Význam slova "sko" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

skoba -y skôb ž. hrubší kovový klinec zahnutý na jednom al. obidvoch koncoch do pravého uhla, kramľa: spojiť s-ou, zatĺcť (horolezeckú) s-u;

skobka -y -biek ž. zdrob.

skočiť dok.

1. skokom prekonať vzdialenosť al. prekážku a tak sa premiestniť: s. do vody, do výšky, s. zo stromu

2. hovor. odísť (význ. 1), odskočiť si: s. (si) na pivo, po cigarety, do autoservisu

3. expr. prudkým pohybom sa dostať, vrhnúť sa: s. ku dverám, do autobusu, k telefónu;
slzy jej s-li do očí nahrnuli sa

4. zaútočiť, vrhnúť sa: s. na súpera

5. hovor. expr. chopiť sa (význ. 2), chytiť sa: s-li na našu ponuku

● s-l by zaňho aj do ohňa je mu veľmi oddaný;
s. niekomu do reči prerušiť ho v rozprávaní;
s-li si do → vlasov;

skočka -y -čiek ž. škodlivý hmyz žijúci najmä v zelenine a v obilí, zool. Phyllotreta

škoda² -y ž. auto zn. Škoda

škoda¹

I. -y škôd ž.

1. hmotná al. iná strata spôsobená poškodením, znehodnotením niečoho: hospodárska š., vojnové š-y, š-y na majetku, na životoch, na zdraví;
zapríčiniť, spôsobiť, nahradiť š-u

2. strata, ujma, nevýhoda, neprospech, op. osoh: robiť niečo na vlastnú š-u

□ byť na š-u, robiť š-u škodiť

● narobiť viac š-y ako osohu urobiť niečo zle;
→ učiť sa na vlastnej š-e;

škodca -u mn. -ovia m.

1. mn. i -e škodlivý živočích al. rastlina: ochrana proti š-om

2. človek, kt. niečo poškodzuje, záškodník: š. záujmov národa;
počítačový š.;

škodcovský príd. k 2: š-á činnosť;

škodcovstvo -a s.

škodiť nedok. spôsobovať škodu, ujmu, byť na škodu, robiť škodu: š. človeku, rastlinám;
fajčenie š-í (zdraviu)

škodlivina -y -vín ž. škodlivá látka

škodlivo prísl.;

škodlivosť -i ž.

škodlivý príd. spôsobujúci ujmu, škodu; ničivý, zhubný: š. hmyz, š-é účinky, výpary;
zdraviu š-á látka;
mať š. vplyv;

škodný

I. príd. zastaráv.

1. škodlivý: š-é zviera

2. iba v spoj. (ne)byť š. (ne)škodovať

II. škodná ž. poľov. slang. škodlivá zver

škodoradosť -i ž. zlomyseľná radosť zo škody, z nešťastia ap. iného: ľudská š.;
oči mu svietili od š-i;

škodoradostne prísl.

škodoradostník -a mn. -ci m. škodoradostný človek

škodoradostný príd.: š. človek;
úsmev, smiech;

škodovať nedok. mať ujmu, škodu, byť poškodený: veľa š., domáci š-jú na prázdnych izbách

škodovka -y -viek ž. hovor. auto zn. Škoda

škodový príd.: š-é poistenie

II. škoda vetná prísl.

1. vyj. ľútosť nad niekým, niečím al. nad (ne)uskutočnením nejakého deja: š. by ho bolo, š. každej koruny;
š., že neprišiel;
expr. škoda-preškoda, že odišiel

2. vyj. zbytočnosť istej činnosti: š. sa namáhať, š. hovoriť

● expr. š. nohy (topánky) drať nehodno sa unúvať;
š. reči je to zbytočné

skok -u m.

1. pohyb, kt. vzniká odrazom nôh od zeme: veľký, plavný s.;
s. o žrdi, do diaľky, s-y do vody šport. disciplíny;
preteky v s-och

2. náhla zásadná zmena: vývinový s., myšlienkové s-y;
filoz. zmena z jednej kvality na inú

● byť na s. veľmi blízko;
(od)ísť (iba) na s. na chvíľku;
s. do neznáma neuvážené konanie;

skokan -a m.

1. kto vie skákať: vynikajúci, slabý s.

2. pretekár v skokoch: s-i na lyžiach, do vody

3. mn. N a A -y neživ. žaba žijúca vo vode al. na zemi (na vlhkých lúkach, v lesoch): zool. s. zelený, veľký;

skokanka -y -niek ž. k 1, 2;

skokanský príd.: s. mostík, s-á veža

skokom prísl. skáčuc, rýchlo: prísť s.

skokový príd.: s-á súťaž

skoksovať dok. tech. vyrobiť koks: s. uhlie, s-ná rašelina

škola -y škôl ž.

1. výchovno-vzdelávacia inštitúcia; jej budova: materská, základná, vysoká š.;
cirkevná, súkromná š.;
základná umelecká š.;
chodiť do š-y;
postaviť š-u

2. hovor. vyučovanie (význ. 1, 2): dnes nie je š.;
byť, zostať po š-e za trest po vyučovaní

3. výchova (význ. 1, 2), poučenie, životné skúsenosti: tvrdá š., mať dobrú š-u

4. hovor. štúdium (význ. 2), vzdelávanie: poslať syna do škôl

5. učebná metóda; učebnica (obyč. hudby): husľová, klavírna š.

6. stúpenci istého filoz., ved., umel. smeru: Hegelova, Štúrova š.

● chodiť poza š-u svojvoľne vynechávať vyučovanie;
š. života činnosť, prostredie, kt. poskytuje potrebné skúsenosti;
vyjsť š-u vychodiť;

skolabovať dok. utrpieť kolaps;

školáčik -a mn. -ovia m. zdrob. expr.

školáčka -y -čok ž.;

školácky príd. i prísl.: š-a chyba základná;
š. pamflet naivný;
š. sa vyjadrovať primitívne;

školák -a mn. -ci m. žiak zákl. al. stred. školy;

skolaudovať dok. vykonať kolaudáciu: s. stavbu, s-né byty

skolektivizovať dok. ku kolektivizovať: s-né poľnohospodárstvo

školenie -ia s.

1. vyučovanie (význ. 1), vzdelávanie obyč. v kurzoch: odborné, jazykové š., š. manažérov

2. zastaráv. školské vzdelanie: neušlo sa mu š-ia

školenosť -i ž.

školený príd.

1. vzdelaný, študovaný, vyučený; vycvičený: š. personál;
š. hlas

2. vin.: š-é víno upravené rozlič. zásahmi po vykvasení;

školička -y -čiek ž. zdrob. expr.

skoliť -ľ! dok. úderom zraziť, zabiť: s. vlka, s. protivníka

školiť -ľ! nedok.

1. vzdelávať, učiť, vyučovať: odborne š. zamestnancov, pracovníkov banky

2. expr. poúčať

// školiť sa získavať vedomosti

školiteľ -a mn. -ia m. kto niekoho školí (vo ved. výchove): š. ašpirantov, doktorandov;

školiteľka -y -liek ž.;

školiteľský príd.;

školiteľstvo -a s. funkcia školiteľa

škôlka -y -lok ž.

1. hovor. materská škola

2. les., ovoc. pozemok na pestovanie sadeníc: lesná, ovocná, šľachtiteľská š.

škôlkar -a m.

1. hovor. žiak materskej školy

2. ovoc., les. pestovateľ mladých stromčekov v škôlke;

škôlkarský príd.;

škôlkarsky prísl.;

škôlkarstvo -a s.

školné s. poplatok za vyučovanie: zaplatiť š.

školníčka -y -čok ž.;

školnícky príd.: š. plat, byt;

školníctvo -a s.

školník -a mn. -ci m. zamestnanec starajúci sa o udržiavanie škol. budovy;

školomet -a m. pejor. kto sa mechanicky pridŕža (škol.) príručiek, poučiek ap.;

školometský príd.: š. výklad;

školometsky prísl.;

školometstvo -a s.

školopovinnosť -i ž.

školopovinný príd. na kt. sa vzťahuje povinnosť navštevovať škol. vyučovanie: š-á mládež;
š. vek;

školovanosť -i ž.

školovaný príd. zastaráv. vzdelaný, študovaný: š. človek;

školský príd.

1. k 1, 2: š. rok, š. dvor;
š-í bratia rehoľa venujúca sa výchove mládeže

2. názorný, jasný: š. príklad;

školstvo -a s.

1. organizácia, systém škol. výchovy: štátne, cirkevné š., ministerstvo š-a

2. hromad. školy: učňovské, poľnohospodárske š.;

skombinovať dok. kombinovaním spojiť: s. farby, s-né šaty;
s. myšlienky

skomercializovať, skomercionalizovať dok. uplatniť komerčný zreteľ: s. reklamu, umenie

skomolenina -y -nín ž. hovor. popletenina: jazyková, štylistická, myšlienková s.

skomoliť -ľ! dok. hovor. spliesť (význ. 3), popliesť, prekrútiť: s. text, názov

skompletizovať dok. kniž. urobiť kompletným: s. časopisy, zbierku

skomplikovať dok. urobiť komplikovaným: s. otázku, s. si život

// skomplikovať sa stať sa komplikovaným: situácia sa s-la

skomponovať dok. ku komponovať: s. symfóniu

skompromitovať dok. ku kompromitovať: s. priateľa, s-ná skupina

// skompromitovať sa: s. sa pred verejnosťou

skon -u m. kniž. skonanie, smrť: smutný, tragický, nečakaný s.

skonať dok. kniž. zomrieť: ticho s., s. v bolestiach

● až do s-nia sveta vždy;

nedok. skonávať -a

skoncentrovať dok. ku koncentrovať, sústrediť: s. výrobu, s. pozornosť, s-ná sila

// skoncentrovať sa: s. sa na úlohu

skoncipovať dok. urobiť koncept, zostaviť: s. list, zmluvu

skončiť -nč/-i! dok.

1. dokončiť, zakončiť, zavŕšiť, op. začať: s. školu, prácu, službu, sezónu

2. urobiť koniec, prerušiť: s. s ohováraním;
s. so životom;
hovor. s tebou som s-l ďalej s tebou nehovorím

3. dostať sa do niečoho nepríjemného: s. na šibenici, v záchytke

4. docieliť istý výsledok: s. na 3. mieste, napokon s-l ako zástupca podniku

5. zomrieť: s. pod kolesami auta

// skončiť sa dostať sa na koniec, mať koniec, zavŕšiť sa, op. začať sa: zápas sa s-l, prednáška sa s-la

skoncovať dok.

1. skončiť (niečo nepríjemné, zdĺhavé): s. spor, jalovú debatu

2. prestať sa zaoberať, zbaviť sa (niečoho neželateľného): s. s váhaním, s. s odporom

skonfiškovať dok. zhabať (význ. 1): s. majetok, náklad časopisu, s-né vydanie diela

skonkretizovať dok. ku konkretizovať: s. návrh, myšlienku, tézu

skonkrétniť -i dok. urobiť konkrétnejším, konkrétnym: s. predstavu, úlohu

skonsolidovať dok. ku konsolidovať, ustáliť, urovnať: s. pomery, front

// skonsolidovať sa: situácia sa s-la

skonštruovať dok. ku konštruovať, zostrojiť: s. stroj, stavbu, projekt

skontaktovať dok. uviesť do kontaktu: s. podnikateľov

// skontaktovať sa nadviazať kontakt: s. sa so zahraničnou firmou

skontrolovať dok. ku kontrolovať: s. úlohu, s. nastavenie motora

skonzumovať dok. ku konzumovať: s. zásoby, s. prídel mäsa

skoordinovať dok. ku koordinovať: s. plány, súpis názvov

škop¹ -a mn. N a A -y m. vykastrovaný baran, škopec;

škop² -a m. menšia (drevená) nádoba, šaflík;

skopať -e -ú dok.

1. kopaním (význ. 1) upraviť: s. hriadku, s-ný briežok

2. kopaním (význ. 4) zasiahnuť, nakopať: s. výtržníka

3. kopaním (význ. 4) odstrániť, odkopať: s. prikrývku

4. subšt. spraviť s chybami, pokaziť: s. skúšku, úlohu;

nedok. k 3 skopávať -a

// skopať sa odkopať sa;

nedok. skopávať sa -a

škopec -pca mn. N a A -e m. škop¹

škopík -a, škopok -pka m.

1. zdrob. ku škop

2. škop²

škopiť nedok. kastrovať (barana)

skopnieť -ie -ejú dok. stratiť sneh: kopce, doliny s-li;
neos. čoskoro s-ie

škopovina -y -vín ž. koža zo škopa¹, ovčina

škopový príd.

skopŕcnuť sa -e -u -col dok. expr. zvaliť sa (význ. 2 – 3), spadnúť: chlapec sa s-ne, diviak sa s-l

skôr

I. prísl.

1. prv (význ. 1), včaššie, op. neskôr, neskoršie: odísť, prísť, vstať s.

2. kedysi, predtým: všetko je ako s.

3. pravdepodobnejšie, ľahšie: tak sa s. získajú peniaze

● kto s. príde, ten s. melie rýchlosť sa vypláca;
s. alebo neskôr, s. či neskôr, skôr-neskôr raz (to bude) naisto;
nevie, čo s. (do ruky chytiť) má veľa roboty

II. spoj.

A. priraď. skôr – ako, než, (a) nie vyj. vylučovací vzťah s uprednostnením 1. člena: s. by sme mali robiť ako čítať

B. podraď. skôr ako, skôr než uvádza časovú vetu: vyzdravel, s. ako začal užívať lieky

III. čast. zdôrazňuje platnosť výrazu; väčšmi, viac, predovšetkým: ide s. o budúcnosť;
je s. mestským človekom

škorčí príd.

skóre neskl. s. pomer gólov, bodov ap. v šport. zápase

škorec -rca mn. N a A -e m. spevavý sťahovavý vták živiaci sa hmyzom a drobným ovocím, zool. Sturnus;

skorej

I. prísl.

1. skôr (význ. 1), skoršie, včaššie, op. neskôr, neskoršie: dôjsť, vrátiť sa s.

2. skôr (význ. 3), ľahšie: tam sa dá s. zamestnať

II. skorej – ako, než, (a) nie spoj. priraď. vyj. vylučovací vzťah s uprednostnením 1. člena: je to s. nepozornosť ako úmysel;
s. sa mal usilovať a nie vzdychať

III. čast. skôr, viac, väčšmi: je s. priateľom

škorica -e ž. voňavé korenie zo sušenej kôry škoricovníka;

škoricovník -a m. tropická rastlina s aromatickou kôrou, bot. Cinnamomum

škoricovohnedý príd. hnedý ako škorica

škoricový príd.: š-á vôňa;
š. cukor so škoricou;
š-á farba červenohnedá ako škorica

skorigovať dok.

1. opraviť chyby v texte: s. článok, sadzbu

2. napraviť, usmerniť: s. letovú dráhu, s. záujmy

skormútene, skormúteno prísl.;

skormútenosť -i ž.

skormútený príd. smutný (význ. 1), zarmútený, skľúčený: s-í rodičia, s. výraz;

skôrnatieť -ie -ejú dok. stať sa kôrnatým: zem s-la;
s-ená cieva zúžená a stvrdnutá

skoro

I. prísl.

1. o krátky čas, čoskoro, onedlho: s. bude svadba

2. zavčasu (význ. 1), op. neskoro: s. vstávať, líhať, s. ráno

3. zastaráv. rýchlo (význ. 1), chytro, op. pomaly: chlapče, s.!

II. čast. takmer, bezmála: s. vždy, s. pol roka, s. sa urazil

skorocel -u m. liečivá bylina s listami v prízemnej ružici a bezlistým stvolom, bot. Plantago;

skorocelový príd.: s. sirup