Význam slova "sm" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

smäd -u m. pocit potreby piť: zahnať, uhasiť s.;
expr. umierať od s-u byť veľmi smädný

smädiť nedok. neos. vyvolávať pocit smädu: od slaniny ma s-í

smädno prísl.

smädný príd.

1. majúci pocit smädu: s-é ústa, byť s.

2. túžiaci, dychtivý: s-á duša, byť s. po poznaní, za poznaním;

šmah -u m.

1. prudký pohyb; švihnutie: jedným š-om všetko zhodil;
š-om ruky odsotila dieťa

2. stopa po švihnutí: š-y na koži

● urobiť niečo (jedným) š-om a) veľmi rýchlo b) ľahko

šmahom prísl. hovor. veľmi rýchlo, naraz, razom, zrazu, ihneď: š. sa zmenil, š. všetko odmieta

šmajchlovať sa nedok. hovor. expr. líškať sa, zaliečať sa; podlizovať sa: nevie sa š., š-uje sa majstrovi

šmakovať nedok. hovor. chutiť (význ. 1 – 3): obed im š-je

smalt -u m. ochranná al. dekoračná sklovitá vrstva (obyč. na kovových predmetoch);

smaltovaný príd. pokrytý smaltom: s. tovar

smaltovať nedok. pokrývať smaltom: s. riad

smaltovňa -e ž. dielňa, závod na smaltovanie

smaltový príd.: s. náter

smaragd -u m. sýtozelený drahokam: náhrdelník so s-om;

smaragdový príd.: s. prsteň;
s-á lúka zelená ako smaragd

nedok. šmárať -a

// šmariť sa hodiť sa, vrhnúť sa: š. sa na zem;

nedok. šmárať sa

šmariť dok. expr. hodiť (význ. 1), vrhnúť, praštiť: š. tanier o zem, š. kameň do vody, š. knihu na stôl, š. poleno pod nohy;
neos. š-lo ho o stenu;

šmatlať -e/-á -ú/-ajú nedok. expr.

1. krívať, čaptať: š. na jednu nohu

2. i šmatlať sa šuchtať sa (význ. 1), motať sa, tmoliť sa: š. sa po uliciach, babka sa š-e v kuchyni

šmatlavo prísl.: ísť, chodiť š.;

šmatlavosť -i ž.

II. šmatlavý m. šmatlajúci človek

šmatlavý

I. príd. expr.

1. krívajúci, čaptavý; prejavujúci sa takouto vlastnosťou: š. človek;
š-á chôdza

2. ťarbavo, nepekne, pomaly chodiaci, čaptavý, šuchtavý: š-á babka;
š-é kroky;

šmatliak -a mn. -ci m. expr. šmatlavý človek, čaptáň

šmátrať -a nedok. expr. hmataním hľadať (najmä potme), macať, hmatať: š. po zemi, š. v taške, š. okolo seba

smažiť nedok. pražiť (význ. 1, 3): s. mäso;
s-ená ryba vyprážaná

smeč -a/-u m. šport. (vo volejbale, tenise ap.) prudké zrazenie lopty na stranu súpera: nahrať na s. i pren. dať príležitosť na vhodnú odpoveď, na úspech ap.

smečiar -a m. šport. hráč, kt. smečuje;

smečiarka -y -rok ž.;

smečiarsky príd. i prísl.

smečovať nedok. i dok. šport. d(áv)ať smeč

smejo, smejko -a mn. -ovia m. expr. často sa smejúci človek

šmelina -y -lín ž. hovor. pejor. nedovolený obchod s nedostatkovým al. nezákonne získaným tovarom: dať sa na š-u

šmelinár -a m. hovor. pejor. kto sa zaoberá šmelinou;

šmelináriť, šmelinárčiť -i nedok. hovor. pejor. zaoberať sa šmelinou: š. so šperkami, s cigaretami

šmelinárka -y -rok ž.;

šmelinársky príd. i prísl.;

šmelinárstvo -a s.

smelo prísl.: s. útočiť, postupovať;
môžeš to s. odmietnuť;

smelosť -i ž.

smelý príd.

1. nehľadiaci na nebezpečenstvo, odvážny; svedčiaci o tejto vlastnosti;
op. bojazlivý: s. bojovník, vodič;
s-á tvár, s. krok

2. prevyšujúci predpoklady, nezvyčajný: s. plán, s-á myšlienka, s-é požiadavky

3. opovážlivý, bezočivý: s. článok, s-é správanie;

smer -u m.

1. myslená čiara pohybu k istému miestu, objektu ap.: správny, neznámy s., s. toku, vetra;
postupovať rozličnými s-mi, sedieť v s-e jazdy

2. zacielenie, ráz, povaha: nový s. života, školy humanitného s-u

3. súhrn náhľadov, zásad ap. v umení, vo vede, v politike (obyč. v istom čase): umelecký, filozofický s.;

smernica -e -níc obyč. mn. ž. pokyny, zásady upravujúce istú činnosť, direktíva: vládna s., interná s.;
s. predsedu;
pridŕžať sa s-íc, plniť s-e

smerný príd. ekon. udávajúci smer vývoja: s. plán;
s-é číslo slúžiace ako podklad návrhu plánu

smerodajne prísl.;

smerodajnosť -i ž.

smerodajný príd. určujúci smer, závažný, rozhodujúci: s. názor;
to nie je s-é;

smerom na predl. s A, smerom do, smerom od predl. s G, smerom k predl. s D: s. na Žilinu, s. do Košíc, s. od jazera, s. k lesu;

smerovací príd. odb.: poštové s-ie číslo udávajúce cieľovú poštu zásielky;
s. ostrovček zabezpečujúci vedenie jazdných prúdov na križovatke

smerovať nedok.

1. ísť, pohybovať sa istým smerom: lietadlo s-je na juh, vojsko s-lo k mostu

2. byť obrátený istým smerom: okná s-jú do parku;

3. usilovať sa dosiahnuť (cieľ): politika s-je k zachovaniu mieru, veda s-je k pokroku

4. vyvíjať sa, dospievať: naša spoločnosť s-je k právnemu štátu

5. byť zacielený, obracať sa: nariadenie s-je proti rozkrádačom

6. odb. orientovať al. nastavovať istým smerom: s. zásielku, vlak usmerňovať;
s. anténu zameriavať

smerovka -y -viek ž.

1. (svetelný) ukazovateľ smeru dopr. prostriedku: s. bliká doprava

2. smerové kormidlo lietadla;

smerovkový príd.

smerový príd.: poštové s-é číslo;
s-á anténa

smeť -i obyč. mn. ž. smeti drobný odpad spôsobujúci neporiadok: kôš na s-i, odpratať s-i

● expr. mať niečoho ako s-í veľa;
v → cudzom oku vidí s. a vo svojom brvno nevidí;

smetiak -a m. smetník: vysypať papiere do s-a

smetiar -a m. kto odváža smeti;

smetiarka -y -rok ž.;

smetiarsky príd.: s-e auto

smetisko -a -tísk s. miesto na smeti; hromada smetí

● dva kohúty na jednom s-u (sa neznesú) súperi na jednom mieste;

smetiskový príd.

smetiť nedok. trúsiť smeti: deti, nes-te tu!

smetník -a m. nádoba na smeti

smetný príd.: s. kôš na smeti;
s-á nádoba smetník;

smiať sa smeje smejú nedok.

1. prejavovať radosť smiechom: veselo sa s., s. sa od srdca

2. posmievať sa: prečo sa mi s-š? s. sa z niečích rozpakov, s-l sa mu do tváre

3. usmievať sa: zďaleka sa na nás s-l

● s. sa pod fúzy šibalsky;
s. sa niekomu do očí vysmievať sa;
ten sa s-je najlepšie, kto sa s-je naposledy

smidka -y -diek, smida -y smíd ž. tenký kúsok chleba

smiech -u m.

1. prejav radosti charakteristický hrdelným zvukom a výrazom tváre: veselý, úprimný s.;
dať sa do s-u;
expr.: dusiť sa, váľať sa, zachádzať sa od s-u veľmi sa smiať;
má puknúť od s-u veľmi a veľa sa smeje

2. posmech: byť ľuďom na s., to je na s.

3. obyč. mn. zried. žarty: robiť si s-y;

smiešik -a, smiešok -ška/-šku m.

1. zdrob. expr. k 1

2. úsmev: pohŕdavý s.

smiešne prísl.: s. hádzať rukami;
s. lacný tovar;

smiešnosť -i ž.

smiešny príd.

1. vyvolávajúci smiech, komický: s. človek, s-e správanie;
stať sa s-m;
nebuď s.!

2. expr. veľmi malý, zanedbateľný: s. poplatok, s-a porcia;

smieť smie smú smel nedok. vyj.

1. dovolenie uskutočniť dej, môcť: s. vojsť, fajčiť;
s-m (piť) iba čaj;
to sa nesmie to nie je dovolené (robiť);
s-m prosiť? zdvorilostná výzva do tanca

2. v zápore nevhodnosť, neželateľnosť niečoho, (mierny) zákaz: nes-š si to brať k srdcu, to sa nesmie opakovať;
ta nes-š!

smietka -y -tok ž. zdrob.

smilnica -e -níc ž.;

smilnícky príd. i prísl.: s. pohľad;
s. sa pozerať

smilník -a mn. -ci m. kniž. smilný človek;

smilniť nedok. kniž. oddávať sa smilstvu

smilno, smilne prísl.

smilný príd. kniž. oddávajúci sa smilstvu; nehanebný: s. človek;
s-é pohľady;

smilstvo -a -tiev s. kniž. neviazané, nezákonné ap. pohlavné stýkanie; pohlavná neviazanosť

šminka -y -niek obyč. mn. ž. hovor. líčidlo

šminkovať nedok. hovor. líčiť (význ. 2), maskovať; farbiť, maľovať: š. herca;
š. si tvár, ženy sa š-ujú

šmirgeľ -gľa L -i mn. -e m.

1. prírodné brusivo z kryštálov korundu, kremeňa, magnezitu ap.

2. brúsny papier;

šmirgľovať nedok. brúsiť, obrusovať šmirgľom

šmirgľový príd.: š. papier, kotúč

smog -u m. zmiešanina hmly a exhalátov: s. nad mestom;

smogový príd.: s-á situácia

smoking -u m. (čierny) muž. spoloč. oblek s vestou a lesklými chlopňami na saku;

smokingový príd.: s-á látka

smokliť, smokliť sa nedok. expr.

1. plakať: prestaň s.! prečo sa s-š?

2. neos. bez prestania pršať: celý deň (sa) s-lo

smola -y ž.

1. prír. al. upravená živica: s. na strome, lepkavý ako s.

2. čierna lesklá hmota vyrobená destiláciou uhlia, dechtu ap.: obuvnícka s.;
čierny ako s.

3. hovor. neúspech, nešťastie: mať s-u, to je s.

● vliecť sa ako s. ísť pomaly;
s. sa mu lepí na päty nemá šťastie;
→ ťahá sa s tým ako s.;

smoliar -a m. hovor. človek majúci často neúspech, nešťastie;

smoliarka -y -rok ž.;

smoliarsky príd. i prísl.: s. zápas;
deň sa začal s.

smolinec -nca m. zastaráv. uránová ruda

smoliť -ľ! nedok.

1. napúšťať smolou: s. dratvu, podvaly

2. expr. pomaly a s námahou robiť: s. referát

3. expr. fajčiť: s. lacné cigarety

smolnička -y -čiek ž. vys. bylina s ružovými kvetmi a lepkavou byľou, bot. Steris viscaria

smolný, smolový príd. k 1, 2: s. konár, s-á kôra, vôňa;
s-á fakľa, trieska;
s-ový výron, koks

smotana -y -tán, smotánka -y -nok ž.

1. najtučnejšia časť mlieka usádzajúca sa na povrchu: kyslá, čerstvá s., zobrať s-u;
lízať s-u i fraz. prisvojovať si to najlepšie

2. expr. iba smotánka vyššie kruhy spoločnosti: spoločenská s.;

smotanový, smotánkový príd. k 1: s. koláč, krém;
s-á farba biela ako smotana

smrad -u m. zápach: neznesiteľný s., s. z výfukov, zacítiť s.

● expr. stratiť sa ako s. rýchlo a nenápadne;

smrad -a mn. -i m. živ. pejor. nadávka: starý, hnusný s.!

opak. smradievať -a

smradiť nedok. robiť, šíriť smrad: autá, fabriky s-ia;

smradľavo prísl.

smradľavý príd. prenikavo zapáchajúci: s. potok, s-é vajce, mäso;

smrčok -čka m. jarná jedlá huba, bot. Morchella

smrdieť -í -ia nedok.

1. vydávať smrad, zapáchať: to mäso už s-í;
s. alkoholom, s. od fajčenia

2. hovor. expr. byť nepríjemný: robota mu s-í

3. hovor. expr. signalizovať nepríjemnosť: to s-í škandálom

● expr. s. grošom nemať peňazí;
samochvála s-í je nepríjemná;
od → hlavy ryba s-í;
→ ryba a hosť na tretí deň s-í;

opak. smrdievať -a

šmrdkať nedok. expr. slabo švihať, kývať: pes š-á chvostíkom

smrečina -y -čín ž. smrekový porast;

smrečinový príd.: s-á stráň

smrek -a m.

1. ihličnan s krátkymi ihlicami a podlhovastými šuškami, bot. Picea: tatranské s-y;
červený s. smrekovec

2. smrekové drevo; výrobok z neho: skrine zo s-a

3. (plastová) dyha štruktúrou a farbou podobná tomuto drevu: rustikálny s.;

smrekovcový príd.: s-á doska

smrekovec -vca m. ihličnan s opadavými ihlicami, červený smrek, bot. Larix;

smrekový príd.: s-á kôra, vôňa;

smriečok -čka, smriečik -a m. zdrob.

smrkať nedok.

1. nosom vťahovať hlien al. vzduch: hlasito, neprestajne s.

2. expr. plakať a pritom poťahovať vzduch nosom: s. od dojatia, s. do zástery;

dok. smrknúť -e -ú -kol

šmrnc -u m. hovor. expr. švih (význ. 2): to má š., chýbal mu š.

smršť -e ž. prudký vzdušný vír: veterná, piesočná s.;
okolo sa prehnala s.

smrť -i ž.

1. zánik života (najmä u človeka), op. život: náhla, tragická, hrdinská s.;
lek. klinická s.;
rozsudok s-i;
špirála s-i náročný krasokorčuliarsky cvik;
dobiť niekoho na s.

2. pís. i Smrť zosobnenie smrti a jej znázornenie v podobe kostry s kosou al. lebky: prišla si poňho s., S.

3. poet. zánik, skaza, ničenie: národná s.;
rozsievať s. pustošiť

● expr.: ustatý, vyčerpaný na s. veľmi;
bledý ako s. veľmi;
pamätať si niečo do s-i navždy;
zabudnúť ako na s. úplne, celkom;
priatelia na život a na s. oddaní;
na s. sa pohnevať veľmi;
zápasiť so s-ou umierať;
boj na život a na s. neúprosný;
expr. mať s. na jazyku a) umierať b) byť krajne vysilený;
hľadieť, pozerať (sa) s-i do tváre, do očí byť vo veľkom nebezpečenstve;
kde nieto, tam ani s. neberie;
s. ho preskočila striaslo ho;
expr. to bude jeho s. zničí ho to;