Význam slova "spol" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 141 výsledkov (2 strán)
-
spola, spoly prísl. spolovice (význ. 1, 2), čiastočne: s. rozsušený sud, robiť s. zadarmo
-
spoľahlivo prísl.: fungovať s.;
-
spoľahlivosť -i ž.: odborná s., s. výrobku, služieb
-
spoľahlivý príd. na kt. sa dá spoľahnúť: s. človek, s-á správa, s-é informácie, s. postoj;
-
dok. spoľahnúť sa -e -ú -hol: je naňho s-tie dá sa naňho spoľahnúť
-
spolčiť sa -lč/-i! dok.
1. kniž. dať sa dovedna, spojiť sa (obyč. s tajným al. zlým zámerom): s. sa s nepriateľom, ochotne sa s-l s kýmkoľvek
-
spolčovací príd. práv. týkajúci sa spolčovania, umožňujúci spolčovanie: s-ia sloboda, s-ie právo
-
nedok. spolčovať sa: právo s-nia
-
spoliehať sa -a nedok. mať dôveru v niekoho, niečo;
s. sa na kolektív, na vlastné sily; -
spolitizovať dok. prisúdiť niečomu polit. motívy, dôvody ap.; vtiahnuť niečo do polit. zápasu: s. privatizáciu, rozhodnutie súdu;
s-né odbory// spolitizovať sa nadobudnúť polit. charakter
-
spolkový príd.: s-á činnosť;
s. štát federatívny -
spoločensko-ekonomický príd. týkajúci sa spoločnosti a jej ekonomiky: s. rozvoj;
s-á → formácia -
spoločensko-historický príd. týkajúci sa vývinu spoločnosti: s-é hľadisko
-
spoločensko-politický príd. týkajúci sa spoločnosti z hľadiska politiky, spoloč. a polit.: s-á situácia
-
spoločenskosť -i ž.
-
spoločenskovedný príd. týkajúci sa spoloč. vied: s-é pracoviská Slovenskej akadémie vied
-
spoločenskovýrobný príd. týkajúci sa spoloč. výroby: s-é vzťahy
-
spoločenský príd.
1. týkajúci sa ľudskej spoločnosti, sociálny: s. poriadok, s-á trieda, štruktúra;
s-á výroba uskutočňovaná v spoločnosti a umožňujúca jej život;
s-á angažovanosť za záujmy spoločnosti;
s-é vedomie, vzťahy;
s-é vedy2. týkajúci sa kontaktov ľudí v bežnom živote: s. život, s. dom;
s-é hry kolektívne;
klub s-ých tancov;
s-á komunikácia3. vhodný do spoločnosti: s-é vystupovanie, s-é šaty
4. kt. má rád spoločnosť, družný: sused je s. človek;
zool. s. hmyz žijúci v spoločenstve● stúpať po s-om rebríčku robiť kariéru;
spoločensky prísl.: s. užitočný, aktívny, s. sa uplatniť;
s. neprispôsobivý občan; -
spoločenstvo -a -tiev s.
1. obyč. organizované zoskupenie osôb al. inštitúcií na zákl. spoločných cieľov, záujmov ap., zväzok: národné, hospodárske, obranné s.
2. spoločnosť (význ. 2): ľudské s., mestské s.
3. spojenectvo s niekým: vojnové s.
4. spoločný život, spoločná existencia: nerozlučné s. muža a ženy;
bot. rastlinné s., lesné s-á -
spoločne prísl.: s. bývať, pracovať
-
spoločnica -e -níc, spoločníčka -y -čok ž.
-
spoločník -a mn. -ci m.
1. kto koná niečo spoločne s niekým: s. zo školských lavíc, s. vo vlaku;
byť niekomu s-om;
expr. čertov s. zlý človek2. kto má fin. al. inú účasť v podnikaní: obchodný s., s. firmy
3. kto je zručný v spoloč. zábave: znamenitý, duchaplný s.;
byť dobrým s-om; -
spoločnosť -i ž.
1. súhrn ľudí na istom stupni hist. vývinu: feudálna, moderná, industriálna s.;
konzumná s.;
úroveň s-i2. iba jedn. súhrn ľudí žijúcich združene na istom priestore, v istých sociálnych podmienkach, spoločenstvo: aristokratická, vidiecka s.;
dostať sa do dobrej s-i3. (organizované) záujmové združenie ľudí al. inštitúcií: pestrá, kartárska s.;
letecká, obchodná s.;
Slovenská jazykovedná s. pri SAV, S. národov4. právnická osoba ustanovená s cieľom podnikať: účastinná, akciová s.;
s. s ručením obmedzeným (skr. spol. s r. o. i s. r. o.) obch. spoločnosť, v kt. spoločníci za záväzky ručia iba do výšky majetkového vkladu5. spoloč. styk: vyhýbať sa s-i chorých
6. iba jedn. blízkosť, prítomnosť niekoho: príjemná s., žena v s-i mužov;
vyhľadávať niečiu s.;
starať sa niekomu o s.7. (vyššie) spoloč. kruhy: vybraná s., dáma z vyššej s-i;
uviesť do s-i -
spoločný príd.
