Význam slova "ska" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

skackať nedok. expr. poskakovať (význ. 1), skákať: s. na jednej nohe

skackavo prísl.

skackavý príd. expr. poskakujúci: s. vtáčik;

skade, expr. i skadeže zám. opyt. príslov. odkiaľ, skadiaľ: s. idete? neviem, s. to máš

skaderuka-skadenoha neskl. m. i ž. pejor. privandrovanec, pobehaj; niktoš

skadiaľ, expr. i skadiaľže zám. opyt. príslov. odkiaľ (význ. 1, 2), skade

skafander -dra L -i mn. -e m. vzduchotesný odev (kozmonautov, potápačov ap.)

nedok. skákať -če -ču

skákavo prísl.

skákavý príd.

1. kt. skáče: s. hmyz, s-á strela

2. vykonávaný skokmi: s. pohyb;

škála -y škál ž. stupnica (význ. 2), rozpätie: farebná, hlasová š., š. zvukov;

skala -y skál ž.

1. súvislý kamenný masív, bralo: strmá s., tvrdý ani s.

2. kameň (význ. 1): okrúhla s., hádzať s-y

● byť ako s. a) pevný b) necitlivý;
s-y by mohol lámať je silák;

skalica -e -líc ž. síran niekt. kovov: modrá, zelená s.

skaličiť dok. expr. zmrzačiť, dokaličiť: s. človeka, s-ené telo;

skálie -ia L -í s. hromad. veľa drobnejších skál, kamenie: hŕby s-ia na ceste

skalisko -a -lísk s., N a A jedn. i ž. zvel.

skaliť -ľ! dok.

1. urobiť kalným, zakaliť: s. vodu

2. narušiť, pokaziť: s. priateľstvo, radosť

// skaliť sa

1. stať sa kalným: víno sa s-í

2. narušiť sa, pokaziť sa: nálada sa s-la

skalka -y -liek ž.

1. zdrob. ku skala (význ. 2)

2. alpínka;

skalnatý príd. obsahujúci veľa skál: s. chodník, s-á pôda

skalnica -e -níc ž. rastlina rastúca v kamenistých pôdach, bot. Sempervivum

skalnička -y -čiek ž. alpínka

skalný

I. príd.

1. ku skala: s. útes;
s-é kresby;
s. chodník skalnatý; v odb. názvoch bližšie určuje druh: zool. orol s. Aquila chrysaetos;
bot. fialka s-á

2. expr. verný (význ. 1), vytrvalý, pevný: s. fanúšik klubu

II. skalný m. expr. vytrvalý prívrženec športu, klubu ap.

skalolezec -zca m. športovec lezúci po cvičných skalách na čas;

skalolezecký príd.;

skalolezectvo -a s. lezecká šport. disciplína

skalolezkyňa -e -kýň ž.;

skalopevne prísl.: s. veriť;

skalopevnosť -i ž.

skalopevný príd. veľmi pevný: s-é presvedčenie, s-á viera;

škálový príd.

skalp -u m. koža s vlasmi stiahnutá z hlavy porazeného nepriateľa (v min. trofej Indiánov): pren. expr. získať niečí s. poraziť ho (obyč. v športe)

skalpel -a L -i mn. -y m. chirurgický nôž

skalpovací príd. určený na skalpovanie: s. nôž

skalpovať nedok. i dok. sťahovať, stiahnuť, strhávať, strhnúť z hlavy kožu s vlasmi

skamarátiť sa -i dok. spriateliť sa (význ. 1, 2): deti sa s-li

skamenenina -y -nín, skamenelina -y -lín ž. zvyšok pravekých rastlín a živočíchov premenený na nerast

skamenieť -ie -ejú dok.

1. zmeniť sa na kameň: cement vo vlhku s-ie;
s-ená malta

2. expr. stať sa nehybným: s. od údivu;
stáť ako s-ený

skampolo -a -pol s. šport. pleteninové tričko: pestré s.

škamra -y -mier ž. hovor. karpina: vytrieť si š-y

škamrať -e -ú nedok. expr.

1. hundrať (význ. 1, 2), reptať, šomrať: š. si čosi pre seba, žalostne š.

2. prosiť (význ. 1), modlikať, drankať: š. o korunu

3. i škamriť zle, slabo horieť, mihotať, blikať, sliepňať: sviečka, žiarovka š-la

škamravo prísl. k 2, 3: š. svietiť

škamravý príd.

1. hovor. karpavý: š-é oči

2. expr. hundravý, šomravý, frflavý, dudravý

3. expr. mihotavý, blikavý, sliepňajúci: š-é svetlo, š-á žiarovka;

škandál -u L -e mn. -y m. verejné pohoršenie, verejná hanba: rodinný, politický š., vyvolať š.;
to je š.! vyjadrenie pohoršenia;

škandálik -a m. zdrob. expr.

škandalizovať nedok. hovor. verejne haniť, osočovať; vyvolávať škandál: š. partnera diskusie;
stále musí š.

škandálne, škandalózne prísl.: š. sa správať;

škandálny, škandalózny príd.: š-a scéna, situácia, š-e vystúpenie;

skandovať nedok.

1. rytmicky a dôrazne prednášať, vyvolávať: s. heslá, pokriky

2. prednášať časomernú poéziu: s. hexameter

skántriť -i dok. expr. zabiť (význ. 1), zničiť: s. človeka;
s. celý majetok

skanzen -a/-u m. múzeum vo voľnej prírode sústreďujúce ľud. materiálnu kultúru, stavby ap.;

skanzenový príd.

skapať -e -ú -tý/-ný dok.

1. zmiznúť (význ. 1, 3), stratiť sa: s-li mu peniaze, sneh s-l

2. zdochnúť, expr. zomrieť: kôň s-l, s. od hladu, s. od bolesti;
hovor. expr. celý je s-tý zničený, vysilený;

nedok. k 2 skapínať -a

škapuliar -a L -i mn. -e m.

1. obyč. súkenný amulet so zašitou modlitbou

2. cirk. časť mníšskeho rúcha zo širokého pása látky s otvorom na pretiahnutie cez hlavu;

škapuliarový príd.

škára -y škár ž. úzky otvor, štrbina; trhlina, puklina: š. v plote, medzi panelmi;
pozapchávať š-y;

skárať -a, skarhať dok. expr. potrestať, pokarhať: aby, bodaj ťa boh, parom, čert s-l preklínanie

škarediť nedok. expr. robiť škaredým, špatiť, hyzdiť: š. tvár čačkami

// škarediť sa mračiť sa, zazerať

škaredo prísl.;

škaredosť -i ž.

škaredý príd.

1. na vzhľad nepekný, špatný, mrzký, ošklivý, op. pekný: š-á tvár, š-é šaty;
hovor. Š-á streda Popolcová streda

2. expr. vzbudzujúci nepríjemný pocit, nepríjemný; zlý: š. sen, š-é počasie;
š-á rana nebezpečná

3. hovor. neslušný, hrubý: š-é slová

● expr. š. ako čert, ako noc veľmi;

skarikovať dok. urobiť karikatúru, zosmiešniť

škárka -y -rok, škárička, škáročka -y -čiek ž. zdrob.

škarnicľa -e -cieľ/-clí ž. hovor. zastaráv. papierové vrecko; škatuľa

škárovačka -y -čiek ž. murárske náradie na zatieranie škár

škárovať nedok. zatierať škáry v stene, v múre

skartácia, škartácia -ie ž. admin. vyraďovanie spisov;

skartačný, škartačný príd.: s-é predpisy

skartovať, škartovať nedok. admin. vyraďovať spisy

nedok. skášať -a

skatalogizovať dok. urobiť katalóg, zapísať do katalógu

škatuľa -e -túľ ž.

1. obal pevného tvaru, schránka: papierová, lepenková, drevená, plechová š., š. keksov

2. expr., obyč. pejor. niečo tvarom podobné tomuto obalu, napr. auto, dom ap.;

škatuľka -y -liek ž. zdrob.: zápalková š., š. cigariet

● expr. byť ako zo š-y čisto, vkusne upravený;

škatuľkovať nedok. hovor. rozdeľovať (význ. 3), zaraďovať, triediť (obyč. neprimerane, násilne): š. ľudí

škatuľkovitý príd. majúci tvar škatule

škatuľkový príd.;

škatuľôčka -y -čok ž. zdrob. expr.

škatuľový príd.: š. kondenzátor, vypínač;
š-é mlieko predávané v škatuli;

skaut -a m.

1. príslušník medzinár. mládežníckej organizácie uplatňujúcej zásady skautingu

2. hovor. skautská organizácia

3. publ. kto zisťuje situáciu, stav, možnosti ap.: prišli s-i vyhľadávajúci hokejové talenty;

skauting -u m. mládežnícke hnutie pestujúce vzťah k prírode a vychovávajúce k praktickým zručnostiam

skautka -y -tiek ž.;

skautský príd.: s. tábor, klobúk, s-á šatka

skaza -y skáz ž. záhuba, pohroma, zánik: hnať sa do s-y;
s. sveta

● expr. bodaj si s-u vzal! (mierne) preklínanie

skaziť dok. pokaziť (význ. 1 – 3): s. prístroj;
s. náladu;
s. dievča

// skaziť sa: s. sa vplyvom prostredia;
šunka sa s-la

skazonosnosť -i ž.

skazonosný príd. kniž. prinášajúci skazu, ničivý: s. vplyv, živel;

blýskať -a nedok.

1. i blýskať sa vydávať lesk, ligotať sa, lesknúť sa, blyšťať sa, žiariť, svietiť: voda sa b-a na slnku;
oči (sa) mu b-jú

2. spôsobovať lesk: b. šabľou;
b. očami i pren. prejavovať zlosť, vášeň ap.

// blýskať sa

1. neos. b-a sa ukazujú sa blesky: Nad Tatrou sa b-a sloven. štátna hymna

2. expr. vystatovačne ukazovať svoje schopnosti, vystatovať sa, honosiť sa: b. sa vedomosťami, vtipmi

● kniž. b-a sa na lepšie časy zjavujú sa náznaky zlepšenia, lepšej budúcnosti ap.

brúska -y -sok ž. stroj na (jemné) brúsenie

cháska -y -sok ž.

1. zdrob. k chasa: detská ch.

2. pejor. zberba, čeliadka, banda, háveď: naničhodná, zlodejská ch.

čiernovláska -y -sok ž. čiernovlasá žena

nedok. dotískať -a

// dotisnúť sa: reportér sa d-l k tribúne;

nedok. dotískať sa

dvojhláska -y -sok ž. lingv. spojenie 2 samohláskových prvkov v jednej slabike fungujúce ako jedna dlhá samohláska (napr. ia, ô);

hláska -y -sok ž. najmenšia jednotka zvukovej stránky jazyka;

húska -y -sok ž. zdrob.;

ískať -a nedok.

1. (prehŕňaním vlasov) hľadať (vši): í. vši

2. prehŕňať (vlasy); takto prezerať hlavu: í. vo vlasoch;
í. dieťa

klobáska -y -sok ž.

1. zdrob. ku klobása

2. klobása: lečo s k-ou

kolíska -y -sok ž.

1. lôžko pre dojča upravené na kolísanie: drevená k., uspávať dieťa v k-e

2. kniž. miesto zrodu, pôvodu: k. Slovanov bola za Karpatmi;
k. revolúcie

● od k-y (až) po hrob od narodenia do smrti;
kniž. stáť pri k-e niečoho byť svedkom vzniku

kráska -y -sok ž. krásavica: pyšná k.

láska -y -sok ž.

1. kladný citový vzťah, vrelá náklonnosť k niekomu, niečomu: materinská, rodičovská, synovská, bratská l.;
l. k blížnemu kladný, vľúdny, žičlivý, obetavý ap. vzťah k ľuďom v kresť. chápaní;
l. k vlasti, k umeniu;
nažívať v l-e, pracovať s l-ou;
expr. slepá, opičia l. nekritická, nekontrolovaná

2. náklonnosť jedného pohlavia k druhému, ľúbostný cit, ľúbosť: telesná l.;
nešťastná l. neopätovaná;
vyznávať l-u, sklamať sa v l-e;
zahorieť l-ou k niekomu zaľúbiť sa;
l. na prvý pohľad;
vydať sa, oženiť sa z l-y;
mať šťastie v l-e;
voľná l. bez manželských záväzkov;
platonická l. bez zmyselnosti

3. hovor. milovaná osoba, milenec, milenka; predmet záujmu, záľuby: prvá l., študentská l., nájsť si novú l-u;
hudba je jeho l-ou

□ mať v l-e mať rád, ľúbiť

● expr. ísť niekoho → zjesť od l-y;
→ stará l. nehrdzavie;
l. hory prenáša prekonáva všetky prekážky;
→ panská l. na zajačom chvoste (visí)

láskať (koho, čo; koho, čo čím), láskať sa (s kým, s čím) -a nedok. hladkaním, maznaním prejavovať náklonnosť: l. dieťa, l. sa s dieťaťom;
l. niekomu tvár;

lúskať -a nedok.

1. tlakom vylupovať plod, obyč. z tvrdého obalu: l. orechy, jadierka

2. vydávať pukavý, praskavý zvuk (prstami): l. prstami;

nastískať -a dok. expr. (ťažko) nasporiť: n-né peniaze

nedok. natískať -a

// natisnúť sa:

1. n-li sa do auta, do očí sa mu n-li slzy, n-lo sa tam ľudí

2. n. sa niekomu za spoločníka, do rodiny;

nedok. natískať sa

neláska -y ž. nedostatok al. opak lásky: pociťovať n-u okolia

● mať v n-e nemať rád

odpískať -a dok. pískaním oznámiť: o. odchod;
o. faul, koniec zápasu

nedok. odtískať -a

// odtisnúť sa: o-ite sa nabok!

páska -y -sok ž. úzky pruh, pásik (tkaniny, papiera ap.), stužka: lepiaca, izolačná p.;
šport. pretrhnúť cieľovú p-u i pren. dosiahnuť cieľ, dovŕšiť niečo;
magnetofónová p., p. do písacieho stroja, čierna p. na rukáve;

pískať -a nedok.

1. utvárať vys. prenikavé zvuky fúkaním do nejakej štrbiny; takto realizovať melódiu, hvízdať: vlak p-a, p. na prstoch, p. na flaute, p. (si) melódiu;
iba si tak p-a

2. (o veciach) vydávať prenikavé zvuky (obyč. nepríjemné): vietor p-a v stromoradí, dvere p-jú;
neos. p-a mu v prsiach

3. utváraním vys. prenikavého zvuku privolávať, oznamovať: p. na cvičencov;
šport. slang. p. zápas rozhodovať ho

● → tancuje, ako mu p-jú;
a → ďalej sa p-a;
tenko p. nemať sa dobre, biedne žiť;
keď → vtáčka lapajú, pekne mu p-jú;

plavovláska -y -sok ž. žena, dievča s plavými vlasmi, svetlovláska, blondín(k)a

poláskať -a dok. prejaviť city láskaním: p. dieťa

popritískať -a dok.

1. distrib. k pritískať: deti p-li uši na dvere

2. viackrát, dôkladnejšie pritisnúť: chcel by matku p., vyobjímať

postískať -a dok.

1. viackrát stisnúť, postláčať: p-l v ruke sekeru, p. chorému brucho, hostia si p-li ruky

2. expr. poobjímať, vyobjímať: p. dieťa, ženu

// postískať sa postláčať sa: ženy sa p-li, urobili miesto

nedok. potískať -a

// potisnúť sa potlačiť sa: p. sa o kúsok ďalej

prdúskať sa -a nedok. hrub.

1. vystatovať sa: čo sa p-š?

2. (zbytočne) sa namáhať: načo sa budeme s tým p.?

nedok. pretískať -a

// pretisnúť sa pretlačiť sa: p. sa cez okno;

nedok. pretískať sa

nedok. pritískať -a

// pritisnúť sa pritlačiť sa: mača sa p-lo k múru;

nedok. pritískať sa