Význam slova "spo" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 318 výsledkov (3 strán)

  • spochabieť, spochabieť sa -ie -ejú dok. expr. spochabiť sa

  • spochabiť dok. expr. poblázniť, pojašiť: s. dievča

    // spochabiť sa stať sa pochabým, pojašeným, spochabieť (sa): všetci sa s-li za loptou;
    s. sa na staré kolená;
    utekať ako s-ený

  • spochybniť dok. urobiť pochybným: s. zmysel niečoho, s-enie úspechov;

  • spochybniteľný príd. kt. možno spochybniť: s-é výsledky prieskumu

  • nedok. spochybňovať

  • spočiatku prísl. zozačiatku, sprvu: s. stačil na všetko

  • spočinúť -ie -ú dok. kniž.

    1. zaujať miesto a (istý čas) zostať na ňom: s. v náručí matky, ruka mu s-la na pleci

    2. zrakom sa pristaviť, uprieť zrak: pohľadom s-l na jej tvári, oči mu s-ú na malebnom kraji;

  • spočítať -a dok. počítaním zistiť súčet, sčítať, zrátať: s. drobné, s. prítomných;
    s. (si) na prstoch i pren. ľahko zistiť

    to by sa dalo na → prstoch (jednej ruky) s.;
    expr. s. niekomu rebrá zbiť ho;
    jeho dni sú s-né skoro zomrie;

  • nedok. spočítavať -a, spočitovať

  • nedok. spočívať -a

    1. k 1, 2

    2. byť uložený, ležať: most s-a na pilieroch;
    starosť s-la na ňom

    3. zakladať sa na niečom, byť: úver s-a na dôvere;
    v čom s-a podstata (veci)?

    4. ležať v hrobe: tam s-jú naši predkovia

  • spod predl. s G vyj. smerovanie z priestoru pod niečím, spopod: vytiahnuť s. stola, trčať s. skrine, s. hory vidieť dedinu;
    vyslobodiť sa s. nadvlády zbaviť sa jej;
    vymykať sa s. rúk

  • spodina -y -dín ž.

    1. odb. spodná vrstva: poľnohosp. s. pôdy neúrodná vrstva;
    anat. mozgová s.

    2. deklasovaná spoloč. vrstva: mestská s.;

  • spodinový príd. k 1

  • spodkom

    I. prísl. po spodnej časti, na spodnej strane: voda odteká s.

    II. predl. s G vyj. smerovanie po spodnej časti niečoho: cesta vedie s. dediny

  • spodkový príd.

  • spodky -ov m. pomn. mužské spodné nohavice: dlhé, krátke s.

  • spodnica -e -níc, spodnička -y -čiek ž. spodná sukňa: škrobená, čipková s.

  • spodný príd.

    1. kt. je v dolnej časti, pod niečím ap., op. vrchný, horný: s-á vrstva pôdy, s. náter;
    s-á bielizeň osobná;
    s-á pera;
    s-á vrstva spoločnosti;
    šport. s. úder umiestnený odspodu;

    2. (o zvuku) hlboký: s. hlas;
    hud. s-á dominanta

    s. tón skrytý zmysel niečoho

  • spodobniť, spodobiť dok. kniž. zobraziť, stvárniť: literárne, umelecké s-enie, s. hlavu dieťaťa;

  • nedok. spodobňovať, spodobovať

  • spodobovanie -ia s. lingv. prispôsobovanie výslovnosti jednej spoluhlásky nasledujúcej hláske na hranici morfém, asimilácia: s. podľa znelosti

  • spodok -dku m.

    1. spodná vonkajšia al. vnútorná časť niečoho: s. vozidla, s. šiat, s. hrnca;
    spevniť s. hrádze

    2. zvyšok (nápoja, jedla) v nádobe: zjesť s. polievky, vypiť s. kávy, vína;

  • spodstatnený príd.: gram. s-é prídavné meno kt. sa podľa významu stalo podst. m. (napr. hlavný hlavný čašník)

  • spohodlnieť -ie -ejú dok. stať sa pohodlnejším, pohodlným: s-l v manželstve

  • spohodlniť dok. urobiť pohodlnejším, pohodlným: s. si cestovanie

  • spoj -a m.

