Význam slova "spol" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 141 výsledkov (2 strán)

  • spola, spoly prísl. spolovice (význ. 1, 2), čiastočne: s. rozsušený sud, robiť s. zadarmo

  • spoľahlivo prísl.: fungovať s.;

  • spoľahlivosť -i ž.: odborná s., s. výrobku, služieb

  • spoľahlivý príd. na kt. sa dá spoľahnúť: s. človek, s-á správa, s-é informácie, s. postoj;

  • dok. spoľahnúť sa -e -ú -hol: je naňho s-tie dá sa naňho spoľahnúť

  • spolčiť sa -lč/-i! dok.

    1. kniž. dať sa dovedna, spojiť sa (obyč. s tajným al. zlým zámerom): s. sa s nepriateľom, ochotne sa s-l s kýmkoľvek

    2. práv. vytvoriť združenie, združiť sa;

  • spolčovací príd. práv. týkajúci sa spolčovania, umožňujúci spolčovanie: s-ia sloboda, s-ie právo

  • nedok. spolčovať sa: právo s-nia

  • spoliehať sa -a nedok. mať dôveru v niekoho, niečo;
    s. sa na kolektív, na vlastné sily;

  • spolitizovať dok. prisúdiť niečomu polit. motívy, dôvody ap.; vtiahnuť niečo do polit. zápasu: s. privatizáciu, rozhodnutie súdu;
    s-né odbory

    // spolitizovať sa nadobudnúť polit. charakter

  • spolkový príd.: s-á činnosť;
    s. štát federatívny

  • spoločensko-ekonomický príd. týkajúci sa spoločnosti a jej ekonomiky: s. rozvoj;
    s-á → formácia

  • spoločensko-historický príd. týkajúci sa vývinu spoločnosti: s-é hľadisko

  • spoločensko-politický príd. týkajúci sa spoločnosti z hľadiska politiky, spoloč. a polit.: s-á situácia

  • spoločenskosť -i ž.

  • spoločenskovedný príd. týkajúci sa spoloč. vied: s-é pracoviská Slovenskej akadémie vied

  • spoločenskovýrobný príd. týkajúci sa spoloč. výroby: s-é vzťahy

  • spoločenský príd.

    1. týkajúci sa ľudskej spoločnosti, sociálny: s. poriadok, s-á trieda, štruktúra;
    s-á výroba uskutočňovaná v spoločnosti a umožňujúca jej život;
    s-á angažovanosť za záujmy spoločnosti;
    s-é vedomie, vzťahy;
    s-é vedy

    2. týkajúci sa kontaktov ľudí v bežnom živote: s. život, s. dom;
    s-é hry kolektívne;
    klub s-ých tancov;
    s-á komunikácia

    3. vhodný do spoločnosti: s-é vystupovanie, s-é šaty

    4. kt. má rád spoločnosť, družný: sused je s. človek;
    zool. s. hmyz žijúci v spoločenstve

    stúpať po s-om rebríčku robiť kariéru;

    spoločensky prísl.: s. užitočný, aktívny, s. sa uplatniť;
    s. neprispôsobivý občan;

  • spoločenstvo -a -tiev s.

    1. obyč. organizované zoskupenie osôb al. inštitúcií na zákl. spoločných cieľov, záujmov ap., zväzok: národné, hospodárske, obranné s.

    2. spoločnosť (význ. 2): ľudské s., mestské s.

    3. spojenectvo s niekým: vojnové s.

    4. spoločný život, spoločná existencia: nerozlučné s. muža a ženy;
    bot. rastlinné s., lesné s-á

  • spoločne prísl.: s. bývať, pracovať

  • spoločnica -e -níc, spoločníčka -y -čok ž.

  • spoločník -a mn. -ci m.

    1. kto koná niečo spoločne s niekým: s. zo školských lavíc, s. vo vlaku;
    byť niekomu s-om;
    expr. čertov s. zlý človek

    2. kto má fin. al. inú účasť v podnikaní: obchodný s., s. firmy

    3. kto je zručný v spoloč. zábave: znamenitý, duchaplný s.;
    byť dobrým s-om;

  • spoločnosť -i ž.

    1. súhrn ľudí na istom stupni hist. vývinu: feudálna, moderná, industriálna s.;
    konzumná s.;
    úroveň s-i

    2. iba jedn. súhrn ľudí žijúcich združene na istom priestore, v istých sociálnych podmienkach, spoločenstvo: aristokratická, vidiecka s.;
    dostať sa do dobrej s-i

    3. (organizované) záujmové združenie ľudí al. inštitúcií: pestrá, kartárska s.;
    letecká, obchodná s.;
    Slovenská jazykovedná s. pri SAV, S. národov

    4. právnická osoba ustanovená s cieľom podnikať: účastinná, akciová s.;
    s. s ručením obmedzeným (skr. spol. s r. o. i s. r. o.) obch. spoločnosť, v kt. spoločníci za záväzky ručia iba do výšky majetkového vkladu

    5. spoloč. styk: vyhýbať sa s-i chorých

    6. iba jedn. blízkosť, prítomnosť niekoho: príjemná s., žena v s-i mužov;
    vyhľadávať niečiu s.;
    starať sa niekomu o s.

    7. (vyššie) spoloč. kruhy: vybraná s., dáma z vyššej s-i;
    uviesť do s-i

  • spoločný príd.

    1. patriaci dvom al. viacerým, príp. všetkým jednotlivcom: s. známy, s. byt, s-á anténa;
    s. štát, s-é vlastníctvo

    2. rovnaký u dvoch al. viacerých jednotlivcov: s. znak, s-é záľuby, spomienky;
    mat. previesť na s-ého menovateľa i pren. nájsť niečo zhodné;
    s tým nemám nič s-é a) to mi je cudzie b) to sa ma netýka

    3. konaný, využívaný ap. dvoma al. viacerými jednotlivcami, kolektívny, op. individuálny: s. boj, s-é ubytovanie;
    dosiahnuť niečo s-ou prácou

    nájsť s-ú reč dohodnúť sa;

  • spolok -lku m.

    1. organizované záujmové združenie viacerých osôb: rybársky s.;
    stanovy s-u;
    S. slovenských spisovateľov;
    rozpustiť s.

    2. obyč. mn. expr. (tajné, nečestné) styky: mať s niekým s-y

    3. spojenecký zväzok: vystúpiť z obranného s-u

    s-y – čertove volky z mnohých stykov nevzniká nič dobré;

  • spolovice prísl.

    1. na polovicu, napoly, spola: budova je s. reštauráciou, s. hotelom

    2. nie úplne, sčasti: s. vyľudnené mesto

  • spolu prísl.

    1. vo vzájomnej blízkosti, pohromade: idú s. do školy, pijú s. kávu;
    žijú s. v rodine, v manželstve al. ako manželia;
    chodia s. majú ľúbostný pomer

    2. ako jeden celok; ako výsledok spočítavania, dovedna; navzájom: držia s.;
    to všetko s. súvisí;
    s. ich tam bolo desať, s. je to 1200 korún;

  • spolu s predl. s I: s. s festivalom sa konala súťaž;
    koncertoval s. s bratom

  • spoluautor -a m. kto spolu s niekým utvoril nejaké dielo, spolutvorca: s. slovníka, vynálezu;

  • spoluautorka -y -riek ž.;

  • spoluautorský príd.;

  • spoluautorstvo -a s.

  • spolubesedníčka -y -čok ž.

  • spolubesedník -a mn. -ci m. účastník (priateľského) rozhovoru;

  • spolubojovníčka -y -čok ž.

  • spolubojovník -a mn. -ci m. kto bojuje s niekým ako jeho spojenec;

  • spolubrat -a mn. -ia m. cirk. člen tej istej rehole; človek muž. pohlavia vo vzťahu k inému človeku vôbec (v kresť. etike)

  • spolubývajúca ž.

  • spolubývajúci m. kto s niekým býva v spoločnom byte al. izbe;

  • spolucestujúca ž.

  • spolucestujúci m. kto spolu s niekým cestuje v jednom dopr. prostriedku;

  • spolucítiť -i nedok. kniž. súcitiť

  • spoludedič -a mn. -ia/-i m. práv. ktoúčasť na dedičstve spolu s inými dedičmi;

  • spoludedička -y -čiek ž.

  • spolufinancovať nedok. financovať spolu s niekým iným: s. výskumný projekt

  • spolufinancovateľ -a mn. -ia m. jeden zo spoločných financovateľov: s. stavby;

  • spolufinancovateľka -y -liek ž.

  • spoluherec -rca m. partner v div. ap. hre; člen div. súboru vo vzťahu k ostatným členom

  • spoluhláska -y -sok ž. lingv. hláska majúca ráz šumu (nie tónu), konsonant: znelá, neznelá s.;

  • spoluhláskový príd.

  • spoluhra -y -hier ž. spoločná hra najmenej dvoch hráčov, hercov ap., súhra: dokonalá s., organizácia s-y

  • spoluhráč -a m. kto sa spolu s niekým zúčastňuje na šport. al. inej hre, partner: s. v orchestri, vrátiť loptu s-ovi;

  • spoluhráčka -y -čok ž.

  • spoluidúci m. kto spolu s niekým ide tou istou cestou

  • spoluinvestor -a m. kto spolu s niekým investuje do niečoho: s. výstavby metra;

  • spoluinvestorský príd.;

  • spoluinvestorstvo -a s.: systém s-a

  • spolujazdec -dca m. kto sa s niekým spolu vezie al. s niekým spolu pretekársky jazdí;

  • spolujazdkyňa -e -kýň ž.

  • spolumajiteľ -a mn. -ia m. jeden zo spoločných majiteľov (majetku, veci ap.), spoluvlastník: s. domu;

  • spolumajiteľka -y -liek ž.;

  • spolumajiteľský príd.;

  • spolumajiteľstvo -a s. spoločné vlastnenie

  • spolunájomníčka -y -čok ž.

  • spolunájomník -a mn. -ci m. jeden zo spoločných nájomníkov: s. domu, bytu;

  • spolunáležitosť -i ž. kniž. spolupatričnosť, príbuznosť, blízkosť: pocit s-i s rodinou

  • spolunažívať -a nedok. (v zhode) žiť spolu (na 1 mieste, v 1 spoločenstve ap.): susedia dobre s-li;
    mierové s-nie národov;
    biol. s-nie rastlín symbióza

  • spoluobčan -a mn. -ia m. jeden z občanov vo vzťahu k ostatným: naši s-ia maďarskej národnosti;

  • spoluobčianka -y -nok ž.

  • spoluobjaviteľ -a mn. -ia m. jeden zo spoločných objaviteľov: s. jaskyne Driny;

  • spoluobjaviteľka -y -liek ž.

  • spoluobyvateľ -a mn. -ia m. jeden z obyvateľov toho istého domu, sídliska ap.;

  • spoluobyvateľka -y -liek ž.

  • spoluobžalovaná ž.

  • spoluobžalovaný m. osoba obžalovaná spolu s inými osobami z toho istého trestného činu;

  • spoluorganizátor -a m. jeden zo spoločných organizátorov;

  • spoluorganizátorka -y -riek ž.

  • spoluorganizovať nedok. organizovať spolu s niekým iným

  • spolupáchateľ -a mn. -ia m. kto sa spolu s niekým dopustil trestného činu: s. krádeže;

  • spolupáchateľka -y -liek ž.;

  • spolupáchateľstvo -a s. spoločná účasť na trestnom čine

  • spolupacient -a m. pacient v pomere k iným pacientom toho istého liečebného oddelenia al. ústavu;

  • spolupacientka -y -tok ž.

  • spolupatričnosť -i ž. kniž. príslušnosť k sebe navzájom, spolunáležitosť; súdržnosť, solidarita: národná a kultúrna s.

  • spolupodnikať nedok. podnikať spolu s niekým iným: s. pri spracovaní ropy

  • spolupodnikateľ -a mn. -ia m. jeden zo spoločných podnikateľov;

  • spolupodnikateľka -y -liek ž.

  • spolupôsobiť nedok. spoločne pôsobiť: hra s-í pri výchove detí, s-enie viacerých okolností

  • spolupráca -e ž. spoločná práca (osôb, inštitúcií ap.): s. rodiny so školou;
    medzinárodná s., nadviazať s-u v oblasti ochrany životného prostredia

  • spolupracovať nedok. spoločne pracovať: s. na výskumnej úlohe, rodičia s-jú so školou

  • spolupracovníčka -y -čok ž.

  • spolupracovník -a mn. -ci m. jeden z pracovníkov na spoločnom diele, na jednom pracovisku ap.: privítať nového s-a;
    externý s.;

  • spolupredkladateľ -a mn. -ia m. jeden zo spoločných predkladateľov: s. návrhu zákona;

  • spolupredkladateľka -y -liek ž.

  • spolupredseda -u mn. -ovia m. jeden zo spoločných predsedov: s. organizačného výboru;

  • spolupredsedníčka -y -čok ž.

  • spolupútnička -y -čiek ž.

  • spolupútnik -a mn. -ci m.

    1. kto ide, cestuje spolu s niekým;

    2. kto spolu s niekým ide na púť;

  • spoluriešiteľ -a mn. -ia m. jeden z riešiteľov: s. úlohy, projektu;

  • spoluriešiteľka -y -liek ž.

  • spolurozhodovať nedok. spoločne rozhodovať: národy s-jú o mieri;
    právo s.

  • spoluručiteľ -a mn. -ia m. práv. jeden zo spoločných ručiteľov;

  • spoluručiteľka -y -liek ž.

  • spolusestra -y -tier ž. cirk. členka tej istej rehole; človek žen. pohlavia vo vzťahu k inému človeku vôbec (v kresť. etike)

  • spolutrpiaca ž.

  • spolutrpiaci m. spolutrpiteľ: pomáhať s-im;

  • spolutrpiteľ -a mn. -ia m. kto spolu s niekým trpí, spolutrpiaci: s-ia v nešťastí, chorobe;

  • spolutrpiteľka -y -liek ž.

  • spolutvorba -y ž. spoločná tvorba

  • spolutvorca -u mn. -ovia m. jeden z tvorcov, spoluautor

  • spoluúčasť -i ž.

    1. spoločná účasť: s. pri, na rozhodovaní, riadení

    2. porozumenie, účasť (význ. 3): prejaviť s.

    mať s. zúčastňovať sa, zúčastniť sa

  • spoluúčastníčka -y -čok ž.;

  • spoluúčastnícky príd.

  • spoluúčastník -a mn. -ci m. jeden z účastníkov: s. besedy, dopravnej nehody;

  • spoluúčinkovať nedok. účinkovať spolu s niekým iným: s-je chlapčenský zbor

  • spoluúčinkujúca ž.

  • spoluúčinkujúci

    I. príd. kt. účinkuje spolu s inými: s. speváci

    II. spoluúčinkujúci m. kto spoluúčinkuje;

  • spoluutvárať -a nedok. utvárať spolu s niekým, s niečím: kultivovaný jazyk s-a umelecký zážitok

  • spoluužívateľ -a mn. -ia m. jeden zo spoločných užívateľov: s. bytu;

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV