Význam slova "sať" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 1050 výsledkov (9 strán)
-
sať -je -jú nedok.
1. vstrebávať vlhkosť, vlahu, vpíjať: uterák s-je vodu, tričko s-je pot
2. vhodnejšie cicať, vyciciavať, cucať: včely s-jú šťavu cicajú
-
šat -u iba jedn. m. kniž. šaty (význ. 1, 2), rúcho
-
satan -a mn. -y m. neživ. jedovatá hríbovitá huba, bot. hríb satanský Boletus satanus
-
satan, satanáš -a m. živ. nadprirodzená zlá bytosť, čert, diabol;
-
satanista -u m. stúpenec satanizmu;
-
satanistický príd.: s-á sekta
-
satanistka -y -tiek ž.;
-
satanizmus -mu m. hnutie vyznávajúce kult satana ako stelesnenia zla, sily a neobmedzenej moci;
-
satanský, satanášsky príd.: zlý, nenávistný: s. smiech;
satansky, satanášsky prísl.;
-
satelit -a m.
1. družica, obežnica: umelé s-y, s-y Jupitera
2. hovor. satelitná stanica
3. publ. štát v područí silnejšieho štátu;
-
satelitný príd.: s-á anténa prijímajúca signál cez družicu;
s-é vysielanie cez satelit;
s-á stanica vysielajúca cez satelit;
s. štát;
s-é mestá závislé od centrálneho mesta -
satén -u m. látka s lesklým hladkým povrchom;
-
saténový príd.: s-á podšívka
-
opak. šatievať -a
-
satira -y -tír ž.
1. ostrý výsmech: útočná, politická s.
2. umel. dielo kritizujúce nedostatky spoločnosti: javisková, výtvarná s., ostrie s-y;
-
satirička -y -čiek ž.
-
satirickosť -i ž.
-
satirický príd.: s-á poznámka, s-á pieseň;
satiricky prísl.;
-
satirik -a mn. -ci m. tvorca satirických diel;
-
satisfakcia -ie ž. kniž. zadosťučinenie: dostať, žiadať s-iu
-
šatiť nedok. starať sa o ošatenie, obliekať: š. rodinu, deti;
dobre sa š. -
šatka -y -tiek ž.
1. kus látky na prikrývanie hlavy, krku al. pliec: hodvábna, vlnená š., uviazať si š-u;
skautská š. znak príslušnosti ku skautskej organizácii2. zried. vreckovka: utrieť sa š-ou;
-
šatkový príd.: š. vzor;
-
šatky -tiek, šatočky -čiek, šatôčky -čok ž. pomn. zdrob.
-
šatňa -e ž.
1. miestnosť al. jej časť na odkladanie šiat: divadelná š.;
dať si kabát do š-e2. miestnosť na prezliekanie do div. kostýmov, šport. úborov ap.: herecká š.;
publ. gól do š-e vstrelený tesne pred odchodom hráčov do šatne; -
šatniar -a m. kto má na starosti šatňu: divadelný š., byť (v kine) š-om;
-
šatniarka -y -rok ž.
-
šatník -a m.
1. skriňa, miestnosť na uschovávanie šiat: uložiť si kabát do š-a
-
šatňový príd.
-
šatôčka -y -čok ž.
1. zdrob. k šatka
-
šatôčkový príd.
-
šatstvo -a s. hromad. rozlič. druhy oblečenia: letné, zimné š., vrchné š.
-
saturácia -ie ž.
1. chem. nasýtenie roztoku
2. cukrovar. čistenie surovej repnej šťavy
3. kniž. saturovanie: s. trhu výrobkami;
-
saturačný príd. k 1, 2: s. kal, s-á stanica
-
saturovať nedok. i dok. kniž. nasycovať, nasýtiť (význ. 2); plne uspokojovať, uspokojiť: s. trh výrobkami, s-nie potrieb obyvateľstva
-
šaty šiat ž. pomn.
1. vrchné oblečenie, odev: ženské, detské š.;
pracovné, večerné š., hodvábne, vlnené š., dať si ušiť š.;
látka na š.2. jednodielne žen. oblečenie
● š. robia človeka človeka posudzujú podľa oblečenia;
-
satyr -a mn. -ovia m. mytol. ľudská bytosť so zvieracími znakmi;
-
satyrský príd.: s-á tvár, s. úškľabok
-
báť sa bojí boja nedok.
1. mať pocit strachu, ohrozenia, ľakať sa; nemať odvahu: dieťa sa (ma) b-í;
b-í sa ostať sama;
neboj sa, nič sa ti nestane2. mať pocit strachu, že sa niečo (ne)stane, obávať sa: b-m sa, že sa nedožije zajtrajška;
b-m sa, či ťa nájdem doma3. mať obavu, starosť, úzkosť o niečo, na čom nám záleží, al. z niečoho, čo si neželáme, strachovať sa, obávať sa: b. sa o dieťa, o chorú matku;
b-m sa, že spadnem, aby som nespadol● kto sa b-í, nesmie do lesa/neobstojí
-
besnieť, besnieť sa -ie -ejú, besniť, besniť sa nedok. expr. zúriť (význ. 3), vyčíňať, vystrájať; šalieť: víchor b-ie;
vojna b-ela;
ľudia (sa) b-ili;
opozičná tlač b-í -
bežkovať, bežkovať sa nedok. hovor. behať, pohybovať sa na bežkách: išli (sa) b.
-
bicyklovať sa nedok. voziť sa na bicykli
-
bifľovať sa nedok. hovor. expr. mechanicky sa učiť naspamäť
-
blížiť sa -i nedok.
1. dostávať sa bližšie (v priestore, čase, kvantite), približovať sa: čln, dážď sa b-i;
b. sa k cieľu;
b. sa k miliónu;
b. sa k šesťdesiatke;
neos. b-lo sa k večeru2. byť v blízkosti, blízko: stanica, cieľ sa b-i;
Vianoce sa b-ia;
b-i sa polnoc čoskoro nastane3. byť niečomu blízky (vlastnosťami), približovať sa: novela sa rozmermi b-i románu;
b. sa pravde -
blyšťať sa -í -ia -šť/-i! nedok. ligotať sa, lesknúť sa, blýskať sa: voda sa b-í;
oči, zuby sa mu b-ia● nie je všetko zlato, čo sa b-í pekný výzor ešte nepredstavuje skutočné hodnoty
-
bračekovať sa nedok. hovor. oslovovať sa slovom braček;
bratať sa: stále sa b-jú -
bridiť sa nedok. protiviť sa, hnusiť sa, oškliviť sa: b-í sa mu jedlo, b-í sa mu počúvať to
-
brieždiť sa -i neos. nedok. svitať, rozvidnievať sa: vstávať pred b-ením, na b-ení;
-
bŕľať sa -a nedok. expr. prehrabávať sa, premŕvať sa, kutrať (sa): b. sa v priečinku, v spisoch
-
chamtiť, chamtiť sa nedok. pejor. hrabať pre seba, pachtiť (sa): ch. (sa) po peniazoch, za slávou
-
nedok. chápať sa
-
chichotať sa -ce -cú -cúc/-tajúc nedok. expr. smiať sa samopašným, vysoko znejúcim drobným smiechom (obyč. o ženách a deťoch): dievčence sa ch-li
-
opak. chladievať sa
-
chlapiť sa nedok.
1. držať sa chlapsky, usilovať sa: ch-l sa pri práci
2. vychvaľovať sa, vystatovať sa: darmo sa ch-í;
ch-li sa, že vyhrajú -
chlpatiť sa nedok. vytvárať na povrchu chlpy: ch-enie vlákna, papiera
-
chovať sa nedok., vhodnejšie správať sa; prejavovať sa, pôsobiť: ch. sa zle, neprístojne, prívetivo správať sa;
nevie sa ch. správať sa -
chúliť sa -i -ľ! nedok.
1. krčiť sa (význ. 3), túliť sa, pritláčať sa: ch. sa v kúte, vtáča sa ch-lo v dlani
-
chumeliť sa iba 3. os. nedok. husto, v chumľoch padať; valiť sa: sneh sa ch-í;
prach, hmla, dym sa ch-í;
neos. i chumeliť: vonku (sa) ch-í; -
chvastať sa -ce/-tá -cú/-tajú -ci/-taj! nedok. vychvaľovať sa, vystatovať sa, pýšiť sa: ch. sa postavením, úspechmi;
ch-l sa, že vyhrá; -
opak. chvastávať sa -a
-
chvieť sa chveje chvejú nedok.
1. jemne sa triasť; kmitať, vibrovať: hlas sa mu ch-e, ch-e sa od rozčúlenia;
ch-nie vzduchu2. obávať sa, báť sa: ch. sa o majetok, o svoju bezpečnosť
● ch. sa (od strachu, zimy) ako osika
-
opak. chystávať sa
-
nedok. chytať sa
-
clivieť sa -ie nedok. neos. so smútkom túžiť, cnieť sa: c-ie sa mu za rodinou
-
cnieť sa cnie sa nedok. neos. byť smutno, clivo: cnie sa mu za rodinou, po rodine;
necnie sa ti? -
dariť sa iba 3. os. nedok.
1. (o činnosti al. jej výsledku) úspešne pokračovať, mať úspech: všetko sa mu d-í;
neos. v robote sa mu (ne)d-í2. (o rastlinách, o zvieratách) dobre sa rozvíjať, prospievať: pšenica sa d-í v nížinách;
neos. dobytku sa dobre d-í na horských pasienkoch -
nedok. k 1 – 3 dávať sa
// dať si hovor.
1. objednať si, vziať si (na jedenie, pitie ap.): d. si na obed sviečkovicu;
čo si dáte na pitie?2. dohovoriť sa, dohodnúť sa; určiť si: d. si stretnutie pred hotelom
3. prijať ako povinnosť, úlohu, riešenie; uložiť si: d. si námahu s čítaním starého textu, d. si záležať na oblečení, d. si za úlohu cvičiť
-
degenerovať, degenerovať sa nedok. i dok. podliehať, podľahnúť degenerácii: postihnuté bunky d-jú a odumrú;
d-ná morálka úpadková -
diať sa deje sa dejú sa iba 3. os. nedok. uskutočňovať sa, odohrávať sa, prebiehať: čo sa d-e vo svete? čosi sa s ním d-e;
d-e sa mu krivda robí sa● nech sa d-e čokoľvek v každom prípade
-
dívať sa -a nedok.
1. pozerať, hľadieť: d. sa von oblokom, pred seba, do očí niekomu, po poli, d. sa na dieťa
2. brať do úvahy, všímať si: d. sa na ľudské hodnoty, nie na peniaze
3. hodnotiť, posudzovať: d. sa na vec historicky, s odstupom, d. sa na svet ako na celok
● → pozerať sa
-
diviť sa nedok. čudovať sa: d-í sa, že je neskoro;
vôbec sa mu ned-m;
niet sa čo d., že ...● div sa, čuduj sa svete ako vsuvka má význ. predstav(te) si!
-
dĺžiť sa -i nedok. stávať sa dlhším, dlhým, predlžovať sa, op. krátiť sa: dni sa na jar d-ia
-
dmúť sa -e -ú nedok. kniž. vzdúvať sa, vypínať sa, dvíhať sa: otcova hruď sa dme hrdosťou
-
nedok. k 2 dobíjať sa
-
dohadovať sa nedok.
1. hádať sa, škriepiť sa, vadiť sa, prieť sa: deti sa d-jú o hračku;
d. sa so susedou2. hádať (význ. 1), tušiť, domýšľať sa: nevie určite, len sa d-je
-
nedok. dohodovať sa
-
nedok. dohovárať sa -a
-
dohrnúť sa -ie -ú dok. expr. s hrmotom prísť, obyč. vo veľkom množstve: žiaci sa d-li na dvor;
d-l sa ako veľká voda -
nedok. dojednávať sa
-
dokmásať -še -šu dok. expr. dotrhať, došklbať: d. si šaty;
d-ný smrek -
dokrivkať, dokrivkať sa dok. expr. krívajúc prísť: d. (sa) k posteli
-
dokyvkať sa dok. expr. kývajúc sa prísť: starec sa d-l k domu
-
nedok. domáhať sa -a: d. sa svojho žiadať svoje
-
domnievať sa -a nedok. nazdávať sa, myslieť (si) (význ. 5), mieniť, predpokladať: mylne sa d-l, že ju poznal
-
domôcť sa -môže -môžu -môž! -mohol dok. s úsilím, s námahou dosiahnuť: d. sa uznania, výsledkov;
-
domotkať sa dok. expr. domotať sa (význ. 2), dotackať sa: unavený sa d-l domov
-
nedok. domýšľať sa, domýšľať si
-
nedok. donášať sa
// doniesť si nadobudnúť, získať vlastnosť, chorobu ap., priniesť si: vlastenectvo si d-l z domu;
z vojny si d-l ťažké zranenie utrpel; -
dopátrať sa -a dok. pátraním sa dozvedieť, zistiť: d. sa pravdy;
d. sa, v čom je podstata -
nedok. dopekať sa
-
dopísať -še -šu dok.
1. skončiť písanie; prestať písať: d. knihu, úlohu;
už som d-l -
dopraskať, dopraskať sa dok. popraskať, popukať, dopukať: d-né steny
-
nedok. doprosovať sa
-
dopukať, dopukať sa dok. popraskať, popukať, dopraskať: ruky (sa) mi d-li, d-ná zem
-
nedok. dopúšťať sa
-
dopýtať sa -a dok. pýtaním sa dozvedieť: d. sa, kde niekto býva, d. sa niekoho na cestu;
-
nedok. dopytovať sa
-
dorichtovať sa dok. hovor. expr. doriadiť sa: na zábave sa d-l opil sa
-
dorozumieť sa -ie -ejú dok.
1. rečou docieliť dohodu, dohodnúť sa, dohovoriť sa: d-me sa s ním vo všetkom
2. dohovoriť sa (cudzím jazykom): už sa d-ie po anglicky;
-
nedok. dorozumievať sa -a
-
dorútiť sa -i dok. expr. prihnať sa, dohrnúť sa: d-la sa búrka
-
nedok. doškoľovať sa
-
nedok. k 1 – 4, 6, 7 dostávať sa
-
dostaviť sa dok.
1. prísť z (úr.) povinnosti: d-vte sa na miestny úrad
2. kniž. nastať, prísť: čoskoro sa d-li mrazy, následky choroby;
-
nedok. dostavovať sa
-
doštverať sa dok. expr. namáhavo prísť, dovliecť sa: d. sa s ťažkým nákladom