Význam slova "spa" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 140 výsledkov (2 strán)

  • spáč -a m.

    1. spiaci tvor: budiť s-a, hukot ruší s-ov

    2. spachtoš: nepolepšiteľný s.;

  • spáchať -a dok.

    1. vykonať (niečo zlé al. nedovolené), dopustiť sa: s. násilie, s. trestný čin, s. samovraždu, s-ná krivda;
    s. hriech

    2. hovor. expr. vytvoriť (význ. 1), zostaviť: tie verše s-l priateľ;
    kto s-l ten program?

  • špachtľa -e ž. hovor. stierka (význ. 1);

  • špachtlička -y -čiek ž. zdrob.

  • spachtoš -a m. expr. kto rád al. veľa spí, spáč: nenapraviteľný s.

  • spací príd. určený na spanie: s. vak;
    s. vozeň majúci lôžka, lôžkový

  • špacírka -y -rok ž. hovor. zastaráv. prechádzka

    pustiť si jazyk na š-u

  • špacírovať, špacírovať sa nedok. hovor. zastaráv. prechádzať sa; chodiť; ísť

  • spáčka -y -čok ž.

  • spackať dok. hovor. pejor. pokaziť (význ. 1 3), zbabrať: s. diktát, herci s-li scénku

  • spad -u m. odb. napadané a usadené čiastočky látky (obyč. škodlivín): rádioaktívny s., s. exhalátov

    spád -u m.

    1. postupné padanie al. klesanie z vyššej polohy: s. vody, privádzať tekutiny s-om

    2. sklon (význ. 1): traťový s., prudký s. toku, s. potrubia

    3. priebeh (význ. 1), postup, vývin (obyč. rýchly): nečakaný s. pretekov, hra nemá s.;

  • spadať -á, spadávať -a nedok.

    1. voľne visieť, padať: vlasy jej s-li z pliec

    2. zvažovať sa (význ. 1), nakláňať sa: domy s-jú k ceste

    3. kniž. patriť (význ. 2): s. do právomoci, udalosť s-á do obdobia vojny

  • spádnica -e -nic ž. odb. myslená čiara v smere najväčšieho sklonu terénu

  • spadnúť -e -ú -dol dok.

    1. padnúť (význ. 1): s. z rebríka, zo stromu, z koňa;
    s. na rovné nohy;
    hovor. s. na nos dolu tvárou

    2. (o daždi, snehu ap.) napadnúť (význ. 1): s-l prvý sneh, s-té zrážky

    3. klesnúť (význ. 1), padnúť: hlava mu s-la na plecia;
    opona s-la i pren. je koniec;
    očká na svetri s-li uvoľnili sa porušením úpletu

    4. rozpadnúť sa, zrútiť sa: s-la nám strecha, chalupa na s-tie

    expr.: čo z neba, z duba, z hrušky, z mesiaca s-l? je taký nevedomý, neinformovaný? div že z → nôh nes-l, skoro z → nôh s-l;
    srdce mu s-lo za → sáru;
    s-l mu → kameň zo srdca;
    koruna by mu nespadla z hlavy nestratil by vážnosť, dôstojnosť ap.;
    ťarcha, únava, starosť mu s-la z pliec veľmi sa mu uľavilo;
    nikto učený z neba nes-l každý sa musí učiť;
    jablko nes-e ďaleko od stromu

  • spádovisko -a -vísk s. žel. naklonená plocha na spúšťanie vagónov

  • spádový príd. k 2: s-é koryto;
    s-á obec v kt. sa sústreďuje št. správa, služby ap. pre okolité obce;
    s-á nemocnica pre okolité obce

  • špagát -a/-u m.

    1. tenší povraz, motúz, šnúra: konopný, papierový š., previazať balík š-om

    2. hovor. rozštep: urobiť š.

    byť ako na š-e pripravený niečo urobiť;
    vodiť niekoho na š-e úplne ho ovládať;

  • špagátik -a m. zdrob.

  • špagátový príd.;

  • špageta -y obyč. mn. špagety -giet ž. tenká dlhá cestovina;

  • špagetový príd.

  • spájací príd. určený na spájanie, spojovací: s. prvok, podklad, steh;
    gram. s. výraz kt. má funkciu spojky (napr. opyt. zám.)

  • spájadlo -a -diel s. spojivo: plastové, cementové s.;
    s. deja

  • nedok. spájať -a, spojovať

    // spojiť sa

    1. zlúčiť sa, splynúť: hlasy sa s-li s hukotom motora

    2. nadviazať styk, kontakt: veliteľ sa s-l s raneným, dedinčania sa s-li s partizánmi

    3. uzavrieť spojenectvo: s. sa proti nepriateľovi, s. sa do koalície

    4. dostať sa do súvislosti: dávna udalosť sa jej s-la s dneškom;

  • nedok. spájať sa, spojovať sa

  • spájka -y -jok ž. zliatina použ. ako prídavný materiál na spájkovanie: tvrdá, mäkká s., hliníková s.;

  • spájkovač -a m. kto spájkuje

  • spájkovací príd. určený na spájkovanie: s. cín, s-ia lampa

  • spájkovačka -y -čiek ž. prístroj na spájkovanie: ručná, prenosná, elektrická s.

  • spájkovať nedok. pomocou spájky robiť nerozoberateľné spoje kovových predmetov: s. súčiastky

  • spájkový príd.: s. materiál

  • špajľa, špajdľa -e ž. tenká palička použ. pri príprave niekt. jedál ap., drievko: š-e do jaterníc;

  • špajľový, špajdľový príd.

  • špajza -y špájz ž. miestnosť na uskladňovanie potravín, komora;

  • špajzový príd.: š-á skriňa

  • špak -a m. subšt. ohorok cigarety; špaček -čka m.

    1. zdrob. k špak

    2. špak

  • spakovať dok. hovor.

    1. z(a)baliť: s. kufor, s. si veci;
    výtržníkov s-la poriadková služba chytila a odviedla

    2. expr. zjesť (obyč. veľa a hltavo): s. večeru

    s. svojich sedem → slivák

    // expr. spakovať sa z(a)baliť sa (a odísť): s-uj sa a choď!

  • spakručie -ia s. chrbát ruky;

  • spakručný príd.: s. úder, s-é svaly

  • spakruky prísl.

    1. opakom ruky: utrieť nos s.

    2. expr. povrchne, ledabolo; bez námahy: s. napísaná správa, urobiť niečo s.

  • spálenina -y -nín ž.

    1. popálenina: mať na tvári s-y

    2. niečo spálené: páchnuť s-ou

  • spálenisko -a -nísk s. zhorenisko: zápach s-a

  • špaleta -y -liet ž. hovor. obločnica (význ. 1), okenica: drevené š-y;

  • špaletový príd.

  • špalier -a L -i mn. -e m. dva rady ľudí lemujúcich priechod, cestu ap.: stáť v š-i, prejsť š-om;

  • špalierik -a m. zdrob.

  • spalina -y obyč. mn. spaliny -lín ž. zvyšky paliva po spálení: tuhé, plynné, škodlivé s-y;

  • spalinový príd.: s-é hrdlo na spaliny

  • spáliť -i -ľ! dok.

    1. zničiť ohňom al. žiarom: s. papier, odpad;
    dedina s-ená do tla;
    hovor. dať sa s. po smrti spopolniť

    2. pálením spotrebovať (na teplo, svetlo ap.): s. zásoby nafty, s. všetky kahance

    3. účinkom tepla, mrazu, exhalátov ap. poškodiť, znehodnotiť: s. mäso, s-ené chryzantémy, hnojivo s-lo porast

    4. popáliť (význ. 2): s. si jazyk, pery

    5. upáliť (význ. 1): s. niekoho zaživa

    6. publ. premárniť (istú výhodu): s. pokutový kop, šancu

    s. za sebou všetky mosty a) znemožniť si návrat b) zničiť dôkazy, stopy;
    mráz žihľavu nes-i;
    s. si prsty zasiahnutím do niečoho si spôsobiť ťažkosti;

  • spáliteľný príd. kt. sa dá spáliť: ťažko s-á zmes

  • spálňa -e ž.

    1. miestnosť určená na spanie: detská s.

