Význam slova "skl" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

škľabiť nedok. expr. kriviť, vyškierať: zlostne š-í tvár

// škľabiť sa

1. kriviť, rozťahovať ústa, robiť grimasy (pri plači ap.): tvár sa š-í

2. vysmievať sa, škeriť sa, vyškierať sa, ceriť sa, uškŕňať sa: š-í sa na brata;

škľabivo prísl.

škľabivý príd. expr. pripomínajúci škľabenie: š. výraz tváre;

škľabka -y -biek ž. lastúrnik žijúci v plytčinách oceána, zool. Mya

sklad -u m.

1. priestor na uloženie tovaru, surovín, materiálu ap., skladisko: príručný s., s. uhlia

2. odb. zloženie niečoho: hláskový s.;
lingv. syntagma

3. zahnutie (význ. 2), záhyb: s. na sukni

□ mať na s-e skladovať

● bez ladu a s-u neporiadne, bez poriadku;

skladací príd. kt. sa dá skladať: s. dáždnik, s-ia stolička, s-ie puzdro

skladačka -y -čiek ž. hovor.

1. vec na skladanie: detská s. skladacia hračka;
obrázková s.

2. skladanka, leporelo: farebná s.

skladanka -y -niek ž. det. obrázková knižka z lepenkových listov, skladačka, leporelo

skladaný príd. uložený do vrstiev, záhybov ap.: s. koláč, s-á sukňa

nedok. skladať

● s. účty niekomu zodpovedať sa

// zložiť sa

1. (bezvládne) klesnúť (význ. 1), spadnúť: z. sa do kresla, na zem

2. vykonať medzi sebou zbierku, poskladať sa: z. sa na víno

3. odložiť si vrchné šatstvo, batožinu ap.: zlož sa a sadni si

4. ubytovať sa, usadiť sa niekde: z-l sa na týždeň u priateľa;

nedok. skladať sa

1. k 1 – 4

2. byť zostavený z niečoho, pozostávať: dielo sa s-á z 5 kapitol

skladateľ -a mn. -ia m. tvorca hud. diel, komponista: s. piesní, opier;

skladateľka -y -liek ž.;

skladateľský príd.

skladba -y -dieb ž.

1. štruktúra (význ. 1 – 3), zloženie: s. obyvateľstva, pôdy, programu

2. hud. al. lit. dielo: tanečná s.;
básnická s.

3. lingv. syntax

4. hud. náuka o tvorbe hud. diel, kompozícia;

skladbička -y -čiek ž. zdrob. k 2

skladbový, skladobný príd.: s. postup, s-á technika;

skladisko -a -dísk, skladište -ťa -díšť s. sklad (význ. 1): s. potravín;

skladiskový, skladištný príd.: s. priestor

skládka -y -dok ž.

1. skladanie: zapojiť sa do s-y tovaru

2. zložený materiál; miesto jeho uloženia (obyč. na otvorenom priestranstve): s. dreva, repy, odpadu;
divá s. (domového odpadu) nepovolená;

skládkovať nedok. ukladať na skládke: s-nie domového odpadu

skládkový príd.: s. priestor, s. odpad

skladné s. poplatok za uschovanie v sklade

skladníčka -y -čok ž.;

skladnícky príd.

skladník -a mn. -ci m. pracovník skladu: hlavný, pomocný s.;

skladný príd.

1. zaberajúci málo priestoru, spratný: s. nábytok

2. umožňujúci ľahké uskladnenie, uloženie: s-á taška

skladovací príd. určený na skladovanie: s-ie priestory

skladovať nedok. mať na sklade, uskladňovať: s. potraviny, s-nie materiálu

skladový príd. k 1: s. list, s-é priestory

sklamane prísl.: s. pozerať

sklamaný príd. kt. sa sklamal; svedčiaci o sklamaní: s. mladík;
s. hlas;

sklamať -e -ú dok.

1. spôsobiť rozčarovanie, nesplniť očakávanie: s. priateľa;
pocit s-nia

2. ukázať sa nevyhovujúcim, neosvedčiť sa, zlyhať: vedenie s-lo

// sklamať sa zažiť pocit rozčarovania: s. sa v deťoch, v predpokladoch

nedok. skláňať -a

// skloniť sa: s. sa nad spisy, k matke;
pokorne sa s.;

nedok. skláňať sa: terén sa s-a zvažuje

sklápací príd. zariadený na sklápanie, sklopný: s. most, s-ie okienko

nedok. sklápať -a

// sklopiť sa: operadlo sa s-lo;

nedok. sklápať sa -a

sklapnúť -e -ú -pol dok.

1. klapnutím zavrieť: s. písanku

2. zraziť sa k sebe (o dvoch častiach): pasca s-la

sklár -a m. kto vyrába sklo al. pracuje v sklárni;

skláreň -rne ž. podnik na výr. a spracovanie skla

sklárka -y -rok ž.;

sklársky príd.: s. priemysel;

sklárstvo -a s.

sklátiť -i dok. kniž. zrútiť (význ. 1), zvaliť, strhnúť: úder ho s-l, s-ený strom

// sklátiť sa: s. sa na zem

skľavieť -ie -ejú dok. stať sa kľavým, stuhnúť, zmeravieť: prsty s-li, s-ené údy

šklban -a m. pejor. trhan (význ. 1, 2), otrhanec; tulák (obyč. v nadávkach);

šklbanček -a mn. -ovia m. zdrob. zjemn.

šklbanec -nca m. hovor. expr. šklbnutie, potiahnutie (obyč. za vlasy)

šklbať -e -ú nedok.

1. myknutím trhať (význ. 2), vytrhávať, kmásať obyč. v chumáčoch, v kusoch: š. trávu, š. si vlasy;
š. papier, látku (na kusy)

2. vytrhávať perie z tela vtákov: š. sliepku;

3. mykať (význ. 1), poťahovať, potrhávať: š. plecami, š. za vlasy;
neos. š-e mu kútikmi úst

4. neos. pôsobiť trhavú bolesť: š-e ho v nohe;

šklbavo prísl.

šklbavý príd. expr. trhaný: š-á bolesť;

skĺbiť -i dok. kniž. spojiť do jedného celku: s. dej novely

šklbkať nedok. expr. (slabo) šklbať: húsence š-jú trávu

dok. k 3, 4 šklbnúť -e -ú -bol

// šklbať sa expr. trhať sa (význ. 1), mykať sa: š. sa v rytme, svaly na sluchách sa mu š-li;

dok. šklbnúť sa

sklenár -a m. odborník zasklievajúci obloky;

sklenárka -y -rok ž.;

sklenársky príd.;

sklenárstvo -a -tiev s.

1. iba jedn. zamestnanie sklenára

2. podnik zasklievajúci obloky, obrazy ap.

skleník -a m. zasklený priestor na pestovanie kvetov a zeleniny;

skleníkový príd.: s-á rastlina i pren. expr. krehký človek;
ekol. s. efekt postupné otepľovanie zemského povrchu spôsobené nadmerným vypúšťaním škodlivých látok do ovzdušia

skleno, skleneno prísl. k 2: oči mu svietia s.

sklený, sklenený príd.

1. zhotovený zo skla: s-á guľka, s. tanier, s-é dvere

2. (o očiach) meravý (význ. 1), nevýrazný: s. pohľad;

sklep -u/-a m. hovor. zastar. obchod (význ. 2): obsluhovať v s-e, vojsť do s-u

sklepať -e -ú dok.

1. klepaním odstrániť z povrchu, striasť: s. prach, hmyz

2. hovor. klepaním (narýchlo) spojiť, zbiť: s. skrinku na prášky;

sklepenie -ia s. zastar. klenba (význ. 1): gotické s., s. pivnice

sklerotička -y -čiek ž.;

sklerotickosť -i ž.

sklerotický príd.: s-á zmena orgánu;

skleroticky prísl.;

sklerotik -a mn. -ci m. kto trpí na sklerózu;

skleróza -y ž. chorobné tvrdnutie tkaniva (obyč. ciev): hovor. chytá sa ho s. zabúda;

skleslo prísl.;

skleslosť -i ž.

skleslý príd. kniž. skľúčený, sklesnutý: s. človek, s-á nálada;

sklesnúť -e -ú -sol dok. klesnúť (význ. 1): ruky mu s-li do lona

sklesnuto prísl. k 2;

sklesnutosť -i ž.

sklesnutý príd.

1. kt. klesol: s-á hlava, s-é murivo

2. skľúčený, skleslý;

sklo -a skiel s.

1. tvrdá, obyč. priehľadná látka vytavená z nerastov: tabuľové, mliečne, bezpečnostné, olovnaté s.;
chem. vodné s. viskózna zelenkastá tekutina z kremičitanu sodného al. draselného

2. výrobok z tejto látky: odrazové, obalové, zväčšovacie s.

● byť čistý, hladký ako s. celkom;
expr. cez s. med lízať mať blízko niečo príjemné a nemôcť to využiť;

sklobetón -u m. tech. železobetónová kostra so sklenými dielcami;

sklobetónový príd.

sklolaminát -u m. laminát zo sklených vláken;

sklolaminátový príd.: s-é lyže

sklon -u m.

1. výškový rozdiel 2 bodov al. úrovní, spád: mierny s. svahu, s. krídel, múru

2. sklonenie: s. trupu, hlavy

3. tendencia, náklonnosť na niečo: s. k egoizmu

skloniť dok. vychýliť zo zákl. polohy smerom dole: s. hlavu, zástavu;
s. šiju i pren. pokoriť sa

● nemať kde → hlavu s.;

sklonok -nku m. obyč. po predl. na, do, pred a i. koniec časového úseku: na s-u roka, storočia, zimy

sklonomer -a/-u L -e mn. -y m. odb. prístroj na meranie sklonu

skloňovanie -ia s. gram. tvorenie slovných tvarov pádovými príponami; súbor tvarov; deklinácia

skloňovať nedok. gram. meniť tvary slova pádovými príponami

// skloňovať sa priberať pádové prípony

sklopiť dok. obrátiť smerom dole: s. sedadlo;
s. zrak, oči (v rozpakoch) uhnúť pohľadom;

sklopný príd. sklápací: s-é sedadlo

sklovina -y -vín ž.

1. roztavené sklo: olovnatá s.

2. tuhé tkanivo na povrchu zubov: popraskaná s.

3. lesklá vrstva na povrchu keramiky

sklovito, sklovite prísl.;

sklovitosť -i ž.

sklovitý príd. podobný sklu: s. vzhľad, lesk;

skľúčene, skľúčeno prísl.: hľadieť s.;

skľúčenosť -i ž.

skľúčený príd. duševne ochabnutý, skormútený, sklesnutý: s. človek, s-á myseľ;

skľúčiť -i dok. spôsobiť duš. ochabnutosť, zroniť: choroba ju s-la;

nedok. skľučovať

sklz -u m.

1. skĺznutie (význ. 1 – 3), kĺzanie: s. na blate;
mať elegantný s. (na ľade)

2. odb. konštrukcia ap. na premiestňovanie materiálu al. predmetov samospádom

3. admin. nesplnenie plánovanej úlohy v požadovanom čase al. množstve: časový s., s. milión korún;

nedok. skĺzať, skĺzať sa -a

skĺznica -e -nic ž. spodná plocha lyží a saníc: umelá s., voskovať s-u

skĺznuť, skĺznuť sa -e -u -zol dok.

1. kĺzavo sa premiestniť (zhora dole), zošmyknúť sa: klobúk sa s-l z hlavy, s. do priekopy

2. (po)šmyknúť sa (na hladkej ploche): s-l sa na parkete

3. iba skĺznuť upadnúť do niečoho: s. do formalizmu;

sklzný, sklzový príd.: s-ná hrana, s-ový žľab