Význam slova "sk" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 950 výsledkov (8 strán)

  • škumpa -y škúmp ž. ker al. strom rastúci v parkoch a charakteristický obsahom trieslovín, bot. Cotinus;

  • škumpový príd.

  • škuner -a L -i mn. -y m. druh rýchlej plachetnice

  • skunk -a mn. N a A -y m.

    1. šelma s čiernou srsťou vypúšťajúca neznesiteľne páchnucu tekutinu, zool. Mephitis

    2. kožušina zo skunka

  • skupáň -a m. pejor. skúpy človek: nenásytný s.;

  • skupaňa -e ž.;

  • skupánsky príd. i prísl.: skupáň s. nadávka;

  • skupánstvo -a s.

  • skupenský príd.

  • skupenstvo -a -tiev s. fyz. stav látok charakterizovaný ich tvarom a objemom: plynné, tuhé s., zmena s-a;

  • skupina -y -pín ž.

    1. viac jednotlivcov al. jednotlivostí pospolu: národnostná s., s. ľudí, s. kríkov

    2. viac jednotlivcov spätých spoločnými záujmami, kolektív: pracovná, odborná, záujmová s., s. baníkov

    3. kategória (význ. 1), trieda: s. uhľovodíkov, dusičnanov;
    biol. krvná s. súbor vlastností krvi

    mať rovnakú → krvnú s-u;

  • skupinár -a m. vedúci prac. skupiny;

  • skupinárka -y -rok ž.;

  • skupinársky príd.

  • skupinka -y -niek ž. zdrob.

  • skupinkársky príd.: s-a izolácia

  • skupinkárstvo -a s. pejor. vyčleňovanie sa skupiniek z väčšieho kolektívu: pestovať s.;

  • skupinový príd.: s. záujem, s. let;

  • skúpiť -i dok. postupne (všetko) vykúpiť, pokúpiť;

  • skúpo prísl. málo, slabo: s. odpovedať, s. ocukriť;

  • skúposť -i ž.

  • nedok. skupovať;

  • opak. skupúvať -a

  • skúpy príd.

    1. kt. nerád dáva zo svojho, op. štedrý: s. príbuzný

    2. slabý (význ. 3, 4), skromný, nevýdatný: s. úsmev, s-a úroda

    s. na slovo málovravný;

  • skúšačka -y -čiek ž. pomôcka, prístroj na meranie prítomnosti a veľkosti elektr. prúdu

  • nedok. skúšať -a

    1. k 1 – 3, k 2 i skusovať

    2. zisťovať vedomosti: s. študentov z matematiky, s. slovenčinu

    3. nacvičovať hru, skladbu ap.

  • skúsene, skúseno prísl.;

  • skúsenosť -i ž.: cenné pracovné s-i;
    výmena s-í;
    mať, získať, odovzdať s-i;
    poznať z vlastnej s-i

  • skúsený príd. majúci poznatky získané praxou; svedčiaci o tom: s. odborník;
    s-é oko, napraviť niečo s-m pohybom;

  • skúsiť -i dok.

    1. pokúsiť sa: s. rozprávať, presviedčať, čítať;
    s. po dobrom

    2. získať skúsenosti (obyč. nepriaznivé), okúsiť, zažiť: s. sklamanie, vojnu, bolesť

    3. skúškou sa presvedčiť o kvalite, vyskúšať: s. ostrosť noža;
    treba s. iné

    s. na vlastnej koži poznať niečo nepríjemné z vlastnej skúsenosti;
    s. šťastie pokúsiť sa dosiahnuť niečo nepravdepodobné;

  • skúška -y -šok ž.

    1. zisťovanie akosti, vlastnosti, vhodnosti niečoho: výkonnostná s., s. stroja, krvi, tvrdosti;
    s. odvahy, trpezlivosti;
    pripraviť oblek na s-u

    2. kontrola a hodnotenie vedomostí (v škole): maturitná, prijímacia, písomná, opravná, vodičská s.;
    podrobiť sa s-e, zložiť s-u

    3. veľká starosť, utrpenie: životná s., prejsť ťažkou s-ou

    4. prípravné predvedenie dram., hud. ap. diela: hlavná, koncertná, spevácka s.

    5. overenie výsledku, pokus: vziať pisárku na s-u

    urobiť, vykonať s-u (tvrdosti) vyskúšať;

  • skúškový príd. k 2, 3: s-é obdobie, ovzdušie

  • skusmo prísl. na skúšku, pokusne: s. sa dotknúť, opýtať

  • skusmý príd. založený na zisťovaní pokusmi, náhodný: s-á kontrola náhodná;

  • skúšobňa -e ž.

