Význam slova "spŕ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

spráchnivieť -ie -ejú dok. stať sa práchnivým, zotlieť: drevo s-lo, s-ené kosti

spracovať dok.

1. použiť ako surovinu pri výr. niečoho: s. drevo;
priemyselne s. ovocie

2. prácou upraviť, opracovať: s. pôdu;
s. cesto vypracovať;
šport. s. loptu, prihrávku prevziať a vhodne s ňou postúpiť

3. použiť ako základ práce, využiť pri práci: s. údaje;
filmové, hudobné s-nie (námetu);
s-nie informácií

4. hovor. (názorovo) ovplyvniť, usmerniť: s-l ho, aby súhlasil s plánom;

spracovateľ -a mn. -ia m. kto niečo spracoval: s. literárneho námetu autor;

spracovateľka -y -liek ž.;

spracovateľnosť -i ž.

spracovateľný príd. kt. sa dá spracovať: dobre, ľahko s-á surovina;

spracovateľský príd.: s. priemysel

spracovávateľ, spracúvateľ -a mn. -ia m. kto niečo spracúva: s-ia ľanu;

spracovávateľka, spracúvateľka -y -liek ž.

nedok. spracúvať -a, spracovávať -a

šprajcovať sa nedok. subšt. protiviť sa (význ. 1), priečiť sa, odporovať: čo sa toľko š-š?

spraš -e ž. ľahká usadená hornina pôv. naviata vetrom;

sprasknúť -e -ú -kol dok. expr. (s)pľasnúť (význ. 2), tľapnúť: s. rukami

sprašový príd.: s-á pôda

sprašťať -í -ia -šť/-i! dok. zapraskať, zaprašťať: v hore s-l konár

● stisnúť ap. niekoho, až v ňom kosti s-ia veľmi

sprať sperie sperú dok. expr. zničiť (význ. 1), zbiť (najmä v kliatbach, zahrešeniach): aby to, bodaj to hrom, parom s-l!

sprať sa sperie sperú dok. (o tkaninách) zraziť sa (význ. 3), zbehnúť sa;

spratať -ce -cú dok.

1. dať na poriadok, popratať: s. knihy;
s. zo stola odniesť taniere, príbor ap.

2. vkladaním vopchať, vpratať: s. veci do kufra;

● expr.: s. niekoho zo sveta zabiť, zmárniť;
s. niečo zo sveta zničiť, odpratať;

nedok. spratávať, spratúvať -a

// spratať sa zmestiť sa, vmestiť sa, vopchať sa: nes-ce sa do nohavíc;
je, koľko sa doňho s-ce veľa

spratne prísl.;

spratnosť -i ž.

spratný príd. zaberajúci málo miesta, skladný: s. nábytok;

sprava¹ prísl.

1. z pravej strany, op. zľava: príchod s., prvý (muž) s.

2. smerom od politicky pravého názoru, op. zľava: tlak s.

● s.-zľava, s. i zľava zo všetkých strán

sprava² -y -ráv ž. hovor. nejaké zariadenie, náčinie, nástroj, prístroj: taká vŕtačka je užitočná s.

správa¹ -y -ráv ž.

1. oznámenie o niečom, zvesť; informácia, hlásenie; písomnosť s takýmto oznámením: dobrá, smutná s., telefonická s., dostať, poslať s-u, s-y sa šíria, s. o počasí;
ranné, večerné s-y Slovenského rozhlasu spravodajská relácia;
zostaviť úradnú, výročnú s-u, s. o pracovnej ceste, s. revíznej komisie

2. iba mn. správy časopis na oznamovanie (úr.) informácií, nariadení, opatrení ap.: S-y SAV;

správa² -y -ráv ž.

1. činnosť vedenia, riadenie, spravovanie: účasť na s-e majetku, podniku;
práv. nútená s. obyč. št. orgánom určené dočasné vedenie podniku al. inštitúcie

2. orgán, inštitúcia, osoby, kt. majú na starosti spravovanie, administratíva: štátna, verejná s.

3. spravovanie, starostlivosť; organizačná jednotka s takou náplňou: domová s.;

správanie -ia s. spôsob konania a vystupovania (v styku s ľuďmi): dieťa má dobré s., pravidlá spoločenského s-ia;
dostať dvojku zo s-ia (v škol. hodnotení)

správar -a m. publ. novinár, redaktor pripravujúci, čítajúci (v rozhlase, televízii) správy;

správarka -y -riek ž.

správať sa -a nedok.

1. počínať si istým spôsobom (v styku s ľuďmi), vystupovať: slušne, hrubo sa s.;
milo sa k nám s-a;
nevie sa s. spoločensky vystupovať

2. (o veciach, javoch) prejavovať sa, reagovať: cievka, ktorá sa s-a ako magnet

3. usmerňovať svoje konanie, spravovať sa, držať sa: s. sa podľa predpisov

správca -u mn. -ovia m.

1. kto má na starosti spravovanie (z hosp. stránky), vedúci: s. žiackeho domova;
s. veľkostatku;
s. domu, školy, s. fondu;
s. Matice slovenskej;
s. dane daňový úrad poverený správou daní;
s. počítačovej siete kto zabezpečuje jej fungovanie

2. hist. titul vys. úradníka (napr. zástupcu panovníka);

správca m. neživ. inform. program spravujúci niekt. počítačové systémy;

správcovský príd.: s-á agenda;

správcovstvo -a s. úrad, funkcia správcu

správička -y -čiek ž. zdrob., obyč. expr.

spravidla prísl. takmer pravidelne, zvyčajne, obvykle: z práce ide s. pešo

spraviť dok. urobiť (význ. 1 – 6): s. (si svoju) robotu, s. skúšku;
s. uzol, s. raňajky, s. chybu;
hovor. s. kariéru;
zo smetiska s-li park;
s. niekomu radosť, škodu, hanbu;
čo s-š s peniazmi? uvidíš, čo ti s-m, keď prídeš

□ s. dojem zapôsobiť

● s. niekomu po vôli vyhovieť;
s. niekomu → čiaru cez rozpočet;
s. bodku za niečím skončiť to;
s. chybný krok pomýliť sa;
expr.: s. s niekým, s niečím → krátky proces;
(ne)s. → dieru do sveta;
s. si dobrý deň z niekoho utiahnuť si;
s. → capa záhradníkom

// spraviť sa urobiť sa (význ. 1, 2): na dlani sa mu s-li mozole;
s. sa milým, pekným

● s. sa slepým, hluchým nereagovať

správkyňa -e -kyň ž. k 1;

správne

I. prísl.: s. sa vyjadrovať;
(veľmi, celkom) s.!

správnosť -i ž.: jazyková s. zhoda s normou;
za s. vyhotovenia (zodpovedá) formula na listinách;
mat. skúška s-i

II. správne čast. vyj. súhlas, dobre, tak je, áno

správny¹ príd. k 1, 2: s-a budova, agenda administratívna;
s-e konanie procesný postup orgánov št. správy;
s-a rada vedúci orgán účastinnej spoločnosti, banky ap.

správny² príd.

1. vystihujúci skutočnosť, zodpovedajúci skutočnosti, presný: s. výpočet

2. taký, aký má byť, zodpovedajúci potrebe, situácii, náležitý, riadny: s. postup, smer, s-a výživa;
s-a výslovnosť spisovná;
to je s-e!

● chytiť niečo za s. koniec dobre postupovať;

spravodaj, správ. spravodajca (živ. i neživ.)

spravodajca -u mn. -ovia m. živ. (vysunutý) redaktor, kt. podáva správy (o aktuálnych udalostiach) pre tlač, rozhlas, televíziu, korešpondent: zahraničný s., s. Slovenského rozhlasu;

spravodajca m. neživ. časopis na oznamovanie (úr.) správ, nariadení, opatrení ap.;

spravodajkyňa -e -kýň ž.;

spravodajsko-publicistický príd. zahŕňajúci spravodajstvo a publicistiku: s-á relácia

spravodajský príd.: s-á služba;
s-á agentúra;

spravodajsky prísl.;

spravodajstvo -a s. spravodajská činnosť; jej výsledok: politické, športové s.;
rozhlasové, televízne s.

spravodlivo prísl. k 1 – 3: s. rozhodnúť, vládnuť, s. sa rozhorčiť;

spravodlivosť -i ž.

1. k 1 – 3: s. sudcu, sociálna s.;
mať cit pre s.;
s. rozsudku, dožadovať sa s-i

2. kniž. (súdny) orgán zabezpečujúci právo: neujde s-i i pren. spravodlivej odplate

3. náb. vôľa človeka dať Bohu a blížnemu, čo im patrí

spravodlivý príd.

1. kt. objektívne hodnotí, rešpektuje právo iných; kto rešpektuje, zachováva právo;
náb. kto žije podľa Božieho zákona: s. sudca, učiteľ;
s. človek;
buď k nemu s.

2. zhodujúci sa so zásadami nestranného hodnotenia, práva: s. rozsudok, trest, boj za s-ú vec

3. podopretý dôvodmi, odôvodnený, oprávnený, správny, primeraný: s-á klasifikácia, s. hnev

4. hovor. expr. pravý (význ. 3), nefalšovaný, kvalitný: fľaša s-ej slivovice;
to je s-á pravda

● expr. → spať spánkom s-ých;

spravovať nedok. riadiť (význ. 1), viesť, usmerňovať: s. majetok, obec

// spravovať sa dať sa viesť niečím, riadiť sa: s. sa podľa svojich zásad, s. sa svojimi zásadami;
s. sa novým predpisom, právnym poriadkom

sprcha -y spŕch ž.

1. prúd padajúcej a rozstrekujúcej sa vody: zo strechy ho zasiahla s., liečiť sa vlažnou s-ou;
hovor. dať si s-u osprchovať sa;
studená s. i fraz. nepríjemné prekvapenie, rozčarovanie

2. zariadenie na rozstrekovanie prúdu vody (v kúpeľniach, umyvárňach ap.): ručná s.;

sprcháreň -rne ž. miestnosť so sprchami

nedok. spŕchať -a

spŕchnuť -e -u -chol dok.

1. (o daždi) (slabo) popršať: s-l tichý dážď;
neos. v noci s-lo

2. spadnúť v čiastočkách (ako dážď); (p)opadať, opŕchnuť: lístie, ihličie s-lo;

sprchovací príd. určený na sprchovanie: s. kút

sprchovať nedok. umývať pod sprchou: s. deti;
s. sa vlažnou vodou;
rád sa s-je

sprchový príd.

spred, spredo (v spoj. spredo mňa, spredo dverí, dňa) predl. s G vyj.

1. smerovanie z priestoru pred niekým, niečím, spopred: zmizol mu s. očí;
vzal mu to s. nosa

2. čas predchádzajúci istému časovému úseku: móda s. dvadsiatich rokov

spredmetniť dok. kniž. urobiť konkrétnym, hmotným, skonkretizovať: s. svoju predstavu;
s-ený ideál;

nedok. spredmetňovať

spredu, hovor. spredku prísl. z prednej strany, odpred(k)u: s. je dom pekný

sprehľadniť dok. urobiť prehľadným: s. systém dodávok, s. trh, sociálnu podporu;

nedok. sprehľadňovať

sprej, pôv. pís. spray -a m. (angl.)

1. rozprašovač: lak na vlasy v s-i

2. roztok rozprašovača: nastriekať vlasy s-om;

sprejazdniť dk urobiť prejazdným: s. zavalený úsek cesty;

nedok. sprejazdňovať

sprejer -a m. kto na rozlič. plochách sprejom vytvára obrazy a nápisy (grafity);

sprejerka -y -riek ž.;

sprejerský príd.

sprejovať nedok. používať na niečo sprej: s. si vlasy

sprejový príd.

sprenevera -y -vier ž.

1. protiprávne prisvojenie si zvereného majetku (obyč. peňazí), defraudácia: s. peňazí;
dopustiť sa s-y

2. kniž. spreneverenie sa, zrada

spreneveriť dok. dopustiť sa sprenevery, defraudovať: s. peniaze;

nedok. spreneverovať

// spreneveriť sa kniž. stať sa neverným, opustiť, zradiť: s. sa svojim ideálom;

nedok. spreneverovať sa

spresniť dok. urobiť presnejším, presným: s. príkaz, definíciu;

nedok. spresňovať

// spresniť sa stať sa presnejším, presným: význam slova sa výkladom s-l;

nedok. spresňovať sa

sprešovať dok. hovor. zlisovať: s. plechy;
s-ná slama

spretŕhať -a, spretrhať -á dok. spôsobiť prerušenie, skončenie niečoho, potrhať, popretŕhať, prerušiť: s. zväzky, kontinuitu

// spretŕhať sa, spretrhať sa: spojenie sa s-lo

sprevádzať -a nedok.

1. ísť spolu s niekým ako spoločník, informátor ap., byť niekomu sprievodcom: s-a ho na cestách, s. turistov;

2. byť stále s niekým, neopúšťať: s-a ho nezdar, nech ťa s-a šťastie

3. byť sprievodným javom, súčasne prebiehať: horúčku s-a slabosť, búrka s-ná lejakom

4. hrať ako doplnok k inému hud. výkonu: speváka s-l gitarista, s. huslistu na klavíri

sprevádzkovať dok. urobiť schopným prevádzky; uviesť do prevádzky: s. výrobnú linku, novú lanovku;
s-nie mosta

spriadač -a m. kto pracuje pri spriadacom stroji;

spriadač -a mn. N a A -e m. motýľ s úzkymi krídlami;
zool.: s. americký Hyphantria cunea;
s. smrekový Eilema deplama

spriadací príd. text. určený na spriadanie: s. stroj

spriadačka -y -čiek ž. žena, kt. pracuje pri spriadacom stroji

nedok. spriadať -a: s. sny, plány

// spriasť sa expr. dostať sa dovedna, spojiť sa, spriahnuť sa: opustil ju, s-l sa s inou;

nedok. spriadať sa

nedok. spriahať -a

// spriahnuť sa expr. dať sa, dostať sa dovedna, spojiť sa (so zlým úmyslom): chlapec sa s-l s bandou;
všetci sa s-li proti nemu;

nedok. spriahať sa

spriahnuť -e -u -hol dok.

1. zapriahnuť spolu (do páru) (ťažné zvieratá): s. starého koňa s mladým

2. pevne spojiť (súčiastky ap.): s-tá os, s-té vozne

3. expr. dať dovedna, spojiť, spriasť: spoločná robota nás s-la;

spriasť -radie -radú -dol dok.

1. pradením spracovať; upriasť: s. (všetok) ľan;
s-ená vlna

2. expr. zviesť dovedna, spojiť, spriahnuť: s-l ich spoločný osud

3. kniž. pripraviť (význ. 1), zosnovať: s. úklady;

spriateliť sa -ľ! dok.

1. uzavrieť priateľstvo, skamarátiť sa: rodiny sa s-li;
s-ené štáty;
s-ené armády spojenecké

2. zmieriť sa (význ. 2), vyrovnať sa, navyknúť si: s-l sa s myšlienkou, že odíde;
s. sa s novým prostredím;

nedok. spriateľovať sa

spriaznene prísl.;

spriaznenec -nca m. kniž. kto je s niekým spriaznený (význ. 1): ideoví, duchovní s-i

spriaznenosť -i ž.

spriaznený príd.

1. blízky (význ. 2), podobný (zmýšľaním, duševne ap.): sú bytostne s-í;
s-é duše

2. spríbuznený (význ. 1), príbuzný: s-é rodiny;
po otcovi je s. s jeho rodinou;

spríbuznenosť -i ž.

spríbuznený príd.

1. spojený príbuzenstvom, príbuzný: s-é rodiny

2. spriaznený (význ. 1): hľadá s-ú dušu;

spriechodniť dok.

1. urobiť priechodným: s. miestnosť, dvor

2. publ. urobiť prijateľným, uskutočniteľným: s. návrh zákona;

nedok. spriechodňovať

spriečiť -i dok. postaviť priečne: s. brvná

// spriečiť sa

1. postaviť sa priečne, vzpriečiť sa: dosky sa s-li;
kľúč sa v zámke s-l zasekol;

2. vzoprieť sa (význ. 2), vzpriečiť sa: s. sa rodičom, rozkazu

3. spríkriť sa, sprotiviť sa, zbridiť sa: jedlo sa mu s-lo, s-lo sa mu poslúchať

spriehľadniť dok. urobiť priehľadným (význ. 2), urobiť jasným, zrejmým: s. privatizáciu, finančné zdroje;

nedok. spriehľadňovať: s. tok finančných prostriedkov

spriemerovať dok. odb. al. publ. určiť priemer: štatisticky s-né výsledky;
s. ceny

spriemyselniť dok. urobiť priemyselným, (z)industrializovať: s. stavebníctvo, s-enie kraja;

nedok. spriemyselňovať

spriesvitnieť -ie -ejú dok. stať sa priesvitnejším, priesvitným: látka časom s-la;
tvár mu v chorobe s-la

sprievod -u m.

1. (organizovaný) zástup ľudí idúci za nejakým spoločným cieľom al. niekoho sprevádzajúci: pohrebný s., prvomájový, lampiónový s., pochodovať v s-e

2. sprevádzajúca (-e) osoba (-y); suita: čestný s.

3. spoločná cesta s niekým, sprevádzanie: deti (išli) v s-e rodičov

4. (v umel. prejave) sprevádzanie hudbou al. textom: orchestrálny, hudobný s., spievať so s-om klavíra;
slovný s. k obrazom text

sprievodca -u mn. -ovia m. živ.

1. kto niekoho sprevádza, kto funguje ako sprievod: hosť so svojím s-om, s. nevidiaceho

2. dopr. zamestnanec kontrolujúci cestovné lístky: s. vo vlaku

3. kto sprevádza a informuje pri prehliadke (obyč. skupinu ľudí): s. turistov, s. v obrazárni;

sprievodca m. neživ. informačná al. propagačná príručka (o mestách, výstavách ap.): s. po Bratislave;

sprievodcovský príd.: s-á služba;

sprievodcovstvo -a s. odbor činnosti; študijný smer

sprievodka -y -diek ž. tlačivo sprevádzajúce prepravovanú zásielku: vyplniť s-u na balík

sprievodkyňa -e -kýň ž.;