Význam slova "slã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

sláčik -a m. nástroj na vyludzovanie tónov na husliach, viole ap., slák: ľahký s., ťah s-om;

sláčikový príd.: s. orchester, s-é nástroje

slák -a m. sláčik: pritlačiť s., zatiahnuť s-om, hrať bez s-a

sláva

I. -y ž.

1. výnimočné ver. uznanie, znamenitá povesť: svetská, športová s., získať s-u, túžiť po s-e, byť na vrchole s-y

2. nádhera (význ. 1, 2), prepych, lesk: s. hradu, katedrály, mesto v plnej s-e

3. hrdosť (význ. 1), ozdoba: chlapec je s-ou rodiny

4. hovor. slávnostná udalosť, oslava: dnes je tu veľká s.

● s. mu vstúpila do hlavy spyšnel;
expr. → márna s.;
→ svetská s. – poľná tráva

II. cit. vyj. radosť, vzrušenie, volanie na slávu

sláviček -čka mn. N a A -y m. zdrob.

slávičí príd.: s. spev, s-ia pieseň;

slávik -a mn. N a A -y m. spevavý vták s mimoriadne zvučným hlasom, zool. Luscinia: spievať ako s. pekne;

sláviť -i nedok.

1. oslavovať (význ. 1): s. Deň vzniku Slovenskej republiky;
s. narodeniny

2. prežívať ako úspech: s. víťazstvo

3. cirk. konať liturg. obrady: s. omšu

slávne prísl.

slávnosť -i ž.

1. podujatie na počesť niekoho al. niečoho, oslava: jubilejná, školská, domáca s.;
usporiadať s.

2. mn. slávnosti (hud., tanečný, folklórny ap.) festival: s. spevu a tanca;
Bratislavské hudobné s-i

3. cirk. najvyšší st. kat. liturg. sviatkov: s. Zjavenia Pána;

slávnostne prísl.: s. ohlasovať;

slávnostnosť -i ž.

slávnostný príd. k 1: s. príhovor, s-é zhromaždenie, s-á nálada;
s. hlas dôstojný;
s-é rúcho určené na mimoriadnu príležitosť;

slávny príd.

1. zahŕňaný slávou, povestný, chýrny: s. umelec, bádateľ, s-e dielo

2. významný (význ. 1), dôležitý: s-e výročie

3. vynikajúci, znamenitý: s. čin;
expr. to nie je veľmi s-e nie je to dobré

4. (ako súčasť oslovenia) veľmi vážený, vznešený: s. súd;

slávobrána -y -brán ž. vchod, brána ap. vyzdobená na slávnostné privítanie: čečinová s., postaviť s-u

slávybažne prísl.;

slávybažnosť -i ž.

slávybažný príd. dychtivý po sláve: s. autor, umelec;

slíž -a obyč. mn. slíže m. hovor. rezance: makové s-e, s-e do polievky

● tenký ako slíž veľmi;

slížik -a obyč. mn. m. zdrob.

slížový príd.: s-á doska, s-é cesto;

slúchadielko -a -lok s. zdrob.

slúchadlo -a -diel s. časť telef. al. rádiového prístroja slúžiaca na počúvanie: membrána s-a;
zdvihnúť, položiť s.;

slúchadlový príd.: s. preklad;

opak. k 1, 2, 4, 7, 8 slúžievať -a

slúžiť -i nedok.

1. pracovať ako sluha (význ. 1) al. slúžka: s. u sedliaka, na majeri

2. pracovať v prospech niekoho, niečoho, pomáhať: verne s. veliteľovi, s. vlasti, dobrej veci;
s. vrchnosti prisluhovať

3. konať voj. službu: s-l u delostrelcov

4. byť v službe, mať službu (význ. 3, 4, 6): s-i ako dozorný;
s. v nemocnici, v pohotovostnej službe

5. dobre fungovať: nohy mu ešte s-ia;
auto nechce s.

6. byť užitočný, prospievať: čerstvý vzduch mu s-i

7. byť použ., mať úlohu, funkciu: pivnica s-la ako úkryt, spev s-i na rozveselenie

8. konať náb. obrady: s. omšu sláviť omšu, celebrovať;

slúžka -y -žok ž. dievča al. žena najatá na prácu v domácnosti al. na statku: panská s., hľadať s-u;

slúžny m. hist. v býv. Uhorsku vyšší správny úradník

slúžtička -y -čiek ž. zdrob. expr.

slýchať -a nedok. kniž. počuť (význ. 1, 3), chyrovať: kto to kedy s-l?

● ani oko nevidelo, ani ucho nes-lo niečo mimoriadne