Význam slova "sm" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

smrteľne prísl.: s. chorý, utrápený, s. nenávidieť;

smrteľníčka -y -čok ž.

smrteľník -a mn. -ci m. expr. každý živý človek: to čaká každého s-a;
to nie je pre nás s-ov obyčajných ľudí;

smrteľnosť -i ž.

smrteľný príd.

1. podliehajúci smrti: človek je s.

2. smrtiaci: s. úder, s-á choroba, s-á dávka;
cirk. s. hriech ťažký

3. súvisiaci so smrťou: s-á posteľ, s-á bledosť, úzkosť

4. expr. nezvyčajne veľký: s. strach, s-é nebezpečenstvo

● ležať na s-ej posteli zomierať;
→ zasadiť s. úder;

smrtiaci príd. slúžiaci na usmrtenie al. ho spôsobujúci, smrtonosný, smrteľný: s. jed, výstrel, s-a zbraň

smrtihlav -a m. lišaj majúci na hrudi kresbu lebky, zool. lišaj smrtkový Acheronia stropos

smrtka, pís. i Smrtka -y -tiek ž. smrť (význ. 2)

smrtný príd.: s-é oznámenie o smrti;
s. prípad smrteľný;
cirk. S-á nedeľa predposledná pred Veľkou nocou

smrtonosný príd. kniž. smrtiaci: s. mrak, s-é baktérie

šmuha -y šmúh ž. podlhovastý fľak, škvrna: krvavá, čierna š.

šmuhavý príd. kt. má šmuhy: š-á maľovka

opak. smútievať -a

smútiť -i nedok. prežívať smútok, byť smutný: s. za rodičmi;

smutne, smutno prísl.: s. spievať, rozprávať;
expr. vyzerá to s. zle;
iron. s. preslávený majúci zlý chýr;

smutnieť -ie -ejú nedok. stávať sa smutným

smutno vetná prísl.: je tu s.

smutný príd.

1. preniknutý, postihnutý smútkom, op. veselý: s. človek, byť s.

2. spôsobujúci smútok; svedčiaci o smútku: s-á udalosť, s. list;
s-é pohľady;
expr. je to s-á perspektíva zlá; v názvoch niekt. rastlín: s-á vŕba;

smútočne prísl.: s. vyzdobený, oblečený

smútočný príd. súvisiaci so smútkom (obyč. pri pohrebe, smrti): s. obrad, pochod, s-á reč;
s-í hostia zúčastnení na pohrebe;
s-é šaty, zasadnutie;

smútok -tku m.

1. stav skľúčenosti, žiaľ, zármutok, op. radosť: hlboký s., s. zo samoty;
dom s-u objekt, kde sa konajú smútočné obrady

2. isté obdobie po smrti blízkeho al. význ. človeka: s. v rodine;
vyhlásiť štátny s.

3. hovor. čierne šaty, páska ap. nosené v tomto období: nosiť s., chodiť v s-u

□ mať, držať s. smútiť

● žart. mať s. za nechtami nečistotu

smyk -u m.

1. odb. náradie na urovnávanie pôdy (obyč. pred sejbou)

2. šmyk (význ. 2): spustiť vrecia po s-u

3. hud. spôsob vedenia sláčika

šmyk

I. -u m.

1. kĺzavý pohyb, šmýkanie: zísť š-om dolu kopcom, auto dostalo š.

2. jarok na spúšťanie dreva: drevený š.;

šmýkačka -y -čiek ž.

1. šmýkanie, kĺzanie

2. kĺzačka (význ. 2), šmykľavka

3. konštrukcia (žliabkovitého tvaru) s hladkou plochou na spúšťanie, kĺzačka: drevená š., š. pre deti, na vrecia

šmýkadlo -a -diel s. tech. súčiastka stroja s posuvným pohybom po klzných plochách

šmýkať -a nedok. posúvať po hladkej ploche: š. lyžami, lyže po snehu;

šmykľavka -y -viek ž. kĺzačka (význ. 2), šmýkačka

šmykľavo prísl. i vetná prísl.: je š.;

šmykľavosť -i ž.

šmykľavý príd.

1. na ktorom sa dá šmýkať, klzký: š. ľad, sneh, š-á cesta

2. expr. dvojzmyselný (význ. 2), vulgárny, hrubý: š-é slová, žarty;

dok. šmyknúť -e -ú -kol

1. k šmýkať

2. expr. prešmyknúť sa, vbehnúť, šibnúť: chlapec š-l pod bránu

3. expr. prudko, náhlivo umiestniť (s cieľom schovať): š-l knihu pod stôl

// šmýkať sa

1. kĺzavo sa pohybovať (po hladkej ploche), kĺzať sa: š. sa po ľade, po snehu, š. sa na šmýkačke

2. vybočovať z dráhy al. strácať stabilitu (na niečom klzkom): kolesá sa š-jú na ľade, v blate;
neos. š-a sa je šmykľavo;

dok. šmyknúť sa

1. k šmýkať sa

2. expr. mihnúť sa, prešmyknúť sa, prekĺznuť sa

šmykový príd.

II. šmyk i šmik cit. naznač.

1. prudké odrezanie, odstrihnutie: vytiahne nožík a š.

2. prudký, rýchly pohyb: myška š. do diery

šmyks, šmiks cit. naznač. šmyknutie (význ. 1 – 3)