Význam slova "spravodliv" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

spravodlivo prísl. k 1 – 3: s. rozhodnúť, vládnuť, s. sa rozhorčiť;

spravodlivosť -i ž.

1. k 1 – 3: s. sudcu, sociálna s.;
mať cit pre s.;
s. rozsudku, dožadovať sa s-i

2. kniž. (súdny) orgán zabezpečujúci právo: neujde s-i i pren. spravodlivej odplate

3. náb. vôľa človeka dať Bohu a blížnemu, čo im patrí

spravodlivý príd.

1. kt. objektívne hodnotí, rešpektuje právo iných; kto rešpektuje, zachováva právo;
náb. kto žije podľa Božieho zákona: s. sudca, učiteľ;
s. človek;
buď k nemu s.

2. zhodujúci sa so zásadami nestranného hodnotenia, práva: s. rozsudok, trest, boj za s-ú vec

3. podopretý dôvodmi, odôvodnený, oprávnený, správny, primeraný: s-á klasifikácia, s. hnev

4. hovor. expr. pravý (význ. 3), nefalšovaný, kvalitný: fľaša s-ej slivovice;
to je s-á pravda

● expr. → spať spánkom s-ých;