Význam slova "skoľ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

škola -y škôl ž.

1. výchovno-vzdelávacia inštitúcia; jej budova: materská, základná, vysoká š.;
cirkevná, súkromná š.;
základná umelecká š.;
chodiť do š-y;
postaviť š-u

2. hovor. vyučovanie (význ. 1, 2): dnes nie je š.;
byť, zostať po š-e za trest po vyučovaní

3. výchova (význ. 1, 2), poučenie, životné skúsenosti: tvrdá š., mať dobrú š-u

4. hovor. štúdium (význ. 2), vzdelávanie: poslať syna do škôl

5. učebná metóda; učebnica (obyč. hudby): husľová, klavírna š.

6. stúpenci istého filoz., ved., umel. smeru: Hegelova, Štúrova š.

● chodiť poza š-u svojvoľne vynechávať vyučovanie;
š. života činnosť, prostredie, kt. poskytuje potrebné skúsenosti;
vyjsť š-u vychodiť;

skolabovať dok. utrpieť kolaps;

školáčik -a mn. -ovia m. zdrob. expr.

školáčka -y -čok ž.;

školácky príd. i prísl.: š-a chyba základná;
š. pamflet naivný;
š. sa vyjadrovať primitívne;

školák -a mn. -ci m. žiak zákl. al. stred. školy;

skolaudovať dok. vykonať kolaudáciu: s. stavbu, s-né byty

skolektivizovať dok. ku kolektivizovať: s-né poľnohospodárstvo

školenie -ia s.

1. vyučovanie (význ. 1), vzdelávanie obyč. v kurzoch: odborné, jazykové š., š. manažérov

2. zastaráv. školské vzdelanie: neušlo sa mu š-ia

školenosť -i ž.

školený príd.

1. vzdelaný, študovaný, vyučený; vycvičený: š. personál;
š. hlas

2. vin.: š-é víno upravené rozlič. zásahmi po vykvasení;

školička -y -čiek ž. zdrob. expr.

skoliť -ľ! dok. úderom zraziť, zabiť: s. vlka, s. protivníka

školiť -ľ! nedok.

1. vzdelávať, učiť, vyučovať: odborne š. zamestnancov, pracovníkov banky

2. expr. poúčať

// školiť sa získavať vedomosti

školiteľ -a mn. -ia m. kto niekoho školí (vo ved. výchove): š. ašpirantov, doktorandov;

školiteľka -y -liek ž.;

školiteľský príd.;

školiteľstvo -a s. funkcia školiteľa

škôlka -y -lok ž.

1. hovor. materská škola

2. les., ovoc. pozemok na pestovanie sadeníc: lesná, ovocná, šľachtiteľská š.

škôlkar -a m.

1. hovor. žiak materskej školy

2. ovoc., les. pestovateľ mladých stromčekov v škôlke;

škôlkarský príd.;

škôlkarsky prísl.;

škôlkarstvo -a s.

školné s. poplatok za vyučovanie: zaplatiť š.

školníčka -y -čok ž.;

školnícky príd.: š. plat, byt;

školníctvo -a s.

školník -a mn. -ci m. zamestnanec starajúci sa o udržiavanie škol. budovy;

školomet -a m. pejor. kto sa mechanicky pridŕža (škol.) príručiek, poučiek ap.;

školometský príd.: š. výklad;

školometsky prísl.;

školometstvo -a s.

školopovinnosť -i ž.

školopovinný príd. na kt. sa vzťahuje povinnosť navštevovať škol. vyučovanie: š-á mládež;
š. vek;

školovanosť -i ž.

školovaný príd. zastaráv. vzdelaný, študovaný: š. človek;

školský príd.

1. k 1, 2: š. rok, š. dvor;
š-í bratia rehoľa venujúca sa výchove mládeže

2. názorný, jasný: š. príklad;

školstvo -a s.

1. organizácia, systém škol. výchovy: štátne, cirkevné š., ministerstvo š-a

2. hromad. školy: učňovské, poľnohospodárske š.;

mäsko -a s. zdrob. expr.;

skočiť dok.

1. skokom prekonať vzdialenosť al. prekážku a tak sa premiestniť: s. do vody, do výšky, s. zo stromu

2. hovor. odísť (význ. 1), odskočiť si: s. (si) na pivo, po cigarety, do autoservisu

3. expr. prudkým pohybom sa dostať, vrhnúť sa: s. ku dverám, do autobusu, k telefónu;
slzy jej s-li do očí nahrnuli sa

4. zaútočiť, vrhnúť sa: s. na súpera

5. hovor. expr. chopiť sa (význ. 2), chytiť sa: s-li na našu ponuku

● s-l by zaňho aj do ohňa je mu veľmi oddaný;
s. niekomu do reči prerušiť ho v rozprávaní;
s-li si do → vlasov;

skočka -y -čiek ž. škodlivý hmyz žijúci najmä v zelenine a v obilí, zool. Phyllotreta

úskočne prísl.;

úskočnosť -i ž.

úskočný príd. zákerný, ľstivý: ú. protivník, ú. dravec;
ú. plán;