Význam slova "slú" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

sľub -u m. vyjadrenie záväzku niečo urobiť, dať, dodržať ap.: slávnostný, manželský, poslanecký s., s. prezidenta;
prázdny s. nedodržaný, nesplnený;
s. vernosti;
dodržať s., spoliehať sa na s-y, skladať s.;
cirk. rehoľné s-y

□ dať s. sľúbiť

● s-y sa sľubujú, blázni sa radujú sľubom nemožno bezvýhradne veriť;

sľúbiť -i dok.

1. dať sľub: s-la, že odíde;
s-li si vernosť

2. zaviazať sa dať: s. pracovníkom prémie, dieťaťu darček, s. peniaze;

sľubne prísl.: s. sa rozvíjať

sľubný príd. vzbudzujúci nádej, nádejný: s. začiatok, s-á úroda, s-é dielo;

nedok. sľubovať

● s. hviezdy z neba nesplniteľné

// sľúbiť sa prisľúbiť prítomnosť, účasť ap.: s. sa na večeru;

nedok. sľubovať sa

sľubový príd.: s-á formula

sluch -u m. zmysel na vnímanie zvuku; orgán tohto zmyslu: mať dobrý s., napínať, zbystriť s.;

slucha -y slúch obyč. mn. ž. spánky

slúchadielko -a -lok s. zdrob.

slúchadlo -a -diel s. časť telef. al. rádiového prístroja slúžiaca na počúvanie: membrána s-a;
zdvihnúť, položiť s.;

slúchadlový príd.: s. preklad;

sluchovo prísl.: s. postihnutá osoba

sluchový príd.: s. vnem, orgán, s-á chyba, s-é cvičenie;

slučí príd.

slučka -y -čiek ž.

1. oko na povraze, drôte ap.: robiť, uvoľniť s-u

2. pasca, nástraha: pripraviť s-u, chytiť sa do s-y

3. vec podobná slučke: s. písma;

slučkový príd.: s-á priadza, výšivka, technika

sľuda -y sľúd ž. štiepny minerál v podobe tenkých lístočkov;

sľudový príd.: s-á tabuľka

sluha -u mn. -ovia m.

1. osoba, kt. niekomu slúži: verný, hotelový s.;
cirk. s. Boží kňaz

2. pomocný pracovník na súde, v úrade ap. v niekt. krajinách: mestský s.;

sluhovský príd.: s. plat, s-á izba;

sluhovsky prísl.;

sluhovstvo -a s.

1. k sluha

2. pejor. dobrovoľná podriadenosť niekomu, prisluhovačstvo

šluk -u m. hovor. šluknutie: potiahnuť si pár š-ov

● dať si š-a zafajčiť si

sluka -y slúk ž. sťahovavý bahenný vták, zool. Scolopax;

sľukár -a m. hovor. člen Slovenského ľudového umeleckého kolektívu;

sľukárka -y -rok ž.;

sľukársky príd.

dok. šluknúť, šluknúť si -e -ú -kol

šlukovať nedok. hovor. vdychovať dym pri fajčení do pľúc;

šlus cit. hovor. expr. koniec, dosť: povedal som a š.!

slušať -í -ia iba 3. os. nedok. svedčať, pristať: šaty mu s-ia, účes jej nes-í

// slušať sa patriť sa: to sa nes-í;
neos.: žiť, ako sa s-í;
s-í sa mu prísť

slušivo prísl.: s. pristrihnuté vlasy

slušivý príd. slušiaci (obyč. o oblečení): s-á uniforma, s. kostým;

slušne prísl.: s. sa pozdraviť;
vie s. po nemecky;
s. zarábať;

slušnosť -i ž.

slušný príd.

1. vyhovujúci pravidlám spoloč. správania, zdvorilý, poriadny: s-é vystupovanie;
s. človek;
to nie je s-é

2. vyhovujúci kvalitou, primeraný, dobrý: s-á strava, s. podnik

3. vyhovujúci veľkosťou, značný: s. plat, s-á suma;

služba -y -žieb ž.

1. vykonávanie práce za plat, zamestnanie: zodpovedná s., s. strážnika, vstúpiť do s-y

2. iba mn. služby organizované práce pre obyvateľstvo: komunálne s-y, dobudovať sieť s-ieb

3. prechodné vykonávanie urč. povinností: základná vojenská s., odbaviť si ročnú s-u

4. činnosť inštitúcie zacielená na vymedzené spoloč. potreby; orgán, kt. ju vykonáva: lekárska, poradenská, informačná s.;
spravodajská, tajná s.

5. práca, skutok v prospech niekoho, niečoho, poskytnutie pomoci ap.: vzájomná, neoceniteľná s.;
s. vede, vlasti;
ponúkať svoju s-u;
s-y Božie (ev.) náb. obrady, bohoslužby

6. pravidelné vykonávanie povolania al. inej činnosti; osoba, kt. povolanie, činnosť vykonáva: denná, nočná s.;
kňazská s.;
privolať, zobudiť s-u

7. práca sluhu al. slúžky: ísť do s-y k statkárovi

8. obyč. mn. zamestnanie v štátnej al. ver. správe: diplomatické s-y, pracovať v školských s-ách

□ byť v s-e, mať s-u slúžiť

● vypovedať s-u prestať fungovať;

službička -y -čiek ž. zdrob. expr. pomoc, poslúženie (obyč. v maličkosti)

službičkovať nedok. pejor. prisluhovať

službukonajúci príd. kt. práve koná službu: s. strážnik, dôstojník, lekár

opak. k 1, 2, 4, 7, 8 slúžievať -a

slúžiť -i nedok.

1. pracovať ako sluha (význ. 1) al. slúžka: s. u sedliaka, na majeri

2. pracovať v prospech niekoho, niečoho, pomáhať: verne s. veliteľovi, s. vlasti, dobrej veci;
s. vrchnosti prisluhovať

3. konať voj. službu: s-l u delostrelcov

4. byť v službe, mať službu (význ. 3, 4, 6): s-i ako dozorný;
s. v nemocnici, v pohotovostnej službe

5. dobre fungovať: nohy mu ešte s-ia;
auto nechce s.

6. byť užitočný, prospievať: čerstvý vzduch mu s-i

7. byť použ., mať úlohu, funkciu: pivnica s-la ako úkryt, spev s-i na rozveselenie

8. konať náb. obrady: s. omšu sláviť omšu, celebrovať;

slúžka -y -žok ž. dievča al. žena najatá na prácu v domácnosti al. na statku: panská s., hľadať s-u;

služné s. peniaze vyplácané vojakom zákl. služby

slúžny m. hist. v býv. Uhorsku vyšší správny úradník

služobne prísl.: s. starší pracovník;

služobnica -e -níc ž. cirk.: s. Pána Panna Mária;

služobníčka -y -čok ž.;

služobnícky príd. i prísl.: s-e postavenie;
s. ponížený;

služobníctvo -a s. hromad. služobníci

služobník -a mn. -ci m. kto oddane slúži;
pejor. kto prisluhuje: s. spravodlivosti;
s-i režimu;
cirk. s. Boží kňaz;

služobný príd.: s. pomer, postup;
s-á cesta pracovná;
s-é roky;
s-á čeľaď;

slúžtička -y -čiek ž. zdrob. expr.

sláčik -a m. nástroj na vyludzovanie tónov na husliach, viole ap., slák: ľahký s., ťah s-om;

sláčikový príd.: s. orchester, s-é nástroje

slák -a m. sláčik: pritlačiť s., zatiahnuť s-om, hrať bez s-a

sláva

I. -y ž.

1. výnimočné ver. uznanie, znamenitá povesť: svetská, športová s., získať s-u, túžiť po s-e, byť na vrchole s-y

2. nádhera (význ. 1, 2), prepych, lesk: s. hradu, katedrály, mesto v plnej s-e

3. hrdosť (význ. 1), ozdoba: chlapec je s-ou rodiny

4. hovor. slávnostná udalosť, oslava: dnes je tu veľká s.

● s. mu vstúpila do hlavy spyšnel;
expr. → márna s.;
→ svetská s. – poľná tráva

II. cit. vyj. radosť, vzrušenie, volanie na slávu

sláviček -čka mn. N a A -y m. zdrob.

slávičí príd.: s. spev, s-ia pieseň;

slávik -a mn. N a A -y m. spevavý vták s mimoriadne zvučným hlasom, zool. Luscinia: spievať ako s. pekne;

sláviť -i nedok.

1. oslavovať (význ. 1): s. Deň vzniku Slovenskej republiky;
s. narodeniny

2. prežívať ako úspech: s. víťazstvo

3. cirk. konať liturg. obrady: s. omšu

slávne prísl.

slávnosť -i ž.

1. podujatie na počesť niekoho al. niečoho, oslava: jubilejná, školská, domáca s.;
usporiadať s.

2. mn. slávnosti (hud., tanečný, folklórny ap.) festival: s. spevu a tanca;
Bratislavské hudobné s-i

3. cirk. najvyšší st. kat. liturg. sviatkov: s. Zjavenia Pána;

slávnostne prísl.: s. ohlasovať;

slávnostnosť -i ž.

slávnostný príd. k 1: s. príhovor, s-é zhromaždenie, s-á nálada;
s. hlas dôstojný;
s-é rúcho určené na mimoriadnu príležitosť;

slávny príd.

1. zahŕňaný slávou, povestný, chýrny: s. umelec, bádateľ, s-e dielo

2. významný (význ. 1), dôležitý: s-e výročie

3. vynikajúci, znamenitý: s. čin;
expr. to nie je veľmi s-e nie je to dobré

4. (ako súčasť oslovenia) veľmi vážený, vznešený: s. súd;

slávobrána -y -brán ž. vchod, brána ap. vyzdobená na slávnostné privítanie: čečinová s., postaviť s-u

slávybažne prísl.;

slávybažnosť -i ž.

slávybažný príd. dychtivý po sláve: s. autor, umelec;

slíž -a obyč. mn. slíže m. hovor. rezance: makové s-e, s-e do polievky

● tenký ako slíž veľmi;

slížik -a obyč. mn. m. zdrob.

slížový príd.: s-á doska, s-é cesto;

slýchať -a nedok. kniž. počuť (význ. 1, 3), chyrovať: kto to kedy s-l?

● ani oko nevidelo, ani ucho nes-lo niečo mimoriadne