obliekať;

staroba -y ž.

1. pokročilé al. posledné obdobie ľudského života, vys. vek: pokojná, zabezpečená s.;
v s-e

2. (o veciach) dlhý vek: patina s-y na nábytku

● s. – choroba;

starobinec -nca m. útulok pre starých nemajetných ľudí

starobné s. hovor. starobný dôchodok: dostávať s.

starobný príd.: s. dôchodok penzia

starobylo prísl.: s. pôsobiť;

starobylosť -i ž.

starobylý príd. kt. bol v dávnej min., kt. z nej pochádza, starodávny: s. zámok, s-é povesti;

stáročia -í s. mn. mnohé storočia: s. útlaku;

stáročný príd.: s. vývin

starodávne prísl.: s. pôsobiť;

starodávnosť -i ž.

starodávny príd. starobylý: s-e zvyky, s. dom;

starodievocký príd. staropanenský: s. život, s-é názory;

starodievocky prísl.;

starodievoctvo -a s. staropanenstvo

staroegyptský príd. týkajúci sa starovekého Egypta: s-é pyramídy, pamiatky

starogrécky príd. týkajúci sa starého, antického Grécka: s-e umenie

starohory -hôr ž. pomn. geol. doba a útvary medzi prahorami a prvohorami

staromilec -lca m. milovník starých časov a vecí;

staromilský príd. obyč. pejor.: s-é názory;

staromilsky prísl.;

staromilstvo -a s. obyč. pejor. záľuba v starých časoch a veciach

staromládenecký príd. príznačný pre starého mládenca: s. život, byt;

staromládenecky prísl.;

staromládenectvo -a s. stav starého mládenca

staromódne prísl.: s. sa obliekať;

staromódnosť -i ž.

staromódny príd. kt. sa spravuje podľa starej módy; kt. vyšiel z módy; nemoderný: rodičia neboli s-i;
s-e názory;
s-e šaty;

staronový príd. starý, ale obnovený; stále aktuálny: s. problém, s-á téma

starootcovský príd. zdedený po predkoch: s. dom

staropanenský príd. príznačný pre starú pannu, starodievocký: s. výzor, s-é správanie;

staropanensky prísl.;

staropanenstvo -a s. stav starej panny

starorímsky príd. týkajúci sa starého, antického Ríma: vykopávky zo s-ej doby

staroružový príd. ružový so sivým al. žltým odtienkom: s-á farba

staroslávny príd. kniž. dávno preslávený, pamätný: s. Devín

staroslovanský príd. týkajúci sa starých Slovanov: s-é pamiatky

staroslovenčina -y ž.

1. jazyk starých Slovákov, stará slovenčina (v období od 9. do 14. stor.)

2. upravená čeština, kt. sa v polovici 19. stor. na istý čas zaviedla ako vyučovacia reč na sloven. školách

staroslovenský príd. týkajúci sa Slovenska, Slovákov v starých časoch: s. jazyk, s-é obyčaje

staroslovienčina -y ž. spis. jazyk predkov Slovákov a Moravanov v 9. stor. založený pôv. na macedónčine; stará cirk. slovančina

starosloviensky príd. týkajúci sa staroslovienčiny, obdobia jej jestvovania: s. jazyk, s-e pamiatky, s-a legenda;

starosloviensky prísl.

starosť¹ -i ž.

1. nepokoj spôsobený ťažkosťami, obavami, trápenie: finančné s-i;
zbaviť sa s-í, žiť, byť bez s-i;
buď bez s-i! ničoho sa neobávaj!

2. starostlivosť: s. o rodinu

□ vziať si, dostať na s. (deti, záhradu);
mať na s-i (domácnosť);
mať, robiť si s., s-i starať sa, starostiť sa

● to je moja s. iba moja vec

starosť² -i ž. staroba iba v spoj. na s.: na s. nemal kde bývať

II. starý m. hovor. expr.

1. manžel: môj s.

2. nadriadený, šéf: s. zvolal poradu;

starosta -u mn. -ovia m. volený najvyšší predstaviteľ obce: s. Stupavy;

starostiť sa -sť/-i! nedok. prejavovať starosť, starať sa: rodičia sa s-ia o deti

starostka -y -tiek ž.: s. obce;

starostlivo prísl.;

starostlivosť -i ž. pozornosť venovaná dobrému stavu niekoho, niečoho al. úspešnému priebehu niečoho: zdravotná s., s. o matku a dieťa;
jednotka intenzívnej s-i oddelenie nemocnice poskytujúce zdrav. pomoc v akútnych prípadoch

starostlivý príd.

1. prejavujúci starostlivosť; svedčiaci o nej: s-í rodičia;
s-á výchova, príprava

2. prejavujúci starosť, obavy, ustarostený: s. pohľad, s-é gesto;

starostovať nedok. hovor. vykonávať funkciu starostu

starostovský príd.;

starostovstvo -a s.

starosvat -a m. starejší

starosvetský príd. starodávny, starobylý; zastaraný, staromódny: s. dom, nábytok;
s-é názory;

starosvetsky prísl.: žiť (po) s.

starousadlíčka -y -čok ž.;

starousadlícky príd.: s. rod

starousadlík -a mn. -ci m. kto sa dávno a natrvalo v mieste usadil: mestskí s-i;

starovek -u m. obdobie od vzniku najstarších orientálnych civilizácií do zániku Západorímskej ríše (476);

staroveký príd.: s-é dejiny

starozákonný príd. týkajúci sa Starého zákona: s-é mená, s-í proroci

starožitnícky príd.: s. obchod;

starožitníctvo -a -tiev s. obchod so starožitnosťami

starožitník -a mn. -ci m. obchodník so starožitnosťami;

starožitnosť -i ž.

1. iba jedn. k starožitný

2. starožitný predmet

starožitný príd. starobylý, starodávny: s-é predmety starožitnosti;

staršina -u mn. -ovia m.

1. hist. náčelník (rodového, kmeňového) spoločenstva

2. voj. zastar. výkonný práporčík starajúci sa o hosp. veci

štart -u m.

1. začiatok pretekov (v behu, plávaní, jazde ap.): dobrý, chybný š. (bežca)

2. prechod z pokojovej polohy do pohybu: š. lietadla, rakety, š. motora;

3. miesto, z kt. sa štartuje: vybehnúť zo š-u

4. účasť na pretekoch, súťaži ap.: prvý š. za reprezentačné družstvo;

štartér -a m. živ. kto dáva znamenie na štart;

štartér -a L -i mn. -y m. neživ. spúšťač: elektrický š., zapnúť š.

štartovací príd. určený na štartovanie: š-ia dráha, plocha, pištoľ

štartovať nedok. i dok.

1. vybiehať, vybehnúť zo štartu: dobre, zle š.

2. d(áv)ať sa do pohybu, činnosti: lietadlo š-je;
motor zle š-je;

3. uvádzať, uviesť (stroj) do pohybu: š. motocykel, auto;

4. zúčastňovať sa, zúčastniť sa na pretekoch, súťaži ap.: š. na majstrovstvách sveta

5. d(áv)ať povel na štart: š. lyžiarske preteky

štartovné s. peňažná náhrada, odmena za účasť na pretekoch

štartový príd.: š. povel, š-á čiara, listina, š-é číslo

staručko, starunko, staruško, staručičko, starulinko prísl.

staručký, starunký, starušký, staručičký, starulinký príd. expr. veľmi starý: s-á matka;

starý

I. príd.

1. kt. je v pokročilom al. poslednom období svojho života, vývinu; vzťahujúci sa na toto obdobie, op. mladý: s. človek, strom;
s-é roky;
s. otec otec matky al. otca;
s-á matka matka matky al. otca;
s-í rodičia rodičia rodičov;
s. mládenec, s-á dievka, panna v pokročilom období mládenectva, dievoctva;
hovor. s. ujo, s. Zeman príslušník star. generácie

2. príznačný pre starobu, poznačený starobou, op. mladý: s-á tvár, s. zrak

3. majúci istý vek: sú rovnako s-í, 5 rokov s. dom

4. dlhým používaním, jestvovaním opotrebovaný; nie nový; nie čerstvý, op. nový; čerstvý: s-é šaty, s. papier;
s. chlieb, s-é zemiaky

5. pochádzajúci z min., jestvujúci v min., starobylý, starodávny, op. nový: s-á literatúra, s. zvyk, s-é časy;
s. známy;
s. Rím, s-í Slovania;
S. svet svetadiely známe pred objavením Ameriky, najmä Európa;
S. zákon časť Biblie; v geogr. názvoch: S-á Ľubovňa

6. bývalý, predchádzajúci, niekdajší, op. nový: s. spoločenský poriadok, s. byt;
s. rok kt. sa (práve) končí

7. zastaraný (význ. 1), nemoderný, (už) nepoužívaný: šaty s-ho strihu, s-é metódy

8. dávno známy, často opakovaný, otrepaný: s. vtip, s-á história

9. rovnaký ako kedysi, pôvodný, zvyčajný, op. nový: dať nábytok na s-é miesto, vrátiť sa k s-m záľubám

10. v nejakej činnosti skúsený, osvedčený: s. odborník, praktik;
expr. s. luhár, hriešnik

● s. ako Matuzalem veľmi;
iron. s. hríb starý chlap;
mladí – s-í všetci; (to je) s-á vec dávno známe; (to je) s-á pesnička dávno známa vec;
na s-é kolená v starobe;
za s-ch čias, časov kedysi;
expr. patriť do s-ho železa byť nepotrebný;
s., ale jarý je ešte svieži;
mladý môže, s. musí t. j. zomrieť;
s-á láska nehrdzavie nepominie sa;

šťastena -y ž. kniž. (náhodné) šťastie (význ. 2), fortúna: byť miláčikom š-y

šťastie

I. -ia s.

1. stav, pocit úplnej spokojnosti, blaha: osobné, rodinné š., hľadať š., žiariť š-ím, byť na vrchole š-ia

2. priaznivá zhoda okolností, úspech: mať (veľké) š., š. mu žičí

● expr.: sprostý, hlúpy má š. šťastie býva náhodné, nezaslúžené;
mať sprosté, hlúpe š. nezaslúžené;
mať z pekla š. veľké;
veľa š-ia! pozdrav, želanie;
š. v nešťastí kritická situácia s dobrým koncom;
na š. → našťastie;
odvážnemu š. praje;
každý je kováčom svojho š-ia strojcom;
š. sa naňho usmialo mal šťastie

II. vetná prísl. vyj. kladné hodnotenie (deja): š., že sa nič nestalo;

šťastlivec -vca m. šťastný človek

šťastlivo prísl.: š. sa usmievať, š. prísť do cieľa

šťastlivý príd. šťastný (význ. 1 – 4): š. človek, š-á náhoda;
š. nový rok! želanie;

šťastne prísl.: š. sa usmiať, š. sa vrátiť

šťastný príd.

1. majúci pocit šťastia; svedčiaci o tom, šťastlivý, op. nešťastný: š. človek;
š. úsmev

2. prinášajúci šťastie, šťastlivý, úspešný, priaznivý, op. nešťastný: š. deň, š-á náhoda, myšlienka, š-é rozhodnutie

3. prebiehajúci v šťastí, šťastlivý, príjemný, radostný: š-é chvíle, detstvo, manželstvo

4. majúci šťastie, šťastlivý: š. výherca

● → narodiť sa pod š-ou planétou;
mať š-ú ruku vhodne zasiahnuť, rozhodnúť ap.;

stať¹ -e ž.

1. (väčší odb.) článok: publicistická s., zborník s-í

2. ucelená časť (väčšieho) textového celku: záverečná s. (diela);
s. o kultúre (napr. v encyklopédii)

stáť¹ stojí stoja stoj! stál nedok.

1. (o ľuďoch a zvieratách) zaujímať vzpriamenú polohu na nohách: s. rovno, na prstoch, v pozore;
lístok na s-tie;
hovor. s. na lístky (do kina)

2. byť vo zvyčajnej polohe, byť, nachádzať sa: v izbe s-í stôl, pri dome s-í garáž

3. nehýbať sa z miesta, nebyť v činnosti; nefungovať: zostaň s.! autobus s-í (na červenú);
zákaz s-tia (motor. vozidla);
stoj! zastaviť s.! povely;
hodiny s-a, fabrika s-í nie je v prevádzke;
v spoj. nechať s. (potraviny) odstáť, postáť

4. zaujímať isté postavenie; byť v nejakom vzťahu al. stave: s. v popredí i fraz. vynikať;
s. v pozadí i fraz. a) byť nenápadný b) viesť niečo z pozadia;
s. na čele i fraz. viesť;
s. na vysokom stupni (vzdelania ap.);
s. pred úlohami;
s. v ceste i fraz. prekážať;
s. bokom i fraz. nezúčastňovať sa;
s. proti sebe i fraz. a) byť v protiklade b) byť v nepriateľstve;
dom s-í v plameňoch horí

5. držať s niekým; podporovať, pomáhať: rodina s-í pri ňom

6. neupúšťať od niečoho, nástojiť: s. na svojich požiadavkách;
s-m na tom, aby odišiel

7. mať záujem, želať si: o jeho lásku nes-í

8. (existenčne) závisieť, opierať sa: blahobyt s-í na práci

9. hovor. byť zaznačený, napísaný: v liste s-lo, že prídu v sobotu;
s-lo to v novinách

10. hovor. svedčať, pristať: šaty mu s-a (ako uliate)

● s. ako socha, ako (soľný) stĺp, ako prikovaný, ako pribitý, expr. s. ako svätý za dedinou nehybne, bezradne;
s. na vlastných nohách byť nezávislý;
nevie, kde mu hlava s-í má veľa roboty;
→ rozum mu nad tým s-í;
aby → reč nes-la;
to nes-í za → reč;
s. na prahu niečoho byť na začiatku;
s. (si) na svojom neustupovať;
vlasy mu → dupkom s-a;
→ oči mu s-li stĺpkom;
(odvtedy,) čo → svet svetom s-í;
ako tu s-m! celkom iste (zaverenie);

stáť² stojí stoja stoj! stál nedok.

1. mať cenu (vyjadrenú v peniazoch); vyžadovať vynaloženie peňazí: obed s-í 50 korún;
koľko to s-í? liečenie s-í veľa (peňazí);
nebude to nič s.

2. vyžadovať vynaloženie úsilia, času ap.: s-lo to veľa námahy;
s-lo ho to život prišiel o život

3. mať istú cenu, rovnať sa hodnotou, byť hodný: zábava nes-la za mnoho, usiluj sa, aby si za dačo s-l;
s. za pokus, za pozornosť

● stoj čo stoj za akýchkoľvek okolností;
to nes-í za reč je bezvýznamné;
to nes-í za nič je bezcenné;
môže ho to s. krk, hlavu môže doplatiť životom;
expr. (ne)s-í za fajku dymu je nanič;

sťať stne stnú sťal sťatý dok.

1. seknutím oddeliť, odťať, odseknúť, zoťať: s. vrcholec stromčeka, s-li mu hlavu

2. popraviť odseknutím hlavy: zločinca s-li

3. vyrúbať, zoťať, vyťať: s. strom

4. expr. zbiť (význ. 3), nabiť, zmlátiť: s-l syna remeňom

● expr. s. niekoho ako hada veľmi zbiť;

štát -u m. zákl. právna organizácia zvrchovanej polit. moci spoločenstva na istom území; toto územie: demokratický š., kapitalistické š-y;
federatívny š.;
→ unitárny š.;
právny š.;
hlava š-u prezident;

šťať -í -ia nedok. hrub. močiť (význ. 3)

stať sa stane stanú staň! stal dok.

1. zmeniť svoj stav, nadobudnúť obyč. nové vlastnosti: s. sa učiteľom, s. sa zádumčivým, s-l sa z neho majster;
s-lo sa módou, zvykom všetko kritizovať, že sa všetko kritizuje

2. (obyč. o niečom nepríjemnom) prihodiť sa, pridať sa; porobiť sa: s-la sa mu nehoda, krivda, s-lo sa mu nešťastie, nikomu sa nič nes-lo

3. (o udalosti) uskutočniť sa (v čase), odohrať sa, prihodiť sa: čo sa s-lo? dúfal, že sa s-e zázrak;
nevie, čo sa s nimi potom s-lo;
s-lo sa nedá sa nič robiť

● čo sa s-lo, už sa neodstane;
rado sa s-lo odpoveď na poďakovanie;
nič sa nes-lo odpoveď na ospravedlnenie;

stať si, stať² stane stanú staň! stal dok.

1. zaujať postavenie v stoji, postaviť sa, zastať si: s. si pred zrkadlo, do radu, na špičky;
s. niekomu do cesty

2. iba stať² kniž. zastať (význ. 1), zastaviť sa: čo je? – s-ú zarazení;

štatariálny príd.: š. súd

štatárium -ia D a L -iu s. stanné právo: vyhlásiť š.;

statička -y -čiek ž.;

statickosť -i ž. nehybnosť, nemennosť, op. dynamickosť

statický príd.

1. súvisiaci so statikou: s. výpočet

2. nehybný, nemenný, pokojový, op. dynamický: s-á poloha;
s-á (šport.) hra;
fyz. s-á elektrina elektr. náboj v pokoji;

staticky prísl.: s. overená stavba;
pôsobiť s.;

statik -a mn. -ci m. odborník v statike;

štátik -a m. zdrob.

statika -y ž. odbor mechaniky, kt. sa zaoberá rovnováhou síl v nepohybujúcich sa telesách;

státisíce -ov m. mn. čísl. zákl.

1. mnoho(sto)tisíc: straty presahujúce s.

2. expr. veľké množstvo: s. ľudí hladujú;

státisícový príd.: s-é sumy, s. zástup

štatista -u m. kto vystupuje v divadle, vo filme ap. v hromadných scénach, komparzista;

štatistička -y -čiek ž.;

štatistický príd.: š. výskum, š-á evidencia, š-é údaje;
š. úrad;

štatisticky prísl.: š. zistiť

štatistik -a mn. -ci m. odborník v štatistike;

štatistika -y -tík ž.

1. číselné zachytenie hromadných javov: š. pôrodnosti, úrazov;
urobiť š-u

2. odbor zaoberajúci sa skúmaním a kvantitatívnou charakteristikou rozlič. javov: matematická š.;

štatistka -y -tiek ž.

statív -u m. podstavec, stojan (na upevnenie prístrojov): s. fotografického prístroja

statkár -a m. veľkostatkár;

statkárka -y -rok ž.

1. k statkár

2. hovor. statkárova žena;

statkársky príd.: s-a pôda

statne prísl.;

štátnica -e -nic ž. hovor. št. skúška: urobiť š-u;

štátnickosť -i ž.