    1. odb. spojenie dvoch al. viacerých prvkov; miesto, uskutočnenie takého spojenia: skrutkový, zváraný, nitový s.;
    anat. mozgové s-e;
    psych. asociačné s-e

    2. ver. dopr. prostriedok; jeho pravidelný pohyb: autobusový, vlakový s., chytiť s.;
    zaradiť nový s.

    3. prostriedok komunikácie, spojenie: rádiový, televízny, smerový s.

    4. iba mn. spoje súhrnné pomenovanie pôšt, rozhlasu a televízie: diaľkové s-e, správa s-ov;

  • spojár -a m.

    1. pracovník spojov (význ. 3, 4)

    2. príslušník spojovacieho vojska;

  • spojárka -y -rok ž.;

  • spojársky príd.

  • spojazdniť dok.

    1. urobiť pojazdným (význ. 2): s. auto po havárii

    2. urobiť zjazdným: s. zaplavený úsek autostrády, s. križovatku

  • spojenec -nca m. kto sa s niekým spojí s cieľom vzájomne si pomáhať (v boji, v hnutí); taký štát: politický, spoľahlivý s.;
    s. vládnej koalície;
    mať, získať (za) s-a;
    hist. S-i štáty bojujúce v 2. svet. vojne proti fašizmu;

  • spojenecký príd.: s-á zmluva, s-é povinnosti, s-é vojsko;

    spojenecky prísl.;

  • spojenectvo -a -tiev s.: rozvíjať s. s Európskou úniou

  • spojenie -ia s.

    1. čo vznikne pri spájaní, spojení častí do celku: tesné, skrutkové s., pohyblivé s.;
    elektrotech. krátke s. skrat;
    stol. rámové s.;
    lingv.: predložkové s., ustálené (slovné) s.

    2. styk (význ. 1), kontakt: obchodné s., udržiavať, stratiť s., byť v stálom s-í

    3. spoj (význ. 2): mať priame s. (autobusom), zachytiť vlakové s.

    4. spoj (význ. 3): ďalekopisné, drôtové s., dostať telefonické s.

    5. súvislosť, zviazanosť, spojitosť: s. s atentátom;
    s. teórie s praxou;

  • spojený príd. zlúčený do celku: s-é hospodárstvo;
    fyz. s-é nádoby v kt. kvapalina voľne preteká a jej hladina má rovnakú výšku i fraz. veci, javy, kt. sa podmieňujú, súvisia;
    Organizácia S-ých národov, skr. OSN;
    S-é štáty americké, skr. USA;
    s-ými silami spoločne

  • spojiť -í -a dok.

    1. z viacerých častí urobiť celok: s. diely nábytku, tehly muriva, s. dve oddelenia

    2. dať, zlúčiť dovedna: s. úsilie pracovníkov;

    3. zblížiť (význ. 1), zjednotiť, zviazať: s. znepriatelené tábory, s-lo ich priateľstvo

    4. umožniť styk, kontakt; byť jeho prostredníkom: s. osady cestou, televízia s-la vzdialené mestá;
    čaká, kým ho s-a so sekretariátom

    5. vykonať zároveň, súbežne: s. návštevu s besedou, s. príjemné s užitočným;

  • spojiteľný príd. kt. sa dá spojiť: s-é prvky

  • spojito, spojite prísl.

  • spojitosť -i ž. (vnútorná) súvislosť, úzky vzťah: priama s. s udalosťou

    byť v s-i súvisieť;
    d(áv)ať do s-i spájať, spojiť;

  • spojitý príd. odb. súvislý (význ. 1), plynulý, neprerušený: s-á čiara, s-á výroba;
    mat. s-á funkcia;

  • spojivka -y -viek ž. spojovka;

  • spojivkový príd.

  • spojivo -a -jív s. látka spájajúca dovedna iné látky, spájadlo: zmesové, maltové s.;

  • spojivový príd.: s-é tkanivo

  • spojka -y -jok ž.

    1. predmet, jav spájajúci niečo: káblová, izolačná, magnetická s.;
    motor. mechanizmus spájajúci motor a hnacie ústrojenstvo vozidla: s. automobilu;
    stlačiť s-u;
    gram. neohybné slovo vyjadrujúce syntaktické vzťahy medzi vetnými členmi a vetami

    2. kto zabezpečuje spojenie, styk: partizánska s., využívať niekoho ako s-u;
    šport.: ľavá s., hrať s-u;

  • spojkový príd.: s. hriadeľ, s-é obloženie

  • spojler, pôv. pís. spoiler -a L -i mn. -y m. odb. usmerňovač prúdenia vzduchu okolo automobilu, krídel lietadla ap.

  • spojnica -e -níc ž. odb.

    1. čo spája niečo: s. bodov;
    rovina s-e

    2. cesta, železnica spájajúca dve miesta, mestá ap.;

  • spojnicový príd.

  • spojovací príd. spájací: s. kanál, s-ie zariadenie;
    voj. s-ia služba;
    s-ie vojsko zabezpečujúce nepretržité spojenie vo všetkých druhoch bojovej činnosti

  • spojovateľ -a mn. -ia m. pracovník telef. centrály spájajúci účastníkov hovoru;

  • spojovateľka -y -liek ž.;

  • spojovateľský príd.: s. kurz

  • spojovka -y -viek ž. anat. blana pokrývajúca vnútornú plochu mihalnice a prechádzajúca na očné bielko, spojivka: zápal s-iek;

  • spojovkový príd.

  • spojovník -a m. lingv. interpunkčné znamienko na spájanie slov al. ich častí (napr. v slove spoločensko-politický)

  • spojový príd.: s-é služby, s-é vybavenie

  • spokojne prísl.;

  • spokojnosť -i ž.: výraz s-i

  • spokojný príd.

    1. prejavujúci uspokojenie, súhlas, vyrovnaný: s. človek, s-á tvár, s. sám so sebou;
    byť s. s málom byť skromný

    2. pokojný (význ. 1): s-é chvíle, s-é manželstvo;

  • spola, spoly prísl. spolovice (význ. 1, 2), čiastočne: s. rozsušený sud, robiť s. zadarmo

  • spoľahlivo prísl.: fungovať s.;

  • spoľahlivosť -i ž.: odborná s., s. výrobku, služieb

  • spoľahlivý príd. na kt. sa dá spoľahnúť: s. človek, s-á správa, s-é informácie, s. postoj;

  • dok. spoľahnúť sa -e -ú -hol: je naňho s-tie dá sa naňho spoľahnúť

  • spolčiť sa -lč/-i! dok.

    1. kniž. dať sa dovedna, spojiť sa (obyč. s tajným al. zlým zámerom): s. sa s nepriateľom, ochotne sa s-l s kýmkoľvek

    2. práv. vytvoriť združenie, združiť sa;

  • spolčovací príd. práv. týkajúci sa spolčovania, umožňujúci spolčovanie: s-ia sloboda, s-ie právo

  • nedok. spolčovať sa: právo s-nia

  • spoliehať sa -a nedok. mať dôveru v niekoho, niečo;
    s. sa na kolektív, na vlastné sily;

  • spolitizovať dok. prisúdiť niečomu polit. motívy, dôvody ap.; vtiahnuť niečo do polit. zápasu: s. privatizáciu, rozhodnutie súdu;
    s-né odbory

    // spolitizovať sa nadobudnúť polit. charakter

  • spolkový príd.: s-á činnosť;
    s. štát federatívny

  • spoločensko-ekonomický príd. týkajúci sa spoločnosti a jej ekonomiky: s. rozvoj;
    s-á → formácia

  • spoločensko-historický príd. týkajúci sa vývinu spoločnosti: s-é hľadisko

  • spoločensko-politický príd. týkajúci sa spoločnosti z hľadiska politiky, spoloč. a polit.: s-á situácia

  • spoločenskosť -i ž.

  • spoločenskovedný príd. týkajúci sa spoloč. vied: s-é pracoviská Slovenskej akadémie vied

  • spoločenskovýrobný príd. týkajúci sa spoloč. výroby: s-é vzťahy

  • spoločenský príd.

    1. týkajúci sa ľudskej spoločnosti, sociálny: s. poriadok, s-á trieda, štruktúra;
    s-á výroba uskutočňovaná v spoločnosti a umožňujúca jej život;
    s-á angažovanosť za záujmy spoločnosti;
    s-é vedomie, vzťahy;
    s-é vedy

    2. týkajúci sa kontaktov ľudí v bežnom živote: s. život, s. dom;
    s-é hry kolektívne;
    klub s-ých tancov;
    s-á komunikácia

    3. vhodný do spoločnosti: s-é vystupovanie, s-é šaty

    4. kt. má rád spoločnosť, družný: sused je s. človek;
    zool. s. hmyz žijúci v spoločenstve

    stúpať po s-om rebríčku robiť kariéru;

    spoločensky prísl.: s. užitočný, aktívny, s. sa uplatniť;
    s. neprispôsobivý občan;

  • spoločenstvo -a -tiev s.

    1. obyč. organizované zoskupenie osôb al. inštitúcií na zákl. spoločných cieľov, záujmov ap., zväzok: národné, hospodárske, obranné s.

    2. spoločnosť (význ. 2): ľudské s., mestské s.

    3. spojenectvo s niekým: vojnové s.

    4. spoločný život, spoločná existencia: nerozlučné s. muža a ženy;
    bot. rastlinné s., lesné s-á

  • spoločne prísl.: s. bývať, pracovať

  • spoločnica -e -níc, spoločníčka -y -čok ž.

  • spoločník -a mn. -ci m.

    1. kto koná niečo spoločne s niekým: s. zo školských lavíc, s. vo vlaku;
    byť niekomu s-om;
    expr. čertov s. zlý človek

    2. kto má fin. al. inú účasť v podnikaní: obchodný s., s. firmy

    3. kto je zručný v spoloč. zábave: znamenitý, duchaplný s.;
    byť dobrým s-om;

  • spoločnosť -i ž.

    1. súhrn ľudí na istom stupni hist. vývinu: feudálna, moderná, industriálna s.;
    konzumná s.;
    úroveň s-i

    2. iba jedn. súhrn ľudí žijúcich združene na istom priestore, v istých sociálnych podmienkach, spoločenstvo: aristokratická, vidiecka s.;
    dostať sa do dobrej s-i

    3. (organizované) záujmové združenie ľudí al. inštitúcií: pestrá, kartárska s.;
    letecká, obchodná s.;
    Slovenská jazykovedná s. pri SAV, S. národov

    4. právnická osoba ustanovená s cieľom podnikať: účastinná, akciová s.;
    s. s ručením obmedzeným (skr. spol. s r. o. i s. r. o.) obch. spoločnosť, v kt. spoločníci za záväzky ručia iba do výšky majetkového vkladu

    5. spoloč. styk: vyhýbať sa s-i chorých

    6. iba jedn. blízkosť, prítomnosť niekoho: príjemná s., žena v s-i mužov;
    vyhľadávať niečiu s.;
    starať sa niekomu o s.

    7. (vyššie) spoloč. kruhy: vybraná s., dáma z vyššej s-i;
    uviesť do s-i

  • spoločný príd.

    1. patriaci dvom al. viacerým, príp. všetkým jednotlivcom: s. známy, s. byt, s-á anténa;
    s. štát, s-é vlastníctvo

    2. rovnaký u dvoch al. viacerých jednotlivcov: s. znak, s-é záľuby, spomienky;
    mat. previesť na s-ého menovateľa i pren. nájsť niečo zhodné;
    s tým nemám nič s-é a) to mi je cudzie b) to sa ma netýka

    3. konaný, využívaný ap. dvoma al. viacerými jednotlivcami, kolektívny, op. individuálny: s. boj, s-é ubytovanie;
    dosiahnuť niečo s-ou prácou

    nájsť s-ú reč dohodnúť sa;

  • spolok -lku m.

    1. organizované záujmové združenie viacerých osôb: rybársky s.;
    stanovy s-u;
    S. slovenských spisovateľov;
    rozpustiť s.

    2. obyč. mn. expr. (tajné, nečestné) styky: mať s niekým s-y

    3. spojenecký zväzok: vystúpiť z obranného s-u

    s-y – čertove volky z mnohých stykov nevzniká nič dobré;

  • spolovice prísl.

    1. na polovicu, napoly, spola: budova je s. reštauráciou, s. hotelom

    2. nie úplne, sčasti: s. vyľudnené mesto

  • spolu prísl.

    1. vo vzájomnej blízkosti, pohromade: idú s. do školy, pijú s. kávu;
    žijú s. v rodine, v manželstve al. ako manželia;
    chodia s. majú ľúbostný pomer

    2. ako jeden celok; ako výsledok spočítavania, dovedna; navzájom: držia s.;
    to všetko s. súvisí;
    s. ich tam bolo desať, s. je to 1200 korún;

  • spolu s predl. s I: s. s festivalom sa konala súťaž;
    koncertoval s. s bratom

  • spoluautor -a m. kto spolu s niekým utvoril nejaké dielo, spolutvorca: s. slovníka, vynálezu;

  • spoluautorka -y -riek ž.;

  • spoluautorský príd.;

  • spoluautorstvo -a s.

  • spolubesedníčka -y -čok ž.

  • spolubesedník -a mn. -ci m. účastník (priateľského) rozhovoru;

  • spolubojovníčka -y -čok ž.

  • spolubojovník -a mn. -ci m. kto bojuje s niekým ako jeho spojenec;

  • spolubrat -a mn. -ia m. cirk. člen tej istej rehole; človek muž. pohlavia vo vzťahu k inému človeku vôbec (v kresť. etike)

  • spolubývajúca ž.

  • spolubývajúci m. kto s niekým býva v spoločnom byte al. izbe;

  • spolucestujúca ž.

  • spolucestujúci m. kto spolu s niekým cestuje v jednom dopr. prostriedku;

  • spolucítiť -i nedok. kniž. súcitiť

  • spoludedič -a mn. -ia/-i m. práv. ktoúčasť na dedičstve spolu s inými dedičmi;

  • spoludedička -y -čiek ž.

  • spolufinancovať nedok. financovať spolu s niekým iným: s. výskumný projekt

  • spolufinancovateľ -a mn. -ia m. jeden zo spoločných financovateľov: s. stavby;

  • spolufinancovateľka -y -liek ž.

  • spoluherec -rca m. partner v div. ap. hre; člen div. súboru vo vzťahu k ostatným členom

  • spoluhláska -y -sok ž. lingv. hláska majúca ráz šumu (nie tónu), konsonant: znelá, neznelá s.;

  • spoluhláskový príd.

  • spoluhra -y -hier ž. spoločná hra najmenej dvoch hráčov, hercov ap., súhra: dokonalá s., organizácia s-y

  • spoluhráč -a m. kto sa spolu s niekým zúčastňuje na šport. al. inej hre, partner: s. v orchestri, vrátiť loptu s-ovi;

  • spoluhráčka -y -čok ž.

  • spoluidúci m. kto spolu s niekým ide tou istou cestou

  • spoluinvestor -a m. kto spolu s niekým investuje do niečoho: s. výstavby metra;

  • spoluinvestorský príd.;

  • spoluinvestorstvo -a s.: systém s-a

  • spolujazdec -dca m. kto sa s niekým spolu vezie al. s niekým spolu pretekársky jazdí;

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV