Význam slova "spr" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 191 výsledkov (2 strán)

  • spráchnivieť -ie -ejú dok. stať sa práchnivým, zotlieť: drevo s-lo, s-ené kosti

  • spracovať dok.

    1. použiť ako surovinu pri výr. niečoho: s. drevo;
    priemyselne s. ovocie

    2. prácou upraviť, opracovať: s. pôdu;
    s. cesto vypracovať;
    šport. s. loptu, prihrávku prevziať a vhodne s ňou postúpiť

    3. použiť ako základ práce, využiť pri práci: s. údaje;
    filmové, hudobné s-nie (námetu);
    s-nie informácií

    4. hovor. (názorovo) ovplyvniť, usmerniť: s-l ho, aby súhlasil s plánom;

  • spracovateľ -a mn. -ia m. kto niečo spracoval: s. literárneho námetu autor;

  • spracovateľka -y -liek ž.;

  • spracovateľnosť -i ž.

  • spracovateľný príd. kt. sa dá spracovať: dobre, ľahko s-á surovina;

  • spracovateľský príd.: s. priemysel

  • spracovávateľ, spracúvateľ -a mn. -ia m. kto niečo spracúva: s-ia ľanu;

  • spracovávateľka, spracúvateľka -y -liek ž.

  • nedok. spracúvať -a, spracovávať -a

  • šprajcovať sa nedok. subšt. protiviť sa (význ. 1), priečiť sa, odporovať: čo sa toľko š-š?

  • spraš -e ž. ľahká usadená hornina pôv. naviata vetrom;

  • sprasknúť -e -ú -kol dok. expr. (s)pľasnúť (význ. 2), tľapnúť: s. rukami

  • sprašový príd.: s-á pôda

  • sprašťať -í -ia -šť/-i! dok. zapraskať, zaprašťať: v hore s-l konár

    stisnúť ap. niekoho, až v ňom kosti s-ia veľmi

  • sprať sperie sperú dok. expr. zničiť (význ. 1), zbiť (najmä v kliatbach, zahrešeniach): aby to, bodaj to hrom, parom s-l!

  • sprať sa sperie sperú dok. (o tkaninách) zraziť sa (význ. 3), zbehnúť sa;

  • spratať -ce -cú dok.

    1. dať na poriadok, popratať: s. knihy;
    s. zo stola odniesť taniere, príbor ap.

    2. vkladaním vopchať, vpratať: s. veci do kufra;

    expr.: s. niekoho zo sveta zabiť, zmárniť;
    s. niečo zo sveta zničiť, odpratať;

  • nedok. spratávať, spratúvať -a

    // spratať sa zmestiť sa, vmestiť sa, vopchať sa: nes-ce sa do nohavíc;
    je, koľko sa doňho s-ce veľa

  • spratne prísl.;

  • spratnosť -i ž.

  • spratný príd. zaberajúci málo miesta, skladný: s. nábytok;

  • sprava1 prísl.

    1. z pravej strany, op. zľava: príchod s., prvý (muž) s.

    2. smerom od politicky pravého názoru, op. zľava: tlak s.

    s.-zľava, s. i zľava zo všetkých strán

    sprava2 -y -ráv ž. hovor. nejaké zariadenie, náčinie, nástroj, prístroj: taká vŕtačka je užitočná s.

    správa1 -y -ráv ž.

    1. oznámenie o niečom, zvesť; informácia, hlásenie; písomnosť s takýmto oznámením: dobrá, smutná s., telefonická s., dostať, poslať s-u, s-y sa šíria, s. o počasí;
    ranné, večerné s-y Slovenského rozhlasu spravodajská relácia;
    zostaviť úradnú, výročnú s-u, s. o pracovnej ceste, s. revíznej komisie

    2. iba mn. správy časopis na oznamovanie (úr.) informácií, nariadení, opatrení ap.: S-y SAV;

    správa2 -y -ráv ž.

    1. činnosť vedenia, riadenie, spravovanie: účasť na s-e majetku, podniku;
    práv. nútená s. obyč. št. orgánom určené dočasné vedenie podniku al. inštitúcie

    2. orgán, inštitúcia, osoby, kt. majú na starosti spravovanie, administratíva: štátna, verejná s.

    3. spravovanie, starostlivosť; organizačná jednotka s takou náplňou: domová s.;

  • správanie -ia s. spôsob konania a vystupovania (v styku s ľuďmi): dieťa má dobré s., pravidlá spoločenského s-ia;
    dostať dvojku zo s-ia (v škol. hodnotení)

  • správar -a m. publ. novinár, redaktor pripravujúci, čítajúci (v rozhlase, televízii) správy;

  • správarka -y -riek ž.

  • správať sa -a nedok.

    1. počínať si istým spôsobom (v styku s ľuďmi), vystupovať: slušne, hrubo sa s.;
    milo sa k nám s-a;
    nevie sa s. spoločensky vystupovať

    2. (o veciach, javoch) prejavovať sa, reagovať: cievka, ktorá sa s-a ako magnet

    3. usmerňovať svoje konanie, spravovať sa, držať sa: s. sa podľa predpisov

  • správca -u mn. -ovia m.

    1. kto má na starosti spravovanie (z hosp. stránky), vedúci: s. žiackeho domova;
    s. veľkostatku;
    s. domu, školy, s. fondu;
    s. Matice slovenskej;
    s. dane daňový úrad poverený správou daní;
    s. počítačovej siete kto zabezpečuje jej fungovanie

    2. hist. titul vys. úradníka (napr. zástupcu panovníka);

    správca m. neživ. inform. program spravujúci niekt. počítačové systémy;

  • správcovský príd.: s-á agenda;

  • správcovstvo -a s. úrad, funkcia správcu

  • správička -y -čiek ž. zdrob., obyč. expr.

  • spravidla prísl. takmer pravidelne, zvyčajne, obvykle: z práce ide s. pešo

  • spraviť dok. urobiť (význ. 1 – 6): s. (si svoju) robotu, s. skúšku;
    s. uzol, s. raňajky, s. chybu;
    hovor. s. kariéru;
    zo smetiska s-li park;
    s. niekomu radosť, škodu, hanbu;
    čo s-š s peniazmi? uvidíš, čo ti s-m, keď prídeš

    s. dojem zapôsobiť

    s. niekomu po vôli vyhovieť;
    s. niekomu → čiaru cez rozpočet;
    s. bodku za niečím skončiť to;
    s. chybný krok pomýliť sa;
    expr.: s. s niekým, s niečím → krátky proces;
    (ne)s. → dieru do sveta;
    s. si dobrý deň z niekoho utiahnuť si;
    s. → capa záhradníkom

    // spraviť sa urobiť sa (význ. 1, 2): na dlani sa mu s-li mozole;
    s. sa milým, pekným

    s. sa slepým, hluchým nereagovať

  • správkyňa -e -kyň ž. k 1;

  • správne

    I. prísl.: s. sa vyjadrovať;
    (veľmi, celkom) s.!

  • správnosť -i ž.: jazyková s. zhoda s normou;
    za s. vyhotovenia (zodpovedá) formula na listinách;
    mat. skúška s-i

    II. správne čast. vyj. súhlas, dobre, tak je, áno

  • správny1 príd. k 1, 2: s-a budova, agenda administratívna;
    s-e konanie procesný postup orgánov št. správy;
    s-a rada vedúci orgán účastinnej spoločnosti, banky ap.

    správny2 príd.

    1. vystihujúci skutočnosť, zodpovedajúci skutočnosti, presný: s. výpočet

    2. taký, akýbyť, zodpovedajúci potrebe, situácii, náležitý, riadny: s. postup, smer, s-a výživa;
    s-a výslovnosť spisovná;
    to je s-e!

    chytiť niečo za s. koniec dobre postupovať;

  • spravodaj, správ. spravodajca (živ. i neživ.)

  • spravodajca -u mn. -ovia m. živ. (vysunutý) redaktor, kt. podáva správy (o aktuálnych udalostiach) pre tlač, rozhlas, televíziu, korešpondent: zahraničný s., s. Slovenského rozhlasu;

    spravodajca m. neživ. časopis na oznamovanie (úr.) správ, nariadení, opatrení ap.;

  • spravodajkyňa -e -kýň ž.;

  • spravodajsko-publicistický príd. zahŕňajúci spravodajstvo a publicistiku: s-á relácia

  • spravodajský príd.: s-á služba;
    s-á agentúra;

    spravodajsky prísl.;

  • spravodajstvo -a s. spravodajská činnosť; jej výsledok: politické, športové s.;
    rozhlasové, televízne s.

  • spravodlivo prísl. k 1 – 3: s. rozhodnúť, vládnuť, s. sa rozhorčiť;

  • spravodlivosť -i ž.

    1. k 1 – 3: s. sudcu, sociálna s.;
    mať cit pre s.;
    s. rozsudku, dožadovať sa s-i

    2. kniž. (súdny) orgán zabezpečujúci právo: neujde s-i i pren. spravodlivej odplate

    3. náb. vôľa človeka dať Bohu a blížnemu, čo im patrí

  • spravodlivý príd.

    1. kt. objektívne hodnotí, rešpektuje právo iných; kto rešpektuje, zachováva právo;
    náb. kto žije podľa Božieho zákona: s. sudca, učiteľ;
    s. človek;
    buď k nemu s.

    2. zhodujúci sa so zásadami nestranného hodnotenia, práva: s. rozsudok, trest, boj za s-ú vec

    3. podopretý dôvodmi, odôvodnený, oprávnený, správny, primeraný: s-á klasifikácia, s. hnev

    4. hovor. expr. pravý (význ. 3), nefalšovaný, kvalitný: fľaša s-ej slivovice;
    to je s-á pravda

    expr. spať spánkom s-ých;

  • spravovať nedok. riadiť (význ. 1), viesť, usmerňovať: s. majetok, obec

    // spravovať sa dať sa viesť niečím, riadiť sa: s. sa podľa svojich zásad, s. sa svojimi zásadami;
    s. sa novým predpisom, právnym poriadkom

  • sprcha -y spŕch ž.

    1. prúd padajúcej a rozstrekujúcej sa vody: zo strechy ho zasiahla s., liečiť sa vlažnou s-ou;
    hovor. dať si s-u osprchovať sa;
    studená s. i fraz. nepríjemné prekvapenie, rozčarovanie

    2. zariadenie na rozstrekovanie prúdu vody (v kúpeľniach, umyvárňach ap.): ručná s.;

  • sprcháreň -rne ž. miestnosť so sprchami

  • nedok. spŕchať -a

  • spŕchnuť -e -u -chol dok.

    1. (o daždi) (slabo) popršať: s-l tichý dážď;
    neos. v noci s-lo

    2. spadnúť v čiastočkách (ako dážď); (p)opadať, opŕchnuť: lístie, ihličie s-lo;

  • sprchovací príd. určený na sprchovanie: s. kút

  • sprchovať nedok. umývať pod sprchou: s. deti;
    s. sa vlažnou vodou;
    rád sa s-je

  • sprchový príd.

  • spred, spredo (v spoj. spredo mňa, spredo dverí, dňa) predl. s G vyj.

    1. smerovanie z priestoru pred niekým, niečím, spopred: zmizol mu s. očí;
    vzal mu to s. nosa

    2. čas predchádzajúci istému časovému úseku: móda s. dvadsiatich rokov

  • spredmetniť dok. kniž. urobiť konkrétnym, hmotným, skonkretizovať: s. svoju predstavu;
    s-ený ideál;

  • nedok. spredmetňovať

  • spredu, hovor. spredku prísl. z prednej strany, odpred(k)u: s. je dom pekný

  • sprehľadniť dok. urobiť prehľadným: s. systém dodávok, s. trh, sociálnu podporu;

  • nedok. sprehľadňovať

  • sprej, pôv. pís. spray -a m. (angl.)

    1. rozprašovač: lak na vlasy v s-i

    2. roztok rozprašovača: nastriekať vlasy s-om;

  • sprejazdniť dk urobiť prejazdným: s. zavalený úsek cesty;

  • nedok. sprejazdňovať

  • sprejer -a m. kto na rozlič. plochách sprejom vytvára obrazy a nápisy (grafity);

  • sprejerka -y -riek ž.;

  • sprejerský príd.

  • sprejovať nedok. používať na niečo sprej: s. si vlasy

  • sprejový príd.

  • sprenevera -y -vier ž.

    1. protiprávne prisvojenie si zvereného majetku (obyč. peňazí), defraudácia: s. peňazí;
    dopustiť sa s-y

    2. kniž. spreneverenie sa, zrada

  • spreneveriť dok. dopustiť sa sprenevery, defraudovať: s. peniaze;

  • nedok. spreneverovať

    // spreneveriť sa kniž. stať sa neverným, opustiť, zradiť: s. sa svojim ideálom;

  • nedok. spreneverovať sa

  • spresniť dok. urobiť presnejším, presným: s. príkaz, definíciu;

  • nedok. spresňovať

    // spresniť sa stať sa presnejším, presným: význam slova sa výkladom s-l;

  • nedok. spresňovať sa

  • sprešovať dok. hovor. zlisovať: s. plechy;
    s-ná slama

  • spretŕhať -a, spretrhaťdok. spôsobiť prerušenie, skončenie niečoho, potrhať, popretŕhať, prerušiť: s. zväzky, kontinuitu

    // spretŕhať sa, spretrhať sa: spojenie sa s-lo

  • sprevádzať -a nedok.

    1. ísť spolu s niekým ako spoločník, informátor ap., byť niekomu sprievodcom: s-a ho na cestách, s. turistov;

    2. byť stále s niekým, neopúšťať: s-a ho nezdar, nech ťa s-a šťastie

    3. byť sprievodným javom, súčasne prebiehať: horúčku s-a slabosť, búrka s-ná lejakom

    4. hrať ako doplnok k inému hud. výkonu: speváka s-l gitarista, s. huslistu na klavíri

  • sprevádzkovať dok. urobiť schopným prevádzky; uviesť do prevádzky: s. výrobnú linku, novú lanovku;
    s-nie mosta

  • spriadač -a m. kto pracuje pri spriadacom stroji;

    spriadač -a mn. N a A -e m. motýľ s úzkymi krídlami;
    zool.: s. americký Hyphantria cunea;
    s. smrekový Eilema deplama

  • spriadací príd. text. určený na spriadanie: s. stroj

  • spriadačka -y -čiek ž. žena, kt. pracuje pri spriadacom stroji

  • nedok. spriadať -a: s. sny, plány

    // spriasť sa expr. dostať sa dovedna, spojiť sa, spriahnuť sa: opustil ju, s-l sa s inou;

  • nedok. spriadať sa

  • nedok. spriahať -a

    // spriahnuť sa expr. dať sa, dostať sa dovedna, spojiť sa (so zlým úmyslom): chlapec sa s-l s bandou;
    všetci sa s-li proti nemu;

  • nedok. spriahať sa

  • spriahnuť -e -u -hol dok.

    1. zapriahnuť spolu (do páru) (ťažné zvieratá): s. starého koňa s mladým

    2. pevne spojiť (súčiastky ap.): s-tá os, s-té vozne

    3. expr. dať dovedna, spojiť, spriasť: spoločná robota nás s-la;

  • spriasť -radie -radú -dol dok.

    1. pradením spracovať; upriasť: s. (všetok) ľan;
    s-ená vlna

    2. expr. zviesť dovedna, spojiť, spriahnuť: s-l ich spoločný osud

    3. kniž. pripraviť (význ. 1), zosnovať: s. úklady;

  • spriateliť sa -ľ! dok.

    1. uzavrieť priateľstvo, skamarátiť sa: rodiny sa s-li;
    s-ené štáty;
    s-ené armády spojenecké

    2. zmieriť sa (význ. 2), vyrovnať sa, navyknúť si: s-l sa s myšlienkou, že odíde;
    s. sa s novým prostredím;

  • nedok. spriateľovať sa

  • spriaznene prísl.;

  • spriaznenec -nca m. kniž. kto je s niekým spriaznený (význ. 1): ideoví, duchovní s-i

  • spriaznenosť -i ž.

  • spriaznený príd.

    1. blízky (význ. 2), podobný (zmýšľaním, duševne ap.): bytostne s-í;
    s-é duše

    2. spríbuznený (význ. 1), príbuzný: s-é rodiny;
    po otcovi je s. s jeho rodinou;

  • spríbuznenosť -i ž.

  • spríbuznený príd.

    1. spojený príbuzenstvom, príbuzný: s-é rodiny

    2. spriaznený (význ. 1): hľadá s-ú dušu;

  • spriechodniť dok.

    1. urobiť priechodným: s. miestnosť, dvor

    2. publ. urobiť prijateľným, uskutočniteľným: s. návrh zákona;

  • nedok. spriechodňovať

  • spriečiť -i dok. postaviť priečne: s. brvná

    // spriečiť sa

    1. postaviť sa priečne, vzpriečiť sa: dosky sa s-li;
    kľúč sa v zámke s-l zasekol;

    2. vzoprieť sa (význ. 2), vzpriečiť sa: s. sa rodičom, rozkazu

    3. spríkriť sa, sprotiviť sa, zbridiť sa: jedlo sa mu s-lo, s-lo sa mu poslúchať

  • spriehľadniť dok. urobiť priehľadným (význ. 2), urobiť jasným, zrejmým: s. privatizáciu, finančné zdroje;

  • nedok. spriehľadňovať: s. tok finančných prostriedkov

  • spriemerovať dok. odb. al. publ. určiť priemer: štatisticky s-né výsledky;
    s. ceny

  • spriemyselniť dok. urobiť priemyselným, (z)industrializovať: s. stavebníctvo, s-enie kraja;

  • nedok. spriemyselňovať

  • spriesvitnieť -ie -ejú dok. stať sa priesvitnejším, priesvitným: látka časom s-la;
    tvár mu v chorobe s-la

  • sprievod -u m.

    1. (organizovaný) zástup ľudí idúci za nejakým spoločným cieľom al. niekoho sprevádzajúci: pohrebný s., prvomájový, lampiónový s., pochodovať v s-e

    2. sprevádzajúca (-e) osoba (-y); suita: čestný s.

    3. spoločná cesta s niekým, sprevádzanie: deti (išli) v s-e rodičov

    4. (v umel. prejave) sprevádzanie hudbou al. textom: orchestrálny, hudobný s., spievať so s-om klavíra;
    slovný s. k obrazom text

  • sprievodca -u mn. -ovia m. živ.

    1. kto niekoho sprevádza, kto funguje ako sprievod: hosť so svojím s-om, s. nevidiaceho

    2. dopr. zamestnanec kontrolujúci cestovné lístky: s. vo vlaku

    3. kto sprevádza a informuje pri prehliadke (obyč. skupinu ľudí): s. turistov, s. v obrazárni;

    sprievodca m. neživ. informačná al. propagačná príručka (o mestách, výstavách ap.): s. po Bratislave;

  • sprievodcovský príd.: s-á služba;

  • sprievodcovstvo -a s. odbor činnosti; študijný smer

  • sprievodka -y -diek ž. tlačivo sprevádzajúce prepravovanú zásielku: vyplniť s-u na balík

  • sprievodkyňa -e -kýň ž.;

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV