Význam slova "spust" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

spúšť² -e ž. kniž. spustošenie, skaza, pohroma: víchrica spôsobila s.

spúšť¹ -e ž. mechanizmus, ktorým sa niečo uvádza do činnosti: s. revolvera, stisnúť, stlačiť s. (na zbrani, fot. aparáte);

spust -u m. otočenie kľúča v zámke, západ (význ. 5): zamknúť dvere na dva s-y

spústa -y spúst ž. subšt. hŕba, kopa, hromada

spúšťač -a m. tech. mechanizmus na spúšťanie strojov, motorov ap., štartér: riadiaci s.

spúšťací príd.

1. určený na spúšťanie (stroja ap.): s. mechanizmus

2. zariadený na spúšťanie: s. most padací

spúšťadlo -a -diel s. žľab na spúšťanie dreva

nedok. spúšťať -a

// spustiť sa

1. pohnúť sa, dostať sa nižšie (vlastnou váhou): s. sa zo stromu, na lyžiach, lietadlo sa s-lo (nižšie);
s. sa do doliny zísť;
s. sa na kolená;

2. začať padať, tiecť ap., pustiť sa: s-l sa dážď

3. hovor. spoľahnúť sa, znechať sa: vo všetkom sa s-í na mňa

4. vzdať sa (význ. 2), zanechať, opustiť, zriecť sa: s-l sa roboty, nes. sa svojich zásad

5. hovor. (mravne) upadnúť, klesnúť: chlapec sa v zlej spoločnosti s-l;

nedok. spúšťať sa

spustiť -sť/-i! dok.

1. uvoľniť tak, aby niečo kleslo a obyč. usmerniť tento pohyb: s. oponu, kotvu, s-ené závory, s. nohy (z postele);
pes s-l chvost ovesil;
s. nohavice čiastočne stiahnuť;
geom. s. kolmicu na priamku

2. dať unášať (prúdom ap.), pustiť: s. loď na vodu

3. uviesť do chodu: s. motor;
s. výrobu začať;
s. streľbu;
s. kohútik na zbrani spôsobiť výstrel

4. hovor. začať nejakú činnosť (hovoriť, hrať ap.), dať sa do niečoho: s. krik, nárek, hudobníci s-li (tuš);
rečník s-l začal hovoriť;
s-la naňho začala ho hrešiť

5. pri jednaní zľaviť (z ceny): s-l mu 100 korún;

● nes. z očí, nes. oči, oka, pohľad z niekoho, niečoho a) uprene pozerať na niekoho, niečo b) sledovať, pozorovať;
(ne)s. zo zreteľa niečo (ne)prestať sledovať;

spustnúť -e -ú -tol dok.

1. stať sa pustým, osirieť: námestie s-lo

2. stať sa zanedbaným, upadnúť: gazdovstvo s-lo

3. telesne i mravne upadnúť, spustiť sa: chlapec bez výchovy s-l

spustnuto prísl.;

spustnutosť -i ž.

spustnutý príd.

1. prázdny (význ. 1), pustý: s-é polia

2. zanedbaný, ošarpaný, upadnutý: s. dom, s-á záhrada

3. (o zovňajšku a mravoch človeka) nedbajúci o seba, zanedbaný: s. opilec;

spustošiť dok. pustošením zničiť: vojna s-la krajinu, požiar s-l horu;
s-ené mestá

spúšťový príd.