    1. miestnosť, budova ap. na skúšanie: s. šiat, motorov

    2. inštitúcia, podnik poverený skúšaním: s. drahých kovov

  • skúšobne prísl.: s. začať prevádzku

  • skúšobníctvo -a s. tech. odbor zaoberajúci sa overovaním vlastností materiálov a výrobkov

  • skúšobný príd. vzťahujúci sa na skúšku (význ. 1, 2, 5), na (pre)skúšanie: s. čas, s-á komisia;
    s. ústav, s-á prevádzka;
    s. program, výtlačok, s-á strela

    byť s-ým kameňom kritériom hodnotenia;

  • skusy -ov m. pomn. iba v spoj. ísť, prísť na s. ísť, prísť zisťovať, skúmať, pátrať

  • škuta -y škút ž. hovor.

    1. škutina

    2. psica

  • skúter -tra L -i mn. -e m. jednostopové motor. vozidlo s malými kolesami a s karosériou: malý s.;
    vodný s. vozidlo podobné skútru slúžiace na pohyb po vode;

  • škutina -y -tín obyč. mn. ž. tvrdá srsť zvierat (najmä svine, diviaka);

  • škutinatý príd. podobný škutine; majúci škutiny: š-á tráva;
    š. chlapec

  • škutinka -y -niek ž. zdrob. expr.

  • skutkový príd. skutočný (význ. 1), faktický: práv. s-á podstata

  • skutočne

    I. prísl. vskutku, naozaj: to sa s. stalo

    II. čast. vyj. istotu o platnosti výrazu, výpovede: s. neviem, pochybujem

  • skutočnosť -i ž.

    1. objektívne jestvujúci jav, fakt, realita: známa, holá, sociálna s.;
    tlak s-i, zakrývať s.;
    filoz. objektívna s.

    2. odb. naozajstný stav vecí: zistenie, stvárnenie, opis s-i

    v s-i skutočne, fakticky

  • skutočný príd.

    1. naozaj jestvujúci, reálny: s. príbeh, s-á láska, s-é nadšenie

    2. majúci predpokladané vlastnosti v pravej miere, pravý: s. záujem, zážitok;
    s. skvost;

  • skutok -tku m.

    1. niečo uskutočnené, čin: dobrý, zlý, nerozvážny, hrdinský s.;
    dokázať s-om

    2. kniž. skutočnosť, fakt: plán sa stal s-om;

  • skútrový príd.

  • nedok. skúvať -a

  • skuvíňať -a nedok. expr. skučať, kvíliť: pes, vietor, stroj s-a

  • skvalitniť dok. urobiť kvalitnejším, kvalitným: s. výrobky, robotu;

  • nedok. skvalitňovať

    // skvalitniť sa: doprava sa s-la;

  • nedok. skvalitňovať sa

  • skvapalniť dok. premeniť na kvapalinu: s. plyn;

  • nedok. skvapalňovať

  • škvara -y ž. spečené kusy popola: š. z čierneho uhlia;
    posypať chodník š-ou;

  • škvarenina -y ž. praženica

  • skváriť -i dok. expr. zničiť (význ. 1, 2), utrápiť: choroba ho s-la, zima s-i kvety

  • škvariť nedok.

    1. pražiť (význ. 1): š. mäso, vajcia

    2. vysokým teplom rozpúšťať, roztápať: š. slaninu, masť;

    // škvariť sa

    1. pražiť sa (význ. 1): mäso sa š-í

    2. roztápať sa pôsobením vysokého tepla: maslo sa š-í

    3. expr. opaľovať sa, pražiť sa: š. sa na slnku

  • škvarka -y -riek ž.

    1. zvyšok slaniny po vypražení, oškvarok: halušky so š-ami;

    2. expr. (veľmi) malý kúsok niečoho: š. zeme;

  • škvarkový príd.;

  • škvarobetón -u m. škvarový betón;

  • škvarobetónový príd.: š-é tvárnice

  • škvaročka -y -čiek, škvarôčka -y -čok ž. zdrob.

  • škvarový príd.: š. betón, š-é ihrisko

  • skvasiť dok.

    1. podľahnúť kvaseniu, vykvasiť: ovocie s-í na kašu

    2. dať skvasiť, zakvasiť: s. kapustu, ovocie

  • skvele, skvelo prísl.: s. spracovaný námet, vyzerať s.;

  • skvelosť -i ž.

  • skvelý príd.

    1. nádherný (význ. 1, 2), prepychový: s-é šaty, s. hotel

    2. znamenitý, vynikajúci: s. spoločník, príklad;
    expr. s-é! prejav obdivu al. uznania;

  • skvieť sa -ie -ejú nedok. kniž.

    1. ligotať sa, žiariť, svietiť: s. sa ako slnce, rosa sa s-ie v tráve

    2. byť nápadný, vynikať: s. sa čistotou

  • skvost -u mn. I -tmi m.

    1. šperk, klenot: zlatý s., ozdobiť sa s-mi

    2. kniž. výnimočné umel. dielo, vzácna vec: literárny, hudobný, stavebný s.;
    expr. on je naozajstný s. vzácny človek;

  • skvostne prísl.

  • skvostný príd.

    1. pren. nádherný, veľmi cenný: s-é šaty, s. nábytok

    2. expr. znamenitý: s. človek;

  • škvrčať -í -ia nedok.

    1. vydávať zvuk pri škvarení, pri styku rozhorúčenej veci s vodou ap.: masť š-í

    2. škŕkať (význ. 1), škvŕkať: neos. v žalúdku mu š-í

  • škvŕkať -a nedok. škŕkať (význ. 1), škvrčať: neos. š-a mu v bruchu

  • škvrna -y -vŕn ž.

    1. zašpinené miesto, fľak: atramentová, krvavá, mastná š.;

    2. nepravidelná plocha odlišujúca sa farebne ap. od okolia: tmavá š. na filme, š-y na tele;
    astron. slnečné š-y;
    anat. žltá š. miesto najostrejšieho videnia v oku;

    škvŕňa -aťa -at s. hovor. expr. dieťa

  • škvrnito prísl.;

  • škvrnitosť -i ž.: biol. š. listov choroba rastlín

  • škvrnitý príd. pokrytý škvrnami: š-é listy;
    v odb. názvoch bližšie určuje druh: lek. š. týfus;
    zool. leopard š.;

  • škvrnivka -y ž. škvrnitý týfus: epidémia š-y

  • škvrnka -y -niek ž. zdrob.

  • škvrnový príd.;

  • skydnúť sa -e -ú -dol dok. expr. zvaliť sa (význ. 2, 3), spadnúť: s. sa na zem, s. sa z rebríka

  • skynožiť dok. expr. zničiť (význ. 1), zhubiť: s. majetok, s-ený dom

  • skypriť dok. urobiť kyprým: s. záhradu, pôdu;

  • nedok. skyprovať

  • skysnúť -e -ú -sol dok. kysnutím zmeniť kvalitu (vplyvom kvasenia): mlieko s-lo;
    s-té víno

  • skyva -y skýv ž. kniž. obyč. v spoj. s. chleba krajec: ísť za s-ou chleba za zárobkom

  • agropodnikateľský príd.

  • bádateľský príd.;

    bádateľsky prísl.

  • belošský príd.

  • bírešský príd.

  • božský príd.

    1. vzťahujúci sa na Boha, Boží: tri b-é osoby;
    Kristova b-á prirodzenosť;
    b-á vôľa, moc

    2. určený Bohu: b-á úcta

    3. expr. vznešený, velebný: b-á hudba

    4. expr. výborný, skvelý, príjemný: b. nápoj, b. pocit;

    božsky prísl.

  • brusičský príd.

  • buditeľský príd.: b-á činnosť

  • budovateľský príd.: b-é úsilie, b. program

  • buričský príd.: b-é reči, b-á povaha;

    buričsky prísl.: správa sa b.;

  • čakateľský príd.

  • černošský príd.: č-é tance, č-é umenie

  • cestovateľský príd.: c-á vášeň

  • chovateľský príd.: ch. krúžok, ch-á stanica;

  • činiteľský príd.: lingv. č-é mená s význ. činiteľa (napr. prekladateľ, opravár)

  • čitateľský príd.: č. krúžok, č-é vydanie knihy;

  • cvičiteľský príd.: c. zbor

  • dedičský príd.: d-é právo;
    d. vzťah;

  • divošský príd.: d-é obyčaje;

  • dláždičský príd.: d-é práce

  • dobyvateľský príd.: d-á výprava;

    dobyvateľsky prísl.

  • dodávateľský príd.: d-á organizácia;

    dodávateľsky prísl.

  • dojičský príd.: d-é náčinie

  • dopisovateľský príd.

  • dorábateľský príd.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: imace, fiab, it, ztx, ã tr, faopy, fsc, hyl, tka, oblá, sag, cu, , rxp, hzl
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV