Význam slova "spoloãƒæ ã â" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

hospodársko-spoločenský príd. hospodársky a spoločenský: h-é činitele

kultúrno-spoločenský príd. týkajúci sa kultúry a spoločnosti; kultúrny a spoločenský: k. život

spoločensko-ekonomický príd. týkajúci sa spoločnosti a jej ekonomiky: s. rozvoj;
s-á → formácia

spoločensko-historický príd. týkajúci sa vývinu spoločnosti: s-é hľadisko

spoločensko-politický príd. týkajúci sa spoločnosti z hľadiska politiky, spoloč. a polit.: s-á situácia

spoločenskosť -i ž.

spoločenskovedný príd. týkajúci sa spoloč. vied: s-é pracoviská Slovenskej akadémie vied

spoločenskovýrobný príd. týkajúci sa spoloč. výroby: s-é vzťahy

spoločenský príd.

1. týkajúci sa ľudskej spoločnosti, sociálny: s. poriadok, s-á trieda, štruktúra;
s-á výroba uskutočňovaná v spoločnosti a umožňujúca jej život;
s-á angažovanosť za záujmy spoločnosti;
s-é vedomie, vzťahy;
s-é vedy

2. týkajúci sa kontaktov ľudí v bežnom živote: s. život, s. dom;
s-é hry kolektívne;
klub s-ých tancov;
s-á komunikácia

3. vhodný do spoločnosti: s-é vystupovanie, s-é šaty

4. kt. má rád spoločnosť, družný: sused je s. človek;
zool. s. hmyz žijúci v spoločenstve

● stúpať po s-om rebríčku robiť kariéru;

spoločensky prísl.: s. užitočný, aktívny, s. sa uplatniť;
s. neprispôsobivý občan;

spoločenstvo -a -tiev s.

1. obyč. organizované zoskupenie osôb al. inštitúcií na zákl. spoločných cieľov, záujmov ap., zväzok: národné, hospodárske, obranné s.

2. spoločnosť (význ. 2): ľudské s., mestské s.

3. spojenectvo s niekým: vojnové s.

4. spoločný život, spoločná existencia: nerozlučné s. muža a ženy;
bot. rastlinné s., lesné s-á

spoločne prísl.: s. bývať, pracovať

spoločnica -e -níc, spoločníčka -y -čok ž.

spoločník -a mn. -ci m.

1. kto koná niečo spoločne s niekým: s. zo školských lavíc, s. vo vlaku;
byť niekomu s-om;
expr. čertov s. zlý človek

2. kto má fin. al. inú účasť v podnikaní: obchodný s., s. firmy

3. kto je zručný v spoloč. zábave: znamenitý, duchaplný s.;
byť dobrým s-om;

spoločnosť -i ž.

1. súhrn ľudí na istom stupni hist. vývinu: feudálna, moderná, industriálna s.;
konzumná s.;
úroveň s-i

2. iba jedn. súhrn ľudí žijúcich združene na istom priestore, v istých sociálnych podmienkach, spoločenstvo: aristokratická, vidiecka s.;
dostať sa do dobrej s-i

3. (organizované) záujmové združenie ľudí al. inštitúcií: pestrá, kartárska s.;
letecká, obchodná s.;
Slovenská jazykovedná s. pri SAV, S. národov

4. právnická osoba ustanovená s cieľom podnikať: účastinná, akciová s.;
s. s ručením obmedzeným (skr. spol. s r. o. i s. r. o.) obch. spoločnosť, v kt. spoločníci za záväzky ručia iba do výšky majetkového vkladu

5. spoloč. styk: vyhýbať sa s-i chorých

6. iba jedn. blízkosť, prítomnosť niekoho: príjemná s., žena v s-i mužov;
vyhľadávať niečiu s.;
starať sa niekomu o s.

7. (vyššie) spoloč. kruhy: vybraná s., dáma z vyššej s-i;
uviesť do s-i

spoločný príd.

1. patriaci dvom al. viacerým, príp. všetkým jednotlivcom: s. známy, s. byt, s-á anténa;
s. štát, s-é vlastníctvo

2. rovnaký u dvoch al. viacerých jednotlivcov: s. znak, s-é záľuby, spomienky;
mat. previesť na s-ého menovateľa i pren. nájsť niečo zhodné;
s tým nemám nič s-é a) to mi je cudzie b) to sa ma netýka

3. konaný, využívaný ap. dvoma al. viacerými jednotlivcami, kolektívny, op. individuálny: s. boj, s-é ubytovanie;
dosiahnuť niečo s-ou prácou

● nájsť s-ú reč dohodnúť sa;