Význam slova "seň" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

sen sna mn. L v snoch/v snách m.

1. predstavy a deje prežité v spánku: mať pekný, zlý s., veriť snom

2. túžobné želanie; ilúzia, vidina: uskutočňovať svoj (životný) s.;
mať veľké, smelé sny;
s. o šťastí

3. spánok: budiť sa zo sna, premáhať s.

4. kniž. niečo krásne, lež nestále: s. prvej lásky

● chodiť ako vo sne nevšímať si okolie;
spať, snívať večný s. byť mŕtvy;

senát -u m.

1. zbor sudcov: s. medzinárodného súdu

2. polit. v niekt. štátoch jedna zo snemovní: S. Českej republiky, S. USA

3. škol. akademický s. vysokoškolská rada

4. hist. starorím. štátna rada;

senátny príd.: s-e voľby, s. sudca

senátor -a m. člen senátu: americkí, českí s-i;
hist. rímsky s.;

senátorka -y -riek ž.

1. členka senátu

2. hovor. manželka senátora;

senátorský príd.: s. mandát;

senátorstvo -a s. hodnosť senátora

senáž -e ž. kvasením konzervovaná zvädnutá tráva

senážovať nedok. i dok. robiť senáž

sendvič -a m. valcovitý biely chlieb; obložený krajček takéhoto chleba;

sendvičovač -a mn. -e m. neživ. el. spotrebič na prípravu teplých sendvičov

sendvičový príd.

senilita -y ž. senilnosť, stareckosť

senilne prísl.: s. rozprávať;

senilnosť -i ž.

senilný príd. telesne a duševne slabý, zostarnutý, starecký: s. človek;

senior [-n-] -a m.

1. starší z dvoch mužov rovnakého mena, op. junior

2. športovec star. vekovej kategórie, op. junior

3. najstarší člen v istej spoločnosti

4. cirk. duchovný na čele seniorátu;

seniorát -u m.

1. hist. za feud. dedičné právo najstaršieho syna

2. cirk. správny obvod v ev. cirkvi;

seniorátny, seniorálny príd. k 2: s. dozorca, konvent

seniorka -y -riek ž.;

seniorský príd.: s. úrad, s-é právo, s. rekord;

seniorstvo -a s. cirk. hodnosť seniora

šenk -u m. hovor. zastaráv.

1. hostinec, krčma

2. výčapný pult

šenkár -a m. hovor. zastaráv. výčapník, krčmár;

šenkárka -y -rok ž.;

šenkársky príd. i prísl.

šenkovať nedok. hovor. zastaráv. nalievať (význ. 3), čapovať

senník -a m. miesto na uskladnenie sena

senný príd.: s. voz;
lek. s-á nádcha vyvolaná alergiou na trávový peľ;

seno -a sien s.

1. usušená tráva použ. na kŕmenie: kopa, otiepka s-a;
sušiť, obracať, hrabať s.

2. obyč. mn. hovor. práce pri kosení a zvážaní sena: ísť na s-á;

sentencia -ie ž. kniž. úsporne vyslovená pravda majúca všeob. platnosť, výrok: duchaplná s., vysloviť s-iu

sentimentalita -y ž. sentimentálnosť: falošná s., zbaviť sa s-y

sentimentálne prísl.: hovoriť s-e;

sentimentálnosť -i ž.

sentimentálny príd.

1. poddávajúci sa citom, precitlivený: s. človek

2. clivý, smutný: s-a báseň, nálada;

senzácia -ie ž.

1. veľký rozruch vo verejnosti, prekvapenie: vyvolať s-iu

2. udalosť vyvolávajúca rozruch: zápas bol naozajstnou s-ou;
hovor. to je s.! to je skvelé!

senzačne prísl.;

senzačnosť -i ž.

senzačný príd.

1. vyvolávajúci senzáciu, veľmi vzrušujúci: s-á správa, s. výkon

2. hovor. expr. výborný, skvelý: s. chlapec;

senzibil -a mn. -i m. kniž. senzibilný človek

senzibilita -y ž. citlivosť, vnímavosť

senzibilný príd. kniž. senzitívny; schopný zmyslového vnímania: s. človek, s. nerv

senzitívne prísl.: reagovať s.;

senzitívnosť -i ž.

senzitívny príd. kniž. al. odb. veľmi citlivý, citový, senzibilný: s. umelec;
lek. s. nerv vedúci podnet do nervového centra;
filoz. zmyslový: s-e poznanie;

senzor -a m. elektrotech. citlivý prvok prístroja, mechanizmu, snímač;

senzorický príd. odb. zmyslový: s. nerv

senzorový príd.

senzualita -y ž. kniž. zmyslovosť

báseň -sne ž. slovesný umel. výtvor, obyč. vo veršoch: lyrická, epická b.;
b. v próze;
písať, recitovať b-e;
symfonická b. orchestrálna skladba s vymedzeným (lit., filoz. ap.) námetom

● expr. to je priam, hotová b. je to krásne, dokonalé

seč -i ž. kniž. boj (sečnými zbraňami): vojnová, krvavá seč;
voj. konečná fáza útočného boja

sečka -y ž. nadrobno narezaný krm pre dobytok: drobná s., rezať s-u;

sečkovica -e -víc ž. stroj na rezanie sečky

sečkový príd.: s. kôš

● expr. je to (ako) s. neusporiadané, rozhádzané

sečnica -e -níc ž. geom. priamka spájajúca dva body krivky

sečný príd.

1. slúžiaci na sekanie: s-á zbraň

2. spôsobený seknutím: s-á rana, s. úder

úsečka -y -čiek ž. geom. časť priamky ohraničená dvoma bodmi

úsečne prísl.;

úsečnosť -i ž.

úsečný príd.

1. stručný, krátky: ú-é vety, ú. povel

2. odmeraný (význ. 2), chladný: ú. tón;