1. patriaci dvom al. viacerým, príp. všetkým jednotlivcom: s. známy, s. byt, s-á anténa;
s. štát, s-é vlastníctvo2. rovnaký u dvoch al. viacerých jednotlivcov: s. znak, s-é záľuby, spomienky;
mat. previesť na s-ého menovateľa i pren. nájsť niečo zhodné;
s tým nemám nič s-é a) to mi je cudzie b) to sa ma netýka3. konaný, využívaný ap. dvoma al. viacerými jednotlivcami, kolektívny, op. individuálny: s. boj, s-é ubytovanie;
dosiahnuť niečo s-ou prácou● nájsť s-ú reč dohodnúť sa;
-
spolok -lku m.
1. organizované záujmové združenie viacerých osôb: rybársky s.;
stanovy s-u;
S. slovenských spisovateľov;
rozpustiť s.2. obyč. mn. expr. (tajné, nečestné) styky: mať s niekým s-y
3. spojenecký zväzok: vystúpiť z obranného s-u
● s-y – čertove volky z mnohých stykov nevzniká nič dobré;
-
spolovice prísl.
1. na polovicu, napoly, spola: budova je s. reštauráciou, s. hotelom
-
spolu prísl.
1. vo vzájomnej blízkosti, pohromade: idú s. do školy, pijú s. kávu;
žijú s. v rodine, v manželstve al. ako manželia;
chodia s. majú ľúbostný pomer2. ako jeden celok; ako výsledok spočítavania, dovedna; navzájom: držia s.;
to všetko s. súvisí;
s. ich tam bolo desať, s. je to 1200 korún; -
spolu s predl. s I: s. s festivalom sa konala súťaž;
koncertoval s. s bratom -
spoluautor -a m. kto spolu s niekým utvoril nejaké dielo, spolutvorca: s. slovníka, vynálezu;
-
spoluautorka -y -riek ž.;
-
spoluautorský príd.;
-
spoluautorstvo -a s.
-
spolubesedníčka -y -čok ž.
-
spolubesedník -a mn. -ci m. účastník (priateľského) rozhovoru;
-
spolubojovníčka -y -čok ž.
-
spolubojovník -a mn. -ci m. kto bojuje s niekým ako jeho spojenec;
-
spolubrat -a mn. -ia m. cirk. člen tej istej rehole; človek muž. pohlavia vo vzťahu k inému človeku vôbec (v kresť. etike)
-
spolubývajúca ž.
-
spolubývajúci m. kto s niekým býva v spoločnom byte al. izbe;
-
spolucestujúca ž.
-
spolucestujúci m. kto spolu s niekým cestuje v jednom dopr. prostriedku;
-
spolucítiť -i nedok. kniž. súcitiť
-
spoludedič -a mn. -ia/-i m. práv. kto má účasť na dedičstve spolu s inými dedičmi;
-
spoludedička -y -čiek ž.
-
spolufinancovať nedok. financovať spolu s niekým iným: s. výskumný projekt
-
spolufinancovateľ -a mn. -ia m. jeden zo spoločných financovateľov: s. stavby;
-
spolufinancovateľka -y -liek ž.
-
spoluherec -rca m. partner v div. ap. hre; člen div. súboru vo vzťahu k ostatným členom
-
spoluhláska -y -sok ž. lingv. hláska majúca ráz šumu (nie tónu), konsonant: znelá, neznelá s.;
-
spoluhláskový príd.
-
spoluhra -y -hier ž. spoločná hra najmenej dvoch hráčov, hercov ap., súhra: dokonalá s., organizácia s-y
-
spoluhráč -a m. kto sa spolu s niekým zúčastňuje na šport. al. inej hre, partner: s. v orchestri, vrátiť loptu s-ovi;
-
spoluhráčka -y -čok ž.
-
spoluinvestor -a m. kto spolu s niekým investuje do niečoho: s. výstavby metra;
-
spoluinvestorský príd.;
-
spoluinvestorstvo -a s.: systém s-a
-
spolujazdec -dca m. kto sa s niekým spolu vezie al. s niekým spolu pretekársky jazdí;
-
spolujazdkyňa -e -kýň ž.
-
spolumajiteľ -a mn. -ia m. jeden zo spoločných majiteľov (majetku, veci ap.), spoluvlastník: s. domu;
-
spolumajiteľka -y -liek ž.;
-
spolumajiteľský príd.;
-
spolumajiteľstvo -a s. spoločné vlastnenie
-
spolunájomníčka -y -čok ž.
-
spolunájomník -a mn. -ci m. jeden zo spoločných nájomníkov: s. domu, bytu;
-
spolunáležitosť -i ž. kniž. spolupatričnosť, príbuznosť, blízkosť: pocit s-i s rodinou
-
spolunažívať -a nedok. (v zhode) žiť spolu (na 1 mieste, v 1 spoločenstve ap.): susedia dobre s-li;
mierové s-nie národov;
biol. s-nie rastlín symbióza -
spoluobčan -a mn. -ia m. jeden z občanov vo vzťahu k ostatným: naši s-ia maďarskej národnosti;
-
spoluobčianka -y -nok ž.
-
spoluobjaviteľ -a mn. -ia m. jeden zo spoločných objaviteľov: s. jaskyne Driny;
-
spoluobjaviteľka -y -liek ž.
-
spoluobyvateľ -a mn. -ia m. jeden z obyvateľov toho istého domu, sídliska ap.;
-
spoluobyvateľka -y -liek ž.
-
spoluobžalovaná ž.
-
spoluobžalovaný m. osoba obžalovaná spolu s inými osobami z toho istého trestného činu;
-
spoluorganizátor -a m. jeden zo spoločných organizátorov;
-
spoluorganizátorka -y -riek ž.
-
spoluorganizovať nedok. organizovať spolu s niekým iným
-
spolupáchateľ -a mn. -ia m. kto sa spolu s niekým dopustil trestného činu: s. krádeže;
-
spolupáchateľka -y -liek ž.;
-
spolupáchateľstvo -a s. spoločná účasť na trestnom čine
-
spolupacient -a m. pacient v pomere k iným pacientom toho istého liečebného oddelenia al. ústavu;
-
spolupacientka -y -tok ž.
-
spolupatričnosť -i ž. kniž. príslušnosť k sebe navzájom, spolunáležitosť; súdržnosť, solidarita: národná a kultúrna s.
-
spolupodnikať nedok. podnikať spolu s niekým iným: s. pri spracovaní ropy
-
spolupodnikateľ -a mn. -ia m. jeden zo spoločných podnikateľov;
-
spolupodnikateľka -y -liek ž.
-
spolupôsobiť nedok. spoločne pôsobiť: hra s-í pri výchove detí, s-enie viacerých okolností
-
spolupráca -e ž. spoločná práca (osôb, inštitúcií ap.): s. rodiny so školou;
medzinárodná s., nadviazať s-u v oblasti ochrany životného prostredia -
spolupracovať nedok. spoločne pracovať: s. na výskumnej úlohe, rodičia s-jú so školou
-
spolupracovníčka -y -čok ž.
-
spolupracovník -a mn. -ci m. jeden z pracovníkov na spoločnom diele, na jednom pracovisku ap.: privítať nového s-a;
externý s.; -
spolupredkladateľ -a mn. -ia m. jeden zo spoločných predkladateľov: s. návrhu zákona;
-
spolupredkladateľka -y -liek ž.
-
spolupredseda -u mn. -ovia m. jeden zo spoločných predsedov: s. organizačného výboru;
-
spolupredsedníčka -y -čok ž.
-
spolupútnička -y -čiek ž.
-
spolupútnik -a mn. -ci m.
-
spoluriešiteľ -a mn. -ia m. jeden z riešiteľov: s. úlohy, projektu;
-
spoluriešiteľka -y -liek ž.
-
spolurozhodovať nedok. spoločne rozhodovať: národy s-jú o mieri;
právo s. -
spoluručiteľ -a mn. -ia m. práv. jeden zo spoločných ručiteľov;
-
spoluručiteľka -y -liek ž.
-
spolusestra -y -tier ž. cirk. členka tej istej rehole; človek žen. pohlavia vo vzťahu k inému človeku vôbec (v kresť. etike)
-
spolutrpiaca ž.
-
spolutrpiaci m. spolutrpiteľ: pomáhať s-im;
-
spolutrpiteľ -a mn. -ia m. kto spolu s niekým trpí, spolutrpiaci: s-ia v nešťastí, chorobe;
-
spolutrpiteľka -y -liek ž.
-
spolutvorba -y ž. spoločná tvorba
-
spolutvorca -u mn. -ovia m. jeden z tvorcov, spoluautor
-
spoluúčasť -i ž.
1. spoločná účasť: s. pri, na rozhodovaní, riadení
2. porozumenie, účasť (význ. 3): prejaviť s.
□ mať s. zúčastňovať sa, zúčastniť sa
-
spoluúčastníčka -y -čok ž.;
-
spoluúčastnícky príd.
-
spoluúčastník -a mn. -ci m. jeden z účastníkov: s. besedy, dopravnej nehody;
-
spoluúčinkovať nedok. účinkovať spolu s niekým iným: s-je chlapčenský zbor
-
spoluúčinkujúca ž.
-
spoluúčinkujúci
I. príd. kt. účinkuje spolu s inými: s. speváci
II. spoluúčinkujúci m. kto spoluúčinkuje;
-
spoluutvárať -a nedok. utvárať spolu s niekým, s niečím: kultivovaný jazyk s-a umelecký zážitok
-
spoluužívateľ -a mn. -ia m. jeden zo spoločných užívateľov: s. bytu;