Význam slova "sl" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 398 výsledkov (4 strán)

  • sľukárka -y -rok ž.;

  • sľukársky príd.

  • dok. šluknúť, šluknúť si -e -ú -kol

  • šlukovať nedok. hovor. vdychovať dym pri fajčení do pľúc;

  • šlus cit. hovor. expr. koniec, dosť: povedal som a š.!

  • slušať -í -ia iba 3. os. nedok. svedčať, pristať: šaty mu s-ia, účes jej nes-í

    // slušať sa patriť sa: to sa nes-í;
    neos.: žiť, ako sa s-í;
    s-í sa mu prísť

  • slušivo prísl.: s. pristrihnuté vlasy

  • slušivý príd. slušiaci (obyč. o oblečení): s-á uniforma, s. kostým;

  • slušne prísl.: s. sa pozdraviť;
    vie s. po nemecky;
    s. zarábať;

  • slušnosť -i ž.

  • slušný príd.

    1. vyhovujúci pravidlám spoloč. správania, zdvorilý, poriadny: s-é vystupovanie;
    s. človek;
    to nie je s-é

    2. vyhovujúci kvalitou, primeraný, dobrý: s-á strava, s. podnik

    3. vyhovujúci veľkosťou, značný: s. plat, s-á suma;

  • služba -y -žieb ž.

    1. vykonávanie práce za plat, zamestnanie: zodpovedná s., s. strážnika, vstúpiť do s-y

    2. iba mn. služby organizované práce pre obyvateľstvo: komunálne s-y, dobudovať sieť s-ieb

    3. prechodné vykonávanie urč. povinností: základná vojenská s., odbaviť si ročnú s-u

    4. činnosť inštitúcie zacielená na vymedzené spoloč. potreby; orgán, kt. ju vykonáva: lekárska, poradenská, informačná s.;
    spravodajská, tajná s.

    5. práca, skutok v prospech niekoho, niečoho, poskytnutie pomoci ap.: vzájomná, neoceniteľná s.;
    s. vede, vlasti;
    ponúkať svoju s-u;
    s-y Božie (ev.) náb. obrady, bohoslužby

    6. pravidelné vykonávanie povolania al. inej činnosti; osoba, kt. povolanie, činnosť vykonáva: denná, nočná s.;
    kňazská s.;
    privolať, zobudiť s-u

    7. práca sluhu al. slúžky: ísť do s-y k statkárovi

    8. obyč. mn. zamestnanie v štátnej al. ver. správe: diplomatické s-y, pracovať v školských s-ách

    byť v s-e, mať s-u slúžiť

    vypovedať s-u prestať fungovať;

  • službička -y -čiek ž. zdrob. expr. pomoc, poslúženie (obyč. v maličkosti)

  • službičkovať nedok. pejor. prisluhovať

  • službukonajúci príd. kt. práve koná službu: s. strážnik, dôstojník, lekár

  • opak. k 1, 2, 4, 7, 8 slúžievať -a

  • slúžiť -i nedok.

    1. pracovať ako sluha (význ. 1) al. slúžka: s. u sedliaka, na majeri

    2. pracovať v prospech niekoho, niečoho, pomáhať: verne s. veliteľovi, s. vlasti, dobrej veci;
    s. vrchnosti prisluhovať

    3. konať voj. službu: s-l u delostrelcov

    4. byť v službe, mať službu (význ. 3, 4, 6): s-i ako dozorný;
    s. v nemocnici, v pohotovostnej službe

    5. dobre fungovať: nohy mu ešte s-ia;
    auto nechce s.

    6. byť užitočný, prospievať: čerstvý vzduch mu s-i

    7. byť použ., mať úlohu, funkciu: pivnica s-la ako úkryt, spev s-i na rozveselenie

    8. konať náb. obrady: s. omšu sláviť omšu, celebrovať;

  • slúžka -y -žok ž. dievča al. žena najatá na prácu v domácnosti al. na statku: panská s., hľadať s-u;

  • služné s. peniaze vyplácané vojakom zákl. služby

  • slúžny m. hist. v býv. Uhorsku vyšší správny úradník

  • služobne prísl.: s. starší pracovník;

  • služobnica -e -níc ž. cirk.: s. Pána Panna Mária;

  • služobníčka -y -čok ž.;

  • služobnícky príd. i prísl.: s-e postavenie;
    s. ponížený;

  • služobníctvo -a s. hromad. služobníci

  • služobník -a mn. -ci m. kto oddane slúži;
    pejor. kto prisluhuje: s. spravodlivosti;
    s-i režimu;
    cirk. s. Boží kňaz;

  • služobný príd.: s. pomer, postup;
    s-á cesta pracovná;
    s-é roky;
    s-á čeľaď;

  • slúžtička -y -čiek ž. zdrob. expr.

  • slych -u m. iba v spoj.: ani s-u;
    ani chýru, ani s-u;
    ani vidu, ani s-u ani stopy; nič nepočuť ani nevidieť

  • slýchať -a nedok. kniž. počuť (význ. 1, 3), chyrovať: kto to kedy s-l?

    ani oko nevidelo, ani ucho nes-lo niečo mimoriadne

  • slza -y sĺz ž.

    1. kvapka tekutiny vytekajúca z očí (obyč. pri plači): s-y ľútosti;
    zotrieť s-u z oka;
    pregĺgať s-y potláčať plač

    2. expr. malé množstvo tekutiny, kvapka: s. vody, pálenky

    prelievať, roniť s-y plakať

    expr. roniť krokodílie s-y predstierať plač;

  • slzavo prísl.

  • slzavý príd. plný sĺz: s-é oči

    kniž. náb. s-é údolie Zem ako miesto bolesti a utrpenia;

  • slzička -y -čiek ž. zdrob.

  • opak. slzievať -a

  • slziť nedok.

    1. vypúšťať slzy: oči mu s-li od dojatia, od chladu s-l

    2. vypúšťať, prepúšťať kvapky tekutiny: drevo s-lo;
    tesnenie, potrubie s-í;

  • slzný príd. súvisiaci s vylučovaním sĺz: anat. s-á žľaza

  • slzotvorný príd. dráždiaci na slzenie: s. plyn, s-á bomba

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV