Význam slova "sp" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

špásovne prísl.

špásovný príd. hovor. žartovný (význ. 1, 2): š. človek;

spásť spasie spasú dok.

1. pasením spotrebovať, vypásť: s. ďatelinu;

2. pasením zbaviť porastu, vypásť: s. lúku;

spať spí spia nedok.

1. zotrvať v spánku: s. tvrdo, zle, s. na boku, dať deti s.;
dobre sa mi s-lo

2. počas spánku byť uložený: s. na gauči, s. pod holým nebom

3. expr. súložiť: s. s niekým;
s-li spolu

● expr.: s. ako zabitý, ako poleno tuho;
s. ako v oleji dobre;
s. ako myš (na vreci) čujno;
spí, akoby ho bol do vody hodil tvrdo;
s. spánkom spravodlivých a) dobre b) byť mŕtvy;
chodiť s. so sliepkami včas;
kniž. s. na → vavrínoch;
expr. čert nikdy nespí treba rátať s nepríjemnosťami;
žart. keď spí, ani jesť nepýta je dobrý, len keď nemôže robiť zle;

späť prísl.

1. na pôv. miesto al. do pôv. stavu, naspäť, nazad, spiatky: položiť knihu s., ísť ta a s., cesta s.

2. do minulosti: vrátiť sa o rok s.

● to je krok s. návrat k horšiemu

špata -y špát ž. expr. špatný, škaredý človek, ohava

spätiť dok. prudko, náhle zastaviť, zavrátiť: s. bežiaceho;
s. ovce

// spätiť sa prudko sa zastaviť, cúvnuť: žrebec sa pred prekážkou s-l

špatiť nedok. robiť špatným, hyzdiť, ohaviť: veľký nos ju š-í

spätkovať nedok. expr.

1. cúvať (význ. 1): s. pár krokov, s. na svoje miesto

2. zdráhať sa, váhať: s. pred rozhodnutím

spätne prísl.: s. pôsobiť na diváka

špatne prísl.: š. sa pozrieť;

špatnosť -i ž.

spätný príd. smerujúci späť: s. pohyb;
vyplatiť dôchodok so s-ou platnosťou;
s. pohľad retrospektívny;
s-é zrkadlo v kt. vodič vidí za seba;
s-á väzba a) odb. spojenie prvkov nejakého systému, pri kt. tieto prvky vzájomne na seba pôsobia b) publ. vzájomne pôsobiaci opravný činiteľ;

špatný príd. škaredý (význ. 1), mrzký: š-á tvár, š-é šaty;

späto prísl.;

spätosť -i ž.: s. školy so životom, s. jazyka s. myslením

spätý príd. úzko zviazaný istým (vnútorným) vzťahom, tesne súvisiaci: byť nerozlučne s. s prírodou;
veda s-á s praxou;

nedok. spávať -a

● expr. duša chodí doňho s. je slabý, chorý

spavosť -i ž.

spavý príd. kt. rád (a veľa) spí; kt. sa prejavuje nadmerným spaním: s-é dieťa;
s-á choroba;

spečatiť dok. dať konečnú platnosť, potvrdiť: s. priateľstvo zmluvou, s. sľub prísahou

● s. niečí osud rozhodnúť o ňom (obyč. nepriaznivo)

špécia -ie ž. hovor.

1. špeciálna korenina: dať do jedla samé š-ie

2. špecialita (význ. 2): ponúkol nás svojou š-ou

špeciál -u L -i mn. -y m. hovor. špeciálny stroj, mechanizmus: delegácia odletela š-om špeciálnym lietadlom

špecialista -u m. odborník: očný š.;
pripravovať š-ov na politológiu;

špecialistka -y -tiek ž.

špecialita -y -lít ž.

1. špeciálna vlastnosť, osobitosť, zvláštnosť: národná š.

2. špeciálny výrobok, obyč. vybrané jedlo, nápoj: mliečne, poľovnícke š-y

3. činnosť, v kt. niekto vyniká: skok do výšky je jeho š-ou

špecializácia -ie ž. špecializovanie: š. výroby, vzdelávania

špecializovať nedok. i dok. zamer(iav)ať činnosť, pôsobnosť na vymedzený úsek: š. výrobu, š-ná predajňa

// špecializovať sa zamer(iav)ať sa na vymedzený úsek činnosti, odboru ap.: š. sa na kozmický výskum, výrobu automobilov

špeciálka -y -lok ž. hovor. špeciálna mapa

špeciálne prísl.: š. vyškolení odborníci;

špeciálnosť -i ž.

špeciálny príd. týkajúci sa určitého úseku; vybraný, osobitný, mimoriadny: š-a psychológia, š-a pedagogika;
š-a výroba obyč. vojenská;
š. výcvik, oblek, prístroj, š-a obuv;
š-e lietadlo;
š-a mapa v mierke 1 : 50 000 al. 1 : 75 000;

špecifickosť -i ž.

špecifický príd.

1. príznačný pre niečo al. niekoho: š. charakter obdobia, š-é znaky, vlastnosti

2. odb. vyjadrujúci mieru fyz. al. tech. vlastností, merný: š-é teplo;
š-á hmotnosť hustota;

špecificky prísl.: š. národné črty;

špecifika -y -fík ž. špecifickosť

špecifikovať nedok. i dok.

1. rozčleňovať, rozčleniť podľa istých kritérií; zamer(iav)ať istým smerom: š. výdavky, údaje;
š. výskum, výrobnú činnosť

2. vymedzovať, vymedziť, (konkrétne) označovať, označiť: š. plochu, krajinu (-y)

špecifikum -ka s. špeciálnosť, osobitosť: národné š., š. umenia

špedícia -ie ž. organizovanie prepravy tovaru; zasielateľstvo; podnik zaoberajúci sa touto činnosťou;

špedičný príd.: š-á firma, š. sklad

špeditér -a m.

1. kto vykonáva špedíciu

2. hovor. nosič, nakladač (tovaru, nábytku ap.): pri sťahovaní nám pomohli š-i;

špeditérsky príd.: š-a firma;
š-e auto;

špeditérstvo -a s.

špeh -a mn. -ovia m. kto špehuje, špehúň, vyzvedač, špión

špehovať nedok. sledovať niekoho s cieľom zistiť niečo o ňom, sliediť, stopovať: š. podozrivých, š. cez škáru

špehúň -a m. expr. špeh;

špehúnka -y -nok ž.;

špehúnsky príd. i prísl.;

špehúnstvo -a s.

špekáčik -a m. krátka údená klobása s kúskami slaniny: pečené š-y;

špekáčikový príd.

nedok. k 2 spekať

// spiecť sa

1. pečením zmenšiť objem: mäso sa veľmi s-lo

2. (vys.) teplotou sa zlepiť; stvrdnúť, stuhnúť: s-ná ruda;
obsah čriev sa s-l;

nedok. spekať sa

spektabilita -y ž. titul dekana vysokej školy

spektrálny príd.: s. jav;
s-a analýza rozbor látky na zákl. jej spektra

spektrometer -tra L -i mn. -e m. prístroj na meranie lomu svetla a vlnovej dĺžky v spektre

spektrum -tra -tier s.

1. fyz. usporiadanie zloženého žiarenia podľa vlnových dĺžok; farebné čiary al. pásy vzniknuté rozkladom svetla pri prechode skleným hranolom: slnečné s., farby s-a

2. publ. súbor rozlič. jednotlivín, rozsah, škála, okruh: politické, názorové s.;
výrazové s. možnosti al. použité prostriedky vyjadrenia;

špekulácia -ie ž. obyč. pejor. špekulovanie: burzové š-ie, š-ie s pozemkami;
š-ie o živote;
politické š-ie;

špekulačne, špekulatívne prísl.;

špekulačný, špekulatívny príd.: š-é dôvody;
š-vna filozofia;

špekulant -a m.

1. kto špekuluje (význ. 1): burzový š., š. s devízami

2. hovor. mudrák, mudrlant, výmyselník

3. pejor. prospechár, vypočítavec: politický š.;

špekulantka -y -tiek ž.;

špekulantský príd.;

špekulantsky prísl.;

špekulantstvo -a s.

1. iba jedn. k špekulant

2. špekulantský čin

špekulatívnosť -i ž.

špekulovať nedok.

1. uskutočňovať obch. al. peňaž. manipulácie zo snahy po zisku: š. s cenami

2. hovor. rozmýšľať, premýšľať, uvažovať: š. o metódach práce;
nad čím š-te?

3. pejor. pomýšľať na niečo, rátať s niekým, s niečím z vypočítavosti: š. s dôverou ľudí

speleológ -a mn. -ovia m. odborník v speleológii;

speleológia -ie ž. jaskyniarstvo (význ. 1);

speleologička -y -čiek ž.;

speleologický príd.

speleoterapeutický príd.

speleoterapia -ie ž. lek. liečenie alergikov, astmatikov ap. pobytom v jaskyni;

špenát -u m.

1. zelenina s prízemnými tmavozelenými listami, bot. Spinacia: letný, zimný š., siať š.

2. jedlo pripravené z tejto zeleniny: š. s vajcom;

špenátový príd.: š-á polievka, š. prívarok

speňažiť dok. zameniť za peniaze, predať: s. produkty, s. objav;

nedok. speňažovať

špendlíček -čka m. zdrob. expr.

špendlík -a m. spínadlo obyč. majúce podobu ihly s hlavičkou: zatvárací š.;
pichnúť sa š-om, pripnúť niečo š-om;

špendlíkový príd.: š-á hlavička;

špendliť nedok. pripínať, spínať špendlíkmi: š. šaty

speniť dok. k peniť: s. mydlový prášok;
kuch. s. cibuľku na masle

// speniť sa dok. k peniť sa: rieka sa s-la;
s-ený kôň pokrytý penou od potu

● expr. žlč, krv sa mu s-la nazlostil sa

šperhák -a m. hovor. pakľúč

šperk -u m. ozdobný predmet z drahých kovov a kameňov, klenot, skvost: zlatý, briliantový š.;

šperkovnica -e -níc ž. schránka na šperky

šperkový príd.

sperliť sa dok. k perliť sa: víno sa v pohári s-í, pot s-ený na čele

sperma -y -riem ž. biol. produkt mužských al. samčích pohlavných orgánov

spermia -ie ž. biol. mužská al. samčia pohlavná bunka;

spermiový príd.: s-á banka na uschovávanie spermií

spešnina -y -nín ž. odb. zásielka určená na rýchlu prepravu po železnici;

spešninový príd.: s. vozeň, obal, s-á tarifa

spestriť dok. urobiť pestrejším, pestrým; oživiť: s. trávnik kvetmi, s. vyučovanie hrou, pásmo poézie s-ené hudbou;

nedok. spestrovať

spev -u m.

1. prirodzený hud. prejav človeka pomocou hlasu, spievanie: dvojhlasný, zborový s., chodiť na s. odb. sa učiť spievať

2. lahodné zvuky, kt. vydávajú vtáky, hud. nástroje ap.: s. slávika;
kniž. s. husieľ

3. lit. básnický útvar; časť epickej skladby: bohatierske s-y;
S-y Jána Bottu (názov zbierky);
prvý s. básne

● nie je mu do s-u je smutný

speváčik -a mn. -ovia m. zdrob.

speváčka -y -čok ž.;

spevácky príd. i prísl.: s. krúžok, zbor, s-a súťaž;
s. nadaný žiak;

spevák -a mn. -ci m. kto sa venuje spevu: operný s.;
s. populárnych piesní;

spevavo prísl.: hovoriť s.;

spevavosť -i ž.

spevavý príd.

1. kt. rád, často (a dobre) spieva, spevný: s. národ, s-é vtáča

2. podobný spevu: s. hlas;

spevne prísl.: s. znieť;

spevníček -čka m.

spevnieť -ie -ejú dok. stať sa pevnejším, pevným, zmocnieť: cvičením s-l

spevník -a m. zbierka piesní s textami aj nápevmi: spievať zo s-a;

spevníkový príd.;

spevniť dok. urobiť pevnejším, pevným, zosilniť: s. breh rieky, s. múr podperou, štrkom s-ená cesta, nes-ené krajnice;
s. pracovnú normu zvýšiť;

spevnosť -i ž.: s. reči

spevňovací príd. určený na spevňovanie: s. stavebný materiál, s-ia hrádza, s. násyp;
text. s-ia niť

nedok. spevňovať

// spevniť sa stať sa pevnejším, pevným, zosilnieť: svaly sa mu s-li cvičením;

nedok. spevňovať sa

spevný príd.

1. týkajúci sa spevu al. speváckeho výkonu: s-é číslo programu

2. lahodne znejúci: s-á melódia

3. kniž. spevavý (význ. 1): s. ľud;

spevoherný príd.: s. žáner, súbor

spevohra -y -hier ž. hud. div. dielo;

spevokol -u m. spevácky zbor: ženský s.

spiatky prísl. späť (význ. 1, 3): vrátiť sa s., cesta s.

spiatočka -y -čiek ž. hovor. spiatočná rýchlosť: zaradiť, zaraďovať s-u i fraz. ustúpiť, ustupovať

spiatočnícky príd. i prísl.: s. postoj, s-e zmýšľanie;
konať s.;

spiatočníctvo -a s.