    2. nábytok do nej: svetlá, tmavá s.;

  • spálnička -y -čiek ž. zdrob.

  • spálňový príd.;

  • spaľovací príd. určený na spaľovanie: s-ia pec;
    s. motor v kt. sa spaľuje pohonná látka

  • nedok. spaľovať

    1. k 1 – 3, 5, 6

    2. expr. ničiť (význ. 1), trápiť (o citoch, chorobe ap.): hnev, láska ho s-je, horúčka ma s-je

    3. chem. spaľovanie horenie

    // spáliť sa

    1. porušiť sa vysokým teplom, zhorieť: koláč sa v rúre s-l, poistky sa s-li

    2. popáliť sa;

  • nedok. spaľovať sa k 1

  • spaľovňa -e ž. závod na spaľovanie odpadkov

  • špalta -y špált ž. typ. slang. stĺpcový obťah

  • spamätať sa dok.

    1. uvedomiť si situáciu, zbadať sa: kým sa s-l, bolo neskoro

    2. opätovne sa vzchopiť: s. sa z prehry, finančne sa s.

    3. prísť k sebe, prebrať sa (z citového vzrušenia ap.): s. sa z ľaku, o chvíľu sa s-l;

  • nedok. spamätávať sa, spamätúvať sa -a

  • spamäti prísl.

    1. naspamäť: rátať s., naučiť sa úryvok s., recitovať s.

    2. popamäti: maľovať portrét s., nájsť východ s.

  • spanie -ia s. spánok1: strhnúť sa zo s-ia, bralo ho do s-ia

    nemá ani s-ia, ani stania a) je nervózny b) je veľmi aktívny

  • španiel -a mn. N a A -e m. poľovný pes používaný ako sliedič

  • španielčina -y ž. španielsky jazyk

  • španielčinár -a m. odborník v špan. jazyku; učiteľ al. študent španielčiny;

  • španielčinárka -y -rok ž.

  • španielsky príd. k Španiel, Španielsko: š-a chrípka;
    š-a stena zástena, paraván;
    kuch. š. vtáčik plnený dusený mäsový závitok

    to je (preňho) š-a dedina tomu nerozumie;

    španielsky prísl.: hovoriť (po) š.

  • spanikovať dok. hovor. uviesť do paniky, prestrašiť: tvoj krik ma s-l

    // spanikovať sa podľahnúť panike, zľaknúť sa: s-ný dav

  • spanilo, spanile prísl.;

  • spanilosť -i ž.

  • spanilý príd. kniž. veľmi pekný a jemný: s. úsmev, s-á nevesta;

  • spánkový1 príd.

    spánkový2 príd.: anat. s-á kosť

  • spánok1 -nku m. útlm činnosti organizmu, kt. ho chráni pred vyčerpaním, spanie: slabý, hlboký, ťažký s.;
    zimný s. zníženie činnosti organizmu niekt. zvierat a rastlín v zime;
    prebrať sa zo s-u

    expr. spať s-om spravodlivých a) dobre b) byť mŕtvy;

    spánok2 -nku obyč. mn. m. časť hlavy po bokoch čela, sluchy: udrieť sa do s-u, šediny na s-och;

  • spánombohom

    I. cit.

    1. hovor. zbohom: s., zostaňte zdraví

    2. vyj. súhlas, rezignáciu: chceš byť futbalistom, s.

    expr. no s. vyj. iróniu

    II. prísl. expr. preč: choďte si s.!

  • spanštieť -ie -ejú dok. pejor. osvojiť si panské spôsoby; stať sa povýšeným: s-ené správanie;
    s-l, už nás nepozná

  • spapať, spapkať dok. k pap(k)ať

  • špára, správ. škára, štrbina;
    špárka, špáročka, správ. škárka, škáročka, štrbinka

  • spara -y spár ž. dusivá horúčava, sparno: letná s.

  • špáradielko -a -lok s. zdrob.

  • špáradlo -a -diel s.

    1. tenké zahrotené drievko na vyšparovanie zubov

    2. (zahrotený) predmet na vyšparovanie: š. na fajku;

  • špáradlový príd.;

  • šparák -a m. špáradlo

  • špárať -a (čo, v čom), špárať sa (v čom) nedok.

    1. zahroteným predmetom vnikať do škár, otvorov, šparchať (sa): š. si, sa v zuboch, š. si ucho, š. sa v uchu

    2. expr. prehŕňať (sa), prehrabávať (sa): š. vetvičkou v popole, š. sa vo vreckách;

  • špáratko, správ. špáradlo

  • šparchať, šparchať si (čo, v čom), šparchať sa (v čom) nedok. špárať (sa) (význ. 1, 2): š. si zuby, š. (sa) paličkou v ohni, š. si, sa v zuboch

  • sparenina -y -nín ž. poškodenie kože sparením

  • špargľa -e ž.

    1. trváca rastlina pestovaná ako zelenina, bot. asparágus lekársky Asparagus officinalis

    2. dužnaté výhonky tejto rastliny;

  • špargľový príd.: š-á polievka

  • spariť dok. vystaviť účinku horúcej vody al. pary, zapariť: s. čaj, s-ená zelenina

    // spariť sa zapariť sa: od námahy sa mu kečka s-la;
    s-ené kone, seno

    spáriť -i dok.

    1. spojiť do páru: s. papuče

    2. zaistiť pohlavné spojenie (a spolužitie) samca a samice

    // spáriť sa

    1. utvoriť dvojicu: tanečníci sa s-li

    2. (o zvieratách) pohlavne sa spojiť (a žiť spolu)

  • sparno

    I. vetná prísl.: celý deň je s.

    II. sparno -a s. spara

  • sparný príd. horúci a zároveň vlhký: s. deň, s-é leto;

  • sparodovať, sparodizovať dok. k parod(iz)ovať

  • špárovať, správ. škárovať

  • sparta -y spárt obyč. mn. hovor. ž. cigarety zn. Sparta: fajčiť s-y

  • spartakiáda -y -kiád ž. v min. masové tel. vystúpenie: česko-slovenská s.;

  • spartakiádny príd.: s. úbor, s-a skladba

  • sparťanskosť -i ž.

  • sparťanský príd. tvrdý, prísny (ako u starogréc. Sparťanov): s-á výchova, s-é podmienky života;

    sparťansky prísl.: s. vychovávať;

  • špás -u m. hovor. žart: urobiť niečo zo š-u;

    robiť š-y špásovať

    s ním nie je š. všetko berie vážne;
    s tým nie sú š-y je to nebezpečné;
    to je drahý š. je to drahé;
    každý š. niečo stojí za všetko sa musí platiť;

  • spása -y ž.

    1. vyslobodenie z ťažkého položenia, záchrana: hľadať s-u (u niekoho);
    čakať ako na s-u netrpezlivo

    2. náb. záchrana človeka, duše pre večný život, spasenie;

  • nedok. spásať -a

  • spasenie -ia s. spása (význ. 1, 2): večné s., s. duše

  • špásik -a m. zdrob. expr.

  • spasiť dok.

    1. kniž. vyslobodiť z ťažkého položenia, zachrániť: s-l ho pred skazou

    2. náb. zaistiť spásu

    3. expr. pomôcť, prospieť: tých pár dní ťa nes-í

    expr. robiť o dušu s-enú a) horlivo b) rýchlo

    // spasiť sa

    1. expr. zachrániť sa: s. sa útekom

    2. náb. dosiahnuť večný život

  • spasiteľ -a mn. -ia m. kniž. kto prináša spásu, záchranca: stať sa s-om chudobných;
    náb. Spasiteľ (sveta) Ježiš Kristus, Vykupiteľ;

  • spasiteľnosť -i ž.

  • spasiteľný príd. prinášajúci spásu, spásny: s-á myšlienka;
    náb. s-á viera;

  • spasiteľský príd.: s-á úloha;

    spasiteľsky prísl.

  • spásny príd.: s-a myšlienka

  • spásonosne prísl.;

  • spásonosnosť -i ž.

  • spásonosný príd. kniž. prinášajúci spásu, spásny: s-á myšlienka;

  • špásovať nedok. hovor. žartovať (význ. 1, 2)

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV