Význam slova "saň" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 1064 výsledkov (9 strán)
-
sanácia -ie ž.
1. kniž. náprava neželateľných, nezdravých pomerov, podmienok, prostredia ap., ozdravovanie, ozdravenie: s. pôdy, lesa
2. stav. stavebná úprava al. oprava: s. predajne, objektu
3. ekon. zlepšovanie, zlepšenie fin. stavu: s. podniku
4. lek. uzdravovanie, uzdravenie: s. chrupu, zlomeniny;
-
sanačný príd.: s. plán, s-á pôžička;
s. prostriedok -
sanatórium -ia D a L -iu s. inštitúcia na liečenie istých chorôb, liečebňa, ozdravovňa: detské s., s. pre deti s chybami zraku;
-
sanatórny príd.: s-a liečba
-
šanca -e mn. D -iam L -iach ž. hovor. príležitosť na úspech: životná š.;
(ne)mať š-u (š-e), byť bez š-í -
sandál -a L -i obyč. mn. -e -ov m. ľahká obuv (z remienkov ap.): nosiť s-e naboso;
-
sandálik -a m. zdrob.
-
sandálový príd.: s. remienok;
-
sane -í ž. pomn.
1. vozidlo pohybujúce sa po snehu kĺzaním: drevené, detské s.
2. tech. súčasť stroja, ktorou sa posúvajú obrábané predmety: regulačné s.
● ide to ako v lete na s-iach zle;
-
sangvinička -y -čiek ž.;
-
sangvinickosť -i ž.
-
sangvinický príd.: s. typ, s-á povaha;
sangvinicky prísl.;
-
sangvinik -a mn. -ci m. prchký, výbušný človek (ako povahový typ);
-
sanica -e -níc ž.
1. zasnežený terén na sánkovanie: klzká, hladká s.
2. sánkovanie, sánkovačka: dobrá s., tešiť sa s-i
-
sanitácia -ie ž. činnosť, kt. cieľom je zabezpečiť hygienické podmienky;
-
sanitačný príd.: s. deň v kt. sa robia hygienické úpravy
-
sanitár [-n-] -a m.
1. vojak v zdrav. službe, ošetrovateľ: pomoc s-ov
2. hovor. pomocný zdrav. pracovník;
-
sanitárka -y -rok ž.;
-
sanitárny [-an-] príd. sanitný, zdravotnícky: s. vlak, vozeň
-
sanitársky príd.
-
sanitka [-n-] -y -tiek ž. hovor. sanitné auto: úrazová s.;
zavolať s-u -
sanitný [-an-] príd. zdravotnícky: s-á služba, s-é auto, s. materiál, vlak, s. dôstojník
-
sánka -y -nok ž. dolná čeľusť: hýbať s-ou
-
sánkarka -y -riek ž.;
-
sánkarský príd.: s-á trať, s-é preteky;
-
sánkarstvo -a s. šport. sánkovanie
-
sankcia -ie ž.
1. kniž. schválenie, potvrdenie: s. zákona, zmluvy
2. obyč. mn. trest, pokuta: trestné s-ie, materiálne s-ie, stíhať s-iami;
-
sankcionovať nedok. i dok. kniž. al. odb.
1. schvaľovať, schváliť, potvrdzovať, potvrdiť: s. uznesenie, zákon, zmluvu
2. uplatňovať, uplatniť postih za porušenie (právnej) normy, zmluvy ap.: s. nedodržanie lehoty
-
sankčný príd.: s-é ustanovenia
-
sánkovačka -y -čiek ž. hovor. sánkovanie, sanica
-
sánkovanie -ia s. jazda na sánkach, sánkarstvo: športové, rekreačné s., preteky v s-í
-
sánky -nok ž. pomn.
1. (menšie) sane: spúšťať sa na s-ach
2. tech. súčiastka na posúvanie obrábaných predmetov;
-
sánočky -čiek ž. pomn. zdrob.
-
šanovať nedok. hovor.
1. dávať na niečo pozor, chrániť; šetriť: š. si rodičov;
musíš sa š. -
šanovlivo prísl.;
-
šanovlivosť -i ž.
-
saňový príd.: s-é kovanie
-
sanskrt, sanskrit -u m. staroindický spis. jazyk, neskôr náb. a lit. jazyk v Indii
-
šansón [-zó- i -só-] -u m. kabaretná al. náladová pieseň: skladateľ š-ov;
zaspievať š.; -
šansonier [-zo-], šansoniér [-zoňi-ér, -soňi-ér] -a m. spevák šansónov;
-
šansonierka, šansoniérka -y -rok ž.;
-
šansoniersky, šansoniérsky príd. i prísl.
-
šansónový príd.: š. spevák
-
šanta -y šánt obyč. mn. ž. hovor. samopašný kúsok, nezbeda, šibalstvo: robiť, vystrájať š-y
-
santal -u m. východoindický strom, bot. Santalum;
drevo tohto stromu; -
santalový príd.: voňavé s-é drevo, s. olej
-
opak. šantievať -a
-
šantiť -nť/-i! nedok. vystrájať samopašné kúsky, nezbedy: deti š-ia;
š. po byte;
veselo š.; -
šantivo prísl.: š. poskakovať;
-
šantivosť -i ž.
-
šantivý príd. samopašný, nezbedný: š-é deti;
š. pes;
š. vietor; -
šantung -u m. hodvábna al. vlnená tkanina z nití nerovnakej hrúbky;
-
šantungový príd.: š. kostým
-
báť sa bojí boja nedok.
1. mať pocit strachu, ohrozenia, ľakať sa; nemať odvahu: dieťa sa (ma) b-í;
b-í sa ostať sama;
neboj sa, nič sa ti nestane2. mať pocit strachu, že sa niečo (ne)stane, obávať sa: b-m sa, že sa nedožije zajtrajška;
b-m sa, či ťa nájdem doma3. mať obavu, starosť, úzkosť o niečo, na čom nám záleží, al. z niečoho, čo si neželáme, strachovať sa, obávať sa: b. sa o dieťa, o chorú matku;
b-m sa, že spadnem, aby som nespadol● kto sa b-í, nesmie do lesa/neobstojí
-
besnieť, besnieť sa -ie -ejú, besniť, besniť sa nedok. expr. zúriť (význ. 3), vyčíňať, vystrájať; šalieť: víchor b-ie;
vojna b-ela;
ľudia (sa) b-ili;
opozičná tlač b-í -
bežkovať, bežkovať sa nedok. hovor. behať, pohybovať sa na bežkách: išli (sa) b.
-
bicyklovať sa nedok. voziť sa na bicykli
-
bifľovať sa nedok. hovor. expr. mechanicky sa učiť naspamäť
-
blížiť sa -i nedok.
1. dostávať sa bližšie (v priestore, čase, kvantite), približovať sa: čln, dážď sa b-i;
b. sa k cieľu;
b. sa k miliónu;
b. sa k šesťdesiatke;
neos. b-lo sa k večeru2. byť v blízkosti, blízko: stanica, cieľ sa b-i;
Vianoce sa b-ia;
b-i sa polnoc čoskoro nastane3. byť niečomu blízky (vlastnosťami), približovať sa: novela sa rozmermi b-i románu;
b. sa pravde -
blyšťať sa -í -ia -šť/-i! nedok. ligotať sa, lesknúť sa, blýskať sa: voda sa b-í;
oči, zuby sa mu b-ia● nie je všetko zlato, čo sa b-í pekný výzor ešte nepredstavuje skutočné hodnoty
-
bračekovať sa nedok. hovor. oslovovať sa slovom braček;
bratať sa: stále sa b-jú -
bridiť sa nedok. protiviť sa, hnusiť sa, oškliviť sa: b-í sa mu jedlo, b-í sa mu počúvať to
-
brieždiť sa -i neos. nedok. svitať, rozvidnievať sa: vstávať pred b-ením, na b-ení;
-
bŕľať sa -a nedok. expr. prehrabávať sa, premŕvať sa, kutrať (sa): b. sa v priečinku, v spisoch
-
chamtiť, chamtiť sa nedok. pejor. hrabať pre seba, pachtiť (sa): ch. (sa) po peniazoch, za slávou
-
nedok. chápať sa
-
chichotať sa -ce -cú -cúc/-tajúc nedok. expr. smiať sa samopašným, vysoko znejúcim drobným smiechom (obyč. o ženách a deťoch): dievčence sa ch-li
-
opak. chladievať sa
-
chlapiť sa nedok.
1. držať sa chlapsky, usilovať sa: ch-l sa pri práci
2. vychvaľovať sa, vystatovať sa: darmo sa ch-í;
ch-li sa, že vyhrajú -
chlpatiť sa nedok. vytvárať na povrchu chlpy: ch-enie vlákna, papiera
-
chovať sa nedok., vhodnejšie správať sa; prejavovať sa, pôsobiť: ch. sa zle, neprístojne, prívetivo správať sa;
nevie sa ch. správať sa -
chúliť sa -i -ľ! nedok.
1. krčiť sa (význ. 3), túliť sa, pritláčať sa: ch. sa v kúte, vtáča sa ch-lo v dlani
-
chumeliť sa iba 3. os. nedok. husto, v chumľoch padať; valiť sa: sneh sa ch-í;
prach, hmla, dym sa ch-í;
neos. i chumeliť: vonku (sa) ch-í; -
chvastať sa -ce/-tá -cú/-tajú -ci/-taj! nedok. vychvaľovať sa, vystatovať sa, pýšiť sa: ch. sa postavením, úspechmi;
ch-l sa, že vyhrá; -
opak. chvastávať sa -a
-
chvieť sa chveje chvejú nedok.
1. jemne sa triasť; kmitať, vibrovať: hlas sa mu ch-e, ch-e sa od rozčúlenia;
ch-nie vzduchu2. obávať sa, báť sa: ch. sa o majetok, o svoju bezpečnosť
● ch. sa (od strachu, zimy) ako osika
-
opak. chystávať sa
-
nedok. chytať sa
-
clivieť sa -ie nedok. neos. so smútkom túžiť, cnieť sa: c-ie sa mu za rodinou
-
cnieť sa cnie sa nedok. neos. byť smutno, clivo: cnie sa mu za rodinou, po rodine;
necnie sa ti? -
dariť sa iba 3. os. nedok.
1. (o činnosti al. jej výsledku) úspešne pokračovať, mať úspech: všetko sa mu d-í;
neos. v robote sa mu (ne)d-í2. (o rastlinách, o zvieratách) dobre sa rozvíjať, prospievať: pšenica sa d-í v nížinách;
neos. dobytku sa dobre d-í na horských pasienkoch -
nedok. k 1 – 3 dávať sa
// dať si hovor.
1. objednať si, vziať si (na jedenie, pitie ap.): d. si na obed sviečkovicu;
čo si dáte na pitie?2. dohovoriť sa, dohodnúť sa; určiť si: d. si stretnutie pred hotelom
3. prijať ako povinnosť, úlohu, riešenie; uložiť si: d. si námahu s čítaním starého textu, d. si záležať na oblečení, d. si za úlohu cvičiť
-
degenerovať, degenerovať sa nedok. i dok. podliehať, podľahnúť degenerácii: postihnuté bunky d-jú a odumrú;
d-ná morálka úpadková -
diať sa deje sa dejú sa iba 3. os. nedok. uskutočňovať sa, odohrávať sa, prebiehať: čo sa d-e vo svete? čosi sa s ním d-e;
d-e sa mu krivda robí sa● nech sa d-e čokoľvek v každom prípade
-
dívať sa -a nedok.
1. pozerať, hľadieť: d. sa von oblokom, pred seba, do očí niekomu, po poli, d. sa na dieťa
2. brať do úvahy, všímať si: d. sa na ľudské hodnoty, nie na peniaze
3. hodnotiť, posudzovať: d. sa na vec historicky, s odstupom, d. sa na svet ako na celok
● → pozerať sa
-
diviť sa nedok. čudovať sa: d-í sa, že je neskoro;
vôbec sa mu ned-m;
niet sa čo d., že ...● div sa, čuduj sa svete ako vsuvka má význ. predstav(te) si!
-
dĺžiť sa -i nedok. stávať sa dlhším, dlhým, predlžovať sa, op. krátiť sa: dni sa na jar d-ia
-
dmúť sa -e -ú nedok. kniž. vzdúvať sa, vypínať sa, dvíhať sa: otcova hruď sa dme hrdosťou
-
nedok. k 2 dobíjať sa
-
dohadovať sa nedok.
1. hádať sa, škriepiť sa, vadiť sa, prieť sa: deti sa d-jú o hračku;
d. sa so susedou2. hádať (význ. 1), tušiť, domýšľať sa: nevie určite, len sa d-je
-
nedok. dohodovať sa
-
nedok. dohovárať sa -a
-
dohrnúť sa -ie -ú dok. expr. s hrmotom prísť, obyč. vo veľkom množstve: žiaci sa d-li na dvor;
d-l sa ako veľká voda -
nedok. dojednávať sa
-
dokmásať -še -šu dok. expr. dotrhať, došklbať: d. si šaty;
d-ný smrek -
dokrivkať, dokrivkať sa dok. expr. krívajúc prísť: d. (sa) k posteli
-
dokyvkať sa dok. expr. kývajúc sa prísť: starec sa d-l k domu
-
nedok. domáhať sa -a: d. sa svojho žiadať svoje
-
domnievať sa -a nedok. nazdávať sa, myslieť (si) (význ. 5), mieniť, predpokladať: mylne sa d-l, že ju poznal
-
domôcť sa -môže -môžu -môž! -mohol dok. s úsilím, s námahou dosiahnuť: d. sa uznania, výsledkov;
-
domotkať sa dok. expr. domotať sa (význ. 2), dotackať sa: unavený sa d-l domov
-
nedok. domýšľať sa, domýšľať si
-
nedok. donášať sa
// doniesť si nadobudnúť, získať vlastnosť, chorobu ap., priniesť si: vlastenectvo si d-l z domu;
z vojny si d-l ťažké zranenie utrpel; -
dopátrať sa -a dok. pátraním sa dozvedieť, zistiť: d. sa pravdy;
d. sa, v čom je podstata -
nedok. dopekať sa
-
dopísať -še -šu dok.
1. skončiť písanie; prestať písať: d. knihu, úlohu;
už som d-l -
dopraskať, dopraskať sa dok. popraskať, popukať, dopukať: d